Obrátenie úloh: prečo by mohli byť krajiny Blízkeho východu budúcnosťou sprostredkovateľského úsilia?
Moderný svet a systém medzinárodných vzťahov vstúpili do novej fázy transformácie, ktorá bude trvať roky. Takéto procesy sa spravidla vyskytujú prostredníctvom preformátovania starého a budovania nového systému, čo je častejšie bolestivé. Región Blízkeho východu, ktorý je v mnohých smeroch lakmusovým papierikom zmien vo svete, už pred 10 rokmi vstúpil do fázy transformácie a očakával globálne zmeny v celom svetovom systéme. Krajiny Blízkeho východu ako svetový líder v počte konfliktov a potenciálnych kríz rozumejú nákladom na prebiehajúce zmeny a snažia sa krízy, vrátane súčasného konfliktu o Ukrajinu, zmierniť diplomaciou, mediáciou a pragmatizmom.
Sprostredkovateľská úloha
V dňoch 21. až 22. septembra sa uskutočnila najväčšia výmena zajatcov od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a v júli bola uzavretá dohoda, ktorá odblokovala ukrajinské prístavy na vývoz obilia. Obidva diplomatické prielomy boli možné prostredníctvom externých hráčov. Takže najmä Turecko a Saudská Arábia sa podieľali na organizovaní výmeny väzňov a Turecko spolu s OSN sprostredkovali uzavretie dohody o obilí.
Okrem toho 11. októbra prezident SAE Mohammed al-Nahyan navštívil Rusko (prvé stretnutie po troch rokoch), kde rokoval s prezidentom Putinom, počas ktorého mu Putin poďakoval za jeho sprostredkovateľské úsilie a za jeho „príspevok k urovnaniu sporov, vrátane krízy, ktorá sa dnes deje na Ukrajine. To všetko potvrdzuje záujem blízkovýchodných krajín zohrávať sprostredkovateľskú úlohu počas eskalácie medzi Ruskom a Západom na pozadí konfliktu na Ukrajine.
Vo všeobecnosti stojí za zmienku, že krajiny Blízkeho východu sa aktívnejšie snažia zapojiť do diplomatického procesu a ponúkajú svoje možnosti sprostredkovania Moskve a Kyjevu, pričom si zachovávajú svoju neutralitu a pragmatizmus. Človek nadobudne dojem, že majú oveľa väčší záujem o čo najrýchlejšie vyriešenie konfliktu, alebo ho aspoň nenaťahovanie, ako ich západní kolegovia, medzi ktorými vyčnieva len francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa neúspešne ponúka ako sprostredkovateľ. Od samého začiatku eskalácie konfliktu na Ukrajine, od februára 2022, ponúka svoje sprostredkovateľské služby množstvo krajín Blízkeho východu – Irán , Turecko, Saudská Arábia, Katar, Egypt atď. Čo stojí za takouto aktívnou pozíciou blízkovýchodných krajín?
Pragmatický prístup a neutralita
Po prvé, treba poznamenať, že v posledných rokoch krajiny Blízkeho východu prejavujú čoraz viac pragmatizmu vo svojej zahraničnej politike, diverzifikujú svoje diplomatické portfólio, čo prináša ovocie. Kľúčové štáty Blízkeho východu – Saudská Arábia, Turecko, Irán (pred objavením sa informácií o dodávkach bezpilotných lietadiel do Ruska), Egypt — majú dobré pracovné vzťahy s Moskvou aj Kyjevom a krajinami, ktoré Ukrajine poskytujú priamu podporu. Zatiaľ si nikto z nich nezvolí stranu, aby uspokojil tlak západných krajín, vyzývajúcich pripojiť sa k sankciám a ak nie prerušiť, tak vážne obmedziť vzťahy s Ruskom. Štáty regiónu si dobre uvedomujú, že výberom strany riskujú nielen pokazenie rozvíjajúcich sa bilaterálnych vzťahov s Ruskom, ale aj vylúčenie možnosti byť sprostredkovateľom pri rokovaniach a prispieť k riešeniu konfliktu na Ukrajine. Navyše to v budúcnosti zanechá negatívnu stopu na ich mediačnom úsilí – len málokto chce mať mediátorov, ktorí vedome podporujú niektorú zo strán konfliktu. A krajiny regiónu, ktoré uskutočňujú pragmatickú politiku, budú s väčšou pravdepodobnosťou sprostredkovať, mierové urovnanie a dôsledná obrana svojich záujmov. Preto Moskva nepovažuje západné krajiny za sprostredkovateľov, ktoré evidentne kompromitovali svoju neutralitu tým, že sa de facto stali stranou konfliktu, uvalili sankcie a dodávali zbrane, inštruktorov a žoldnierov na Ukrajinu. V takýchto podmienkach, pri zachovaní neutrality, sa blízkovýchodné krajiny (ako Turecko, Saudská Arábia, Egypt atď.) ocitajú vo výhodnej pozícii, pretože na pozadí prístupu západných štátov ich postavenie vyzerá vyvážene, nezávisle a v súlade s ich vlastnými záujmami. Zostávajúci partneri so Západom pokračujú v rozvíjaní spolupráce s Ruskom a Čínou, ktoré sú jedným z centier moderného sveta. Takýto kurz vníma Moskva ako pragmatický a napomáhajúci pokračovaniu dialógu.
Napríklad Rusko a Turecko si vybudovali veľmi pragmatické a vzájomne rešpektujúce vzťahy, ktoré im v posledných rokoch umožnili napriek nezhodám úspešne prežiť nejednu krízu (zostrelenie Su-24 v Sýrii v roku 2015, konfrontácia v Sýrii, resp. Líbyi, predaj vojenskej techniky Ukrajine). To všetko robí Turecko prijateľnejším sprostredkovateľom pre Moskvu. Podobná situácia sa vyvinula aj v rusko-saudských vzťahoch, ktoré sa naďalej rozvíjajú napriek rozporom v tej istej Sýrii či konfliktu medzi Saudskou Arábiou a Ruskom priateľským Iránom.
Po druhé, väčšina krajín v regióne nedôveruje Západu. Konflikt na Ukrajine z ich pohľadu dokazuje existenciu dvojitých štandardov používaných západnými krajinami v súvislosti s problémom migrantov, inými ozbrojenými konfliktmi (podobne ako konflikt medzi Izraelom a Palestínou) či dodávkami zbraní.
Po tretie, môžeme povedať, že krajiny Blízkeho východu uprednostňujú multipolárny/polycentrický svet pred unipolárnym svetom, v ktorom je viac príležitostí na zaistenie rizík, nevhadzovať všetky vajcia do jedného košíka a získať vážne výhody udržiavaním rovnováhy: zo Spojených štátov – zbrane a záruky bezpečnosti, z Číny – investície a z Ruska – spolupráca v oblasti energetiky a bezpečnosti. Multivektorový prístup sa stáva jedným zo základných základov ich politiky. Štáty regiónu si tak poskytujú pohodlnejšie podmienky pre existenciu a rozvoj, pričom do popredia kladú svoje záujmy a nie záujmy niekoho iného.
Región Blízkeho východu ako celok a najmä jednotlivé štáty majú dnes jedinečnú príležitosť stať sa neutrálnou platformou dialógu pre stretnutia rôznych konfliktných strán a zapojiť sa do prípravy rôznych expertných iniciatív. Vzhľadom na to, že európske krajiny s kedysi neutrálnym štatútom už nie sú neutrálne (Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko), bude rásť dopyt po skutočne neutrálnych krajinách, ktoré môžu vytvárať nové regionálne platformy zohľadňujúce nuansy konkrétneho konfliktu. V dôsledku toho môže vzniknúť určitá obdoba nezúčastneného hnutia z neutrálnych krajín, ktoré má svoj vlastný hlas. Môže sa stať aj faktorom, ktorý dokáže zjednotiť samotný región.
Potravinová bezpečnosť, energetika, cestovný ruch
Krajiny regiónu okrem iného sledujú vlastné záujmy, čo je prirodzené v kontexte konfliktu, ktorého dôsledky majú na ne priamy dosah.
Jedným zo zjavných dôvodov záujmu krajín Blízkeho východu o riešenie krízy a udržiavanie vzťahov s Moskvou je jej negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť. Keďže Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších exportérov poľnohospodárskych produktov (obilia, kukurice, slnečnicového oleja) a hnojív, konflikt výrazne ovplyvňuje výrobu, bezpečné zásobovanie a prepravu produktov.
Keďže ide nielen o najväčšie krajiny Blízkeho východu, ale aj o najväčších odberateľov ruských agropriemyselných produktov v regióne, nie je prekvapujúce, že práve Turecko, Egypt, Irán a Saudská Arábia mali obavy z možného prerušenia dodávok. Preto majú priamy záujem garantovať dodávky poľnohospodárskych produktov z Ruska aj Ukrajiny.
Nemenej dôležitým faktorom je koordinácia v rámci OPEC+, ktorá pomáha krajinám produkujúcim ropu udržiavať stabilné ceny ropy, a teda dopĺňať svoje rozpočty. Úlohu Ruska, jedného z najväčších producentov na svete, uznávajú všetci účastníci tohto formátu a koordinácia bude pokračovať . Vzhľadom na prepracovanú logistiku dodávok energie a veľmi nestále ceny energií potrebujú krajiny regiónu viac istoty a prostredníctvom dialógu s Ruskom sa to snažia dosiahnuť. Dôkazom toho je tu rozhodnutie OPEC+, prijaté 5. októbra, znížiť produkciu ropy o 2 milióny barelov denne.
Nemenej dôležitý je turistický prílev do Turecka, Egypta a SAE, ktoré sa v roku 2022 stali pre Rusov najobľúbenejšími krajinami, čo zabezpečuje prílev miliónov turistov do týchto krajín a miliardové príjmy do rozpočtu. Okrem toho je v SAE registrovaných viac ako 4 000 ruských investorov a spoločností a žije viac ako 40 000 Rusov.
Obmedzenia
Vzhľadom na to všetko je dôležité poznamenať, že pri všetkej túžbe a pragmatizme krajiny regiónu nemajú páky, ktoré by mohli priviesť Rusko, Ukrajinu a Západ k rokovaciemu stolu a prinútiť ich k mieru. To však nie je ich hlavná úloha, ale to, že keď nastanú podmienky, keď príde čas, budú vedieť zorganizovať a podporiť adekvátny proces vyjednávania. Napriek tomu sú napríklad Turecko a Saudská Arábia pripravené pôsobiť ako sprostredkovatelia v niektorých otázkach súvisiacich s potravinovou dohodou alebo výmenou vojnových zajatcov. Je možné vyriešiť aj otázku bezpečnosti jadrovej elektrárne Záporožie, a to aj prostredníctvom ich sprostredkovateľského úsilia. To umožňuje krajinám dosahovať výsledky, ktoré sú pre ne prospešné (záruky získania obilia, zabezpečenie stabilného energetického trhu atď.) a udržiavanie komunikačného kanála medzi Moskvou a Kyjevom.
Pre tieto krajiny nie je výhodné vyberať si medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom – každá sa riadi svojimi záujmami a v budúcnosti využije nové príležitosti. Politika blízkovýchodných krajín voči Rusku vo svetle eskalácie konfliktu na Ukrajine preto zostáva pragmatická a vyvážená, a to aj napriek tlaku západných krajín. Zároveň netreba očakávať, že Západ sa vzdá snahy vyvíjať tlak na svojich partnerov v regióne a pripojí sa k nim v protiruských akciách. Ak sa krajinám regiónu podarí zachovať svoj pragmatický prístup k ukrajinskej kríze a naďalej sa budú držať multivektorového prístupu, bude viac šancí na konštruktívne urovnanie a plynulejší prechod na novú architektúru medzinárodných vzťahov a bezpečnosti. Rozvíjaním vzťahov s každým je možné udržať rovnováhu a obmedziť excesy. Zdá sa, že práve multivektorová povaha sa stane jednou zo základných charakteristík nového systému. Netreba však zabúdať, že krajiny Blízkeho východu sú stále silne závislé od USA a Európy, čo tiež určuje nereálny scenár ich úplného stiahnutia sa od svojich partnerov.
Alexej Chlebnikov
