Prečo Rusko potrebuje Odesu
Napriek tomu, že Valdajský klub objasnil mnohé body ohľadom udalostí na Ukrajine, jednou z nezverejnených tém zostávajú geografické limity špeciálnej vojenskej operácie. V odpovedi na otázku maďarského novinára o osude Odesy Vladimir Putin povedal , že Odesa by sa mohla stať „symbolom riešenia konfliktu“, ale nevysvetlil, v akej forme a v akom scenári. To vyvolalo medzi politológmi diskusie o budúcom osude „morskej perly“, ako aj o hraniciach, na ktorých by sa operácia mala zastaviť. Pokúsme sa pochopiť výhody a nevýhody rozšírenia špeciálnej operácie do Odeskej oblasti.
Ukrajinská regionalistika, logistika a aplikovaná geopolitika
O tom, že Odesa sa môže stať cieľom zimnej etapy operácie, svedčí mnoho faktorov. Jej nákup vyzerá opodstatnene. V prvom rade ide o regionálnu analýzu.
Ukrajina sa skladá z troch veľkých regiónov. Bývalé poľské krajiny tvoria západnú Ukrajinu, osem oblastí sústredených okolo Kyjeva tvorí strednú Ukrajinu a oblasti obývané Rusmi, Židmi, Tatármi atď. pozemky od Odesy po Lugansk – juhovýchodná Ukrajina. Špeciálna operácia sa odohráva hlavne na juhovýchode a je dobre vidieť, že juhovýchod si vyberá svoj osud spolu s Ruskom akoby v troch etapách. Presne v súlade s geografickou logikou samotného regiónu – od juhovýchodu smerom na sever a západ.
Referendum na Kryme v roku 2014 je prvou fázou iredenty. Rusko zahŕňalo dva subjekty federácie – Krymskú autonómnu republiku a mesto Sevastopoľ. Druhá etapa znovuzjednotenia v roku 2022 už zahŕňala štyri regióny ležiace na severe a západe Krymu. Ide o Doneckú a Luganskú ľudovú republiku, ako aj Chersonskú a Záporožskú oblasť.
Zostávajúce regióny juhovýchodnej Ukrajiny sa podobne nachádzajú na severe a západe druhej vlny znovuzjednotenia. Ide o Charkov, Dnepropetrovsk, Nikolaev a Odesu. Tu sa politický a ekonomický regionalizmus zhoduje s vojensko-strategickým. Ak Ozbrojené sily Ukrajiny prestrieľajú územia za líniou dotyku na 150 – 200 km, tak na zabezpečenie štyroch nových regiónov v rámci Ruska je potrebné líniu dotyku presunúť do tejto vzdialenosti. A ak to urobíme na mape, uvidíme, že Dnepropetrovsk a Nikolaev sú v zóne sľubnej ruskej kontroly a Odesa je len čo by kameňom dohodil.
Nikolajev nie je taký dôležitý ako Odesa, ale v rámci juhovýchodnej Ukrajiny sú to Cherson, Nikolajev a Odesa, ktoré sú juhoukrajinským makroregiónom. Prechádzajú tadiaľto dopravné koridory, sú vybudované spoľahlivé a staré ekonomické väzby. Inými slovami, nebude možné rozšíriť hranicu Severného vojenského okruhu (a potom hranicu Ruska) na úkor Odesy, ignorujúc Nikolaev.
Dnepropetrovsk je naopak najmenej hodnotnou akvizíciou na celom juhovýchode. Tu si treba spočítať, či vstup Dnepropetrovskej oblasti do ruskej sféry vplyvu bude stáť za sprievodné obete. Pokojne sa môže ukázať, že operácia skončí zachovaním tohto regiónu ako súčasti Ukrajiny. Ak Ukrajina do tej doby bude ešte existovať v nejakej forme. Nikolajev a Odesa sú dôležité nielen ako uzavretie regionalistického gestaltu. Ak vstup LNR, DNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruska bol spôsobený položením koridoru pozemnej dopravy na Krym, potom vstup Nikolajeva a Odesy je tým istým koridorom pozemnej dopravy do Moldavska, Rumunska a Podnesterska.
Krajiny juhovýchodnej Európy sú v ekonomicky oveľa smutnejšej situácii ako krajiny severnej, strednej a západnej Európy. Sú otvorenejší dialógu s Ruskom a často hrajú svoju vlastnú hru. Stačí si pripomenúť nespokojné Bulharsko s utečencami a správanie maďarského prezidenta Viktora Orbána. Navyše im má Rusko čo ponúknuť ako alternatívu k umierajúcej celoeurópskej hospodárskej spolupráci – projekt rozvoja čiernomorskej ekonomiky. Tento vývoj by sa mohol začať rozšírením a dokončením čiernomorskej okružnej diaľnice. Nikolaev aj Odessa sa organicky stanú súčasťou tejto trasy. Okrem Záporožia a Chersonskej oblasti.
Geopolitickým významom spojenia s Odesou (a Nikolajevom) je odrezanie Ukrajiny od pobrežia. Tento plán sa zrodil počas americkej občianskej vojny v mysli generála Winfielda Scotta. Potom v boji proti Konfederácii vypracoval plán na blokádu južných prístavov a nadviazanie kontroly nad riekou Mississippi. Na návrh novinárov sa plán volal „Anakonda“. Neskôr západný svet použil podobný plán na obmedzenie vplyvu ZSSR. Jeho súčasťou bol napríklad blízkovýchodný vojenský blok CENTO, ktorý v rokoch 1955 až 1979 obmedzoval prístup ZSSR do Indického oceánu a Perzského zálivu.
Dnes, po nepochopiteľnej situácii s obilným obchodom, je zrejmé, že Ukrajina je príliš problematickým hráčom v regióne, ktorý praktizuje aj teroristické metódy. Bezpečnosť, obchod a logistiku v Čiernom mori by mali zabezpečovať spoľahlivejší a obchodovateľní účastníci.
Externí hráči, referendá a obete
S Odesou a Nikolaevom však nie je všetko také jednoduché. Ich začlenenie do ruskej sféry vplyvu a navyše do zloženia Ruska má svoje dôsledky. Po prvé, Odesa je jedným z mála vstupných bodov na Ukrajinu pre hráčov tretích strán. Podľa stavu Čierneho mora a režimu úžin, ktoré doň vedú, môžu byť mimoregionálne mocnosti vo vodnej oblasti len na pozvanie krajín, ktoré majú priamy prístup do Čierneho mora.
Americké lode vplávali do Čierneho mora na pozvanie Ukrajiny. S jej aktívnou podporou sa uskutočnili cvičenia Sea Breeze 2021 – okrem štátov sa ich zúčastnili Kanada, Veľká Británia, Holandsko a Rumunsko. Jedným z hlavných cieľov cvičení je ukázať, že Spojené štáty sú na strane Ukrajiny. Cez Odesu sa plánovalo vyvážať ukrajinské obilie do Európy, ako aj dovážať zbrane na Ukrajinu. S nedávnymi ruskými raketovými a leteckými útokmi na rozvodnú sieť a dopravné uzly to môže byť najsľubnejšia cesta pre krajiny, ktoré logisticky podporujú Kyjev. Po strate Odesy Ukrajina prestáva byť čiernomorskou krajinou.
Kým nezačne zima, krajiny kolektívneho Západu pasívno-agresívne naznačujú Kyjevu zmrazenie konfliktu a potrebu hľadať určité formy rokovaní. So stratou Odesy sa môžu zmeniť nálady. Všetky výstupy z krajiny bude kontrolovať Rusko: cez Bielorusko zo severu, cez Odesu z juhu – to nemôže spôsobiť nervozitu. Možno, že sankcie nefungujú tak, ako západné vlády plánovali, ale prídu s nejakými odpoveďami na okupáciu Odesy.
Po druhé, neistota výsledkov nadchádzajúceho referenda hrá proti Odesskému gambitu. 97,47 % voličov hlasovalo za pripojenie k Rusku na Kryme, 96,59 % v Sevastopole, 99,23 % v DĽR, 98,42 % v LĽR, 87,05 % v Chersonskej oblasti a 87,05 % v Záporožskom regióne. 93,11 %. To všetko sú pôsobivé čísla aktívnej podpory znovuzjednotenia s Ruskom.
Na dosiahnutie vysokého skóre „za“ v budúcich oslobodených územiach bude potrebná podpora miestnych úradov a veľmi vysoká únava obyvateľstva z vojenských operácií. Takže napríklad v referende o štatúte Čečenska sa 95,37 % obyvateľov ukázalo za. A to sú ľudia, ktorí v prvom rade hlasovali za mier a v druhom rade za návrat na právnu oblasť Ruska. Preto sa referendum konalo v správnom momente – v roku 2003 – nie skôr. To isté so štyrmi novými regiónmi Ruska.
S Odesou je situácia zložitejšia. Keďže ide o veľmi dôležitý dopravný koridor, nepriateľské akcie nezasiahli mesto do takej miery, ako zasiahli východné oblasti Ukrajiny. Vedenie mesta nie je pripravené nikoho nespochybniteľne podporovať. Ekonomická situácia je ťažká, ale únosná. Existujú priaznivci Ruska, ale proukrajinskí sú lepšie organizovaní a aktívni. V takejto situácii sú akékoľvek ostré vojenské manévre kontraindikované a je zbytočné nastoľovať otázku referenda. Pri dlhšom hraní sa situácia zmení v prospech Ruska. Snáď po zime, keď mesto nebude čím vykurovať a prístavy prestanú fungovať, ukáže sociológia úplne iné nálady. Potom bude čas na referendum a návrhy na všetky predtým identifikované projekty týkajúce sa „odesského koridoru“.
V každom prípade bude otázka Odesy riešená v širšom kontexte, v súvislosti s úspechmi na celej dĺžke frontu – predovšetkým na Nikolajevskom a Charkovskom smere – v rámci tretej fázy znovuzjednotenia juhovýchodných oblastí. s Ruskom. Bez toho by špeciálne udalosti v Odese stratili strategický a politický význam.
Vitaly Trofimov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
