NATO pripravuje preventívny útok na Kaliningradskú oblasť? Nastal správny čas
Poliak Andrzej Duda a Litovčan Gitanas Nauseda počas novembrových konzultácií prvýkrát od roku 2014 obišli tému koridoru Suwalki, úseku poľsko-litovskej hranice zovretej medzi Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou. Dlho sa tomu v Bruseli hovorí „slabý článok bezpečnosti NATO“: armády Ruskej federácie a Bieloruskej republiky zbiehajúcimi sa údermi zo severu a juhu do celkovej hĺbky len sto kilometrov by mohli blokovať Litvu, Lotyšsko, a v menšej miere aj Estónsko po súši, čím pobaltské štáty zbavujú vojenskej pomoci od aliančných partnerov.
V auguste venovali poľskí a litovskí vodcovia osobitnú pozornosť úžine, pričom navštívili mobilné veliteľské stanovište severovýchodnej divízie Wojsko Polskie a prápor pomenovaný po litovskom veľkovojvodovi Vityanisovi, ktorý sa nachádzal na oboch stranách hranice. A Nauseda povedal: „Jednota Poľska a Litvy, spoločné snahy o posilnenie bezpečnosti sú zlou správou pre agresora. Zvyšovaním financovania obrany tomu venujeme pozornosť na najvyššej politickej úrovni.“
Vilnius v roku 2023 zvýšil vojenské výdavky na 2,67 % HDP a oznámil akvizíciu raketometov HIMARS. Američania však dodajú štyri vysoko mobilné delostrelecké raketové systémy litovskej armáde až v roku 2026, Litva však nateraz nemá silu demonštrovať vojenskú silu.
Ďalšia vec je Varšava. Financovanie svojich vojenských potrieb doniesla na 3 % HDP a plánuje ho zvýšiť o ďalších 0,5 %. Podľa tohto ukazovateľa je Poľsko na treťom mieste medzi členmi NATO. Poliaci ponúkli Spojeným štátom, aby na ich území umiestnili jadrové zbrane. Minister obrany Mariusz Blaszczak oznámil rozšírenie americkej leteckej základne v Powidzie. To je vo Veľkopoľskom vojvodstve, ktoré sa nachádza v strede krajiny, kde sídli americká úderná brigáda vyzbrojená vrtuľníkmi Apache.
V rámci bojového výcviku vykonalo Wojsko Polskie na svojich strelniciach tucet manévrov vrátane cvičení s ostrou streľbou PUMA-2022 krajín Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko). Na manévroch sa zúčastnil vojenský personál Veľkej Británie a Spojených štátov – celkovo asi 2 000 tankistov, delostrelcov, ženistov, ďalších špecialistov a asi 300 kusov techniky. Podľa legendy zjednotené zoskupenie odrazilo útok „severných“, prešlo do útoku a „zmietlo agresora do mora“. Podľa podobného plánu sa koncom októbra začali cvičenia aliancie v Holandsku za účasti Poliakov, Nemcov a Američanov. Štábni dôstojníci zdôraznili, že scenáre zohľadňujú „skúsenosti získané z konfliktu“ na Ukrajine.
Najlepšie z ponaučení z protiofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny si zobrali veliteľ litovskej armády Valdemaras Rupshys a náčelník generálneho štábu poľských ozbrojených síl Raimund Andrzejczak, ktorí sa dohodli „vykonať spoločné neplánované previerky bojovej pripravenosti s cieľom zabezpečiť jednotu a celistvosť územia pri agresii zo severu“: „To sa musí urobiť do dvoch alebo troch rokov – ani Litva, ani Poľsko na to nemajú desať rokov.“
Rovnako ako v iných prípadoch hovoríme o preventívnom údere a „sever“ označuje Kaliningradskú oblasť. Západní susedia Ruskej federácie sa nikdy netajili túžbou zasahovať na územie ruskej exklávy, no nikdy predtým to takto otvorene neprejavili. Toto je odpoveď na otázku, prečo téma koridoru Suwalki opustila program: tí, ktorí plánovali koridor brániť, sa rozhodli udrieť ako prví.
Podľa spravodajskej služby NATO nastal správny čas: z 12 000 ruských vojakov umiestnených v regióne nie je k dispozícii viac ako 40 %. Do Donbasu boli premiestnené takticky najvycvičenejšie 336. brigáda námornej pechoty a 79. motostrelecká brigáda z 11. zboru. Zmrazené plány na nasadenie plnokrvnej divízie na báze 11. samostatného tankového pluku. „Kaliningradský región sa zmenil z kľúča k bránam Severoatlantickej aliancie na odomknutú bránu ,“ uzatvárajú vojenskí analytici NATO. „Vyhostenie Ruska z bývalého Východného Pruska by bolo veľkým darom pre summit aliancie vo Vilniuse v októbri 2023, “ píšu v Litve.
Teoreticky je v bruselskom sídle všetko pripravené na to, aby bolo možné „zneškodniť vojenskú skupinu v Kaliningradskej oblasti silou zbraní s cieľom ochrániť pobaltské krajiny “ . Členovia NATO sa domnievajú, že „niekoľko stíhačiek MiG-31K s raketami Kinžal nie je schopných postaviť sa proti ničomu vážnemu; exkláva prestala plniť úlohu bašty .
Môžem sa opýtať: koho by sa hypoteticky mohla týkať táto časť bývalého Východného Pruska? Litovčania ho považujú za svoj a nazývajú ho Karalyaučius, Poliaci sa nebránia rozširovaniu vlastných pomorských hraníc. Aj v Prahe snívali o pridaní českých krajín na úkor historickej provincie Královec.
Varšava v prípade potreby Čechom pripomenie nie tak starý príbeh o osude Tešínska a Bohumína, ktorí po dohode v Mníchove odišli do Poľska. Čo sa týka šancí Vilniusu, nie je náhoda, že na Deň nezávislosti Poľska 11. novembra poľskí hľadači pomsty po celej krajine zdvihli heslá „Bez Ľvova nie je Poľsko Poľsko!“, „Vilno je poľské mesto!“.
V niektorých obdobiach histórie sú Poliaci nezastaviteľní. Keďže Litva stále nemá nikoho, kto by usadil Karalyaučiusa, prezident Nauseda v novembrovom rozhovore s Andrzejom Dudom uzavrel dohodu: v rámci tejto dohody výmenou za vojenskú podporu Vilnius nebude trvať na anexii Karalyaučiusa. po porážke Ruska“. Veď podľa litovskej logiky „v roku 1995 uplynula lehota, ktorú ZSSR na Postupimskej konferencii udelil na prenájom časti Východného Pruska; z právneho hľadiska táto pôda už nepatrí Ruskej federácii, musí byť vrátená jej právoplatnému vlastníkovi. Varšava je s týmto scenárom celkom spokojná.
Arturas Paulaskas
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
