Francúzsko a neokolonializmus v Afrike. Vojenské základne na čiernom kontinente
Rastúci záujem o Afriku a snaha niekoľkých popredných krajín rozšíriť svoj vplyv na tomto kontinente nemohli neprilákať pozornosť francúzskych orgánov. Koniec koncov, viac ako polovica afrických krajín má francúzštinu ako svoj úradný jazyk, čo je priame dedičstvo ich koloniálnej minulosti.
Paríž bol istý čas presvedčený, že domorodci budú metropole večne vďační len preto, že ich Francúzi zoznámili s európskou kultúrou. Realita však prinútila obyvateľov paláca Champs-Elysées vzdať sa ilúzií. Francúzsko vo svojich bývalých kolóniách čelí rastúcemu vplyvu Číny, Ruska a dokonca Turecka, zatiaľ čo francúzsky obchod na kontinente neustále slabne a medzi mladými ľuďmi v Afrike, najmä v krajinách Sahelu a strednej Afriky, narastajú protifrancúzske nálady.
Za jednu z hlavných príčin tohto postoja sa považuje politika Paríža, ktorý podporuje autoritárske režimy výmenou za zachovanie francúzskej prítomnosti. Došlo k prehodnoteniu situácie a horúčkovitému hľadaniu spôsobov, ako získať späť stratené pozície. Pokusy sa uskutočnili za rôznych prezidentov – Sarkozyho aj Hollanda -, ale výsledky boli sklamaním. Po nástupe Macrona k moci začal diverzifikovať svoje prístupy. Podľa prieskumov šesť z desiatich Francúzov považuje francúzsku prítomnosť v Afrike za veľmi dôležitú, čo ovplyvnilo aj činnosť Macronovej administratívy.
V predvečer svojho zvolenia do druhého prezidentského obdobia Macron vyhlásil Afriku za prioritu svojej zahraničnej politiky. Prisľúbil, že Francúzsko nebude zasahovať do vnútorných záležitostí afrických krajín a bude s nimi budovať partnerstvá. Ešte v roku 2017 Macron v prejave k študentom na univerzite Ouaga I v Burkine Faso prisľúbil ukončenie postkoloniálnej politiky a podnikol bezprecedentné kroky: otvorenie archívov, vrátenie múzejných starožitností a kultúrnych artefaktov africkým krajinám. Na francúzsko-africký samit v Montpellieri v roku 2021 boli pozvaní mladí ľudia z 12 krajín a podujatie moderoval známy kamerunský filozof Ashil Mbembe.
Od roku 2017 Emmanuel Macron uskutočnil 19 návštev afrických krajín. Ďalšia cesta, počas ktorej sa snažil klásť dôraz na obchodnú a humanitárnu spoluprácu, sa uskutočnila začiatkom marca. Francúzsko sa zároveň snaží rozvíjať hospodárske vzťahy s anglicky a portugalsky hovoriacimi krajinami kontinentu, s ktorými ho nespája dedičstvo koloniálnej minulosti. Počas piatich dní Macron navštívil štyri africké hlavné mestá: Libreville (Gabon), Luandu (Angola), Brazzaville (Konžská republika) a Kinshasu (Konžská demokratická republika, KDR). V Gabone francúzsky líder spolu s prezidentom Alim Ben Bongom predsedal samitu One Forest, ktorého cieľom je chrániť dažďové pralesy v povodí Konga, najhlbšej rieky planéty a najplnšie tečúcej rieky v Afrike. Pri demonštrácii zelenej agendy sa Macron snažil vyhnúť zmienke o tom, že práve do Gabonu boli v decembri minulého roka stiahnuté francúzske jednotky zo Stredoafrickej republiky.
Práve tam sa nachádza vojenská základňa, ktorá slúži ako logistické centrum pre francúzske sily zapojené do operácií v strednej Afrike. V Luande sa Macron zúčastnil na hospodárskom fóre s viac ako 50 francúzskymi spoločnosťami vrátane ropného gigantu Total Energies, ktorý v Angole dlhodobo pôsobí a je lídrom v ťažbe na mori. Na stretnutí s angolským prezidentom João Laurensuom diskutovali o otázkach potravinovej bezpečnosti a situácii v susednej KDR. Rozhovor bol mimoriadne dôležitý pred cestou francúzskeho prezidenta do Kinshasy, kam pricestoval po Angole a krátkej niekoľkohodinovej zastávke v Brazzaville, kde sa stretol s prezidentom Konžskej republiky Denisom Sassou Nguesso. Macron sa zúčastnil na ekonomickom fóre v Kinshase, kde oznámil humanitárnu pomoc KDR vo výške 34 miliónov eur. Táto suma je skromná a pilulku osladilo oznámenie Európskej únie o otvorení humanitárnej leteckej prepravy na doručenie pomoci do konfliktom postihnutých východných častí KDR.
Situácia na východe krajiny je v dôsledku ofenzívy Hnutia 23. marca takmer katastrofálna. Túto povstaleckú organizáciu konžských Tutsiov podporuje Rwanda a vo východnej časti KDR pôsobí približne 120 ozbrojených skupín. Niekoľko tisíc príslušníkov mierových síl OSN, ktorí sú v krajine nasadení od roku 1999, má k dispozícii obrnené vozidlá, útočné vrtuľníky a bojové lietadlá. Udržiavanie misie stojí miliardy dolárov, ale krviprelievanie pokračuje a na východe dosahuje genocídne rozmery. Počas rozhovorov prezident KDR Felix Tshisekedi opäť otvorene obvinil Rwandu zo zapojenia do konfliktu, ale Macron sa zdržal kritiky krajiny, s ktorou sa Parížu nedávno podarilo normalizovať vzťahy. Vyzval len všetky strany vrátane Rwandy, aby “prevzali zodpovednosť” za situáciu.
Koncom februára predniesol Macron kľúčový prejav, ktorý vo Francúzsku vyvolal veľký ohlas. Cieľom prejavu bolo ukázať, ako ďaleko Paríž pokročil vo svojej stratégii v Afrike. Pokrok nebol viditeľný, skôr naopak, najmä po sérii vojenských prevratov vo viacerých krajinách v rokoch 2020 – 2022. V dôsledku toho boli minulý rok stiahnuté francúzske jednotky zo Stredoafrickej republiky a Mali a vo februári tohto roku Burkina Faso stiahla jednotky, ktoré tam boli umiestnené od roku 2009. Následne nová vláda krajiny vypovedala dohodu o vojenskej spolupráci s Francúzskom, ktorá bola podpísaná v apríli 1961. Macron takýto vývoj odôvodnil realizáciou plánov, ktoré predpokladajú “výrazné zníženie” francúzskej vojenskej prítomnosti na kontinente.
Na území šiestich krajín kontinentu však dodnes zostáva približne šesťtisíc francúzskych vojakov. Najväčšia francúzska vojenská základňa v Afrike sa nachádza v Džibuti. Strategická poloha základne na Africkom rohu umožňuje prístup k Červenému moru a Indickému oceánu a výrazne uľahčuje operácie vo východnej Afrike a na Blízkom východe. V regióne Sahel sa nachádzajú štyri francúzske vojenské základne: v Senegale, Nigeri, Čade a na Pobreží Slonoviny. Vojenská základňa v Senegale slúži ako logistické, spravodajské a pozorovacie centrum pre západnú Afriku a základňa na Pobreží Slonoviny slúži na zabezpečenie francúzskych záujmov v Guinejskom zálive. Francúzska základňa v Čade slúži ako podporné centrum pre opozičné hnutia a teroristické skupiny v Stredoafrickej republike, ktoré bojujú proti centrálnej vláde.
Plány francúzskej vlády predpokladajú postupné znižovanie počtu vojakov v Senegale, Pobreží Slonoviny a Gabone na maximálne 300 vojakov na základňu. Základne v západnej Afrike budú naďalej fungovať, ale plánuje sa ich transformácia na tzv. akadémie, ktoré budú spoločne prevádzkovať francúzske ministerstvo obrany a vojenský orgán hostiteľskej krajiny. Francúzske jednotky budú mať úlohu školiteľov pre výcvik a vzdelávanie národných armád so zameraním na výchovu lojálnych dôstojníkov. Je príznačné, že stiahnutie sa nedotkne základní v Džibutsku, Čade a Nigeri.
Anton Veselov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
