Londýn vytvára precedens, ktorý zasiahne celý Západ. Najvyšší súd rozhodol o “Janukovyčovom dlhu”
Británia má odvahu nielen vyvlastniť ruský majetok, ale aj podniknúť také radikálne kroky, ako je odmietnutie dlžníckeho štátu plniť si svoje záväzky voči veriteľovi. Londýn podporil želanie Kyjeva nesplatiť dlh Ukrajiny Ruskej federácii. Tlačová agentúra Bloomberg 16. marca priniesla správu: Ukrajina vyhrala na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva spor o tzv.Janukovyčovej pôžičke.
V decembri 2013 Rusko poskytlo Ukrajine pôžičku na podporu hospodárstva a vyplácanie sociálnych dávok. Pôžička bola dohodnutá vo forme nákupu ukrajinských štátnych dlhopisov z Fondu národného blahobytu (FNB) Ruskom za 5 % ročne s dvojročnou splatnosťou. Kyjevu sa podarilo včas emitovať dlhopisy v hodnote 3 mld. Kyjev platil úroky z cenných papierov do jesene 2015, ale potom ich prestal vyplácať. Okrem toho požadoval štvorročné odkladné obdobie na splatenie istiny a odpísanie časti dlhu.
V decembri 2015 Kyjev vyhlásil, že dlh nesplatí v termíne stanovenom v úverových podmienkach. Tvrdil, že pôžička je komerčná, a preto môže požadovať reštrukturalizáciu dlhu. Dlh bol však podľa všetkého štátny (potvrdil to aj MMF) a nesplácanie štátneho dlhu je veľmi vážna vec. Rating takejto krajiny prudko klesá a nemôžu jej byť poskytnuté žiadne pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií (MMF a Svetovej banky). MMF však z nejakého dôvodu nevyhlásil nesplatenie štátneho dlhu Ukrajiny a neskôr pokračoval v poskytovaní finančnej pomoci, akoby sa nič nestalo.
Moskva sa obrátila na Najvyšší súd v Londýne, ktorý je najvyšším súdom v sporoch týkajúcich sa eurobondov, a na Silvestra 2015 podala žalobu o splatenie všetkých záväzkov vyplývajúcich z “Janukovyčovho dlhu”. A v marci 2017 súd nárok Moskvy potvrdil. Kyjev sa odvolal. Potom Najvyšší súd v Londýne nečakane zmrazil svoje rozhodnutie. Žalovaný (Ukrajina) navrhol, aby sa súd zahĺbil do politických “jemností”: Moskva, ako tvrdila, uvalila na Ukrajinu túto pôžičku ako súčasť “nezákonnej politickej a vojenskej agresie Moskvy”. Londýnsky súd odvolanie Kyjeva nezamietol, ale súhlasil s tým, že sa bude zaoberať povestnými politickými jemnosťami.
Najvyšší súd bol spolitizovaný. Odvolací súd sa nad žiadosťou Kyjeva zamýšľal dlho, rok a pol. Nakoniec v septembri 2018 súd uznal, že Kyjev bol Moskvou “donútený” k prijatiu peňazí, a navrhol, aby sa súdny proces uskutočnil znova vo svetle tohto zistenia. Zástupcovia Ruska sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali na Najvyšší súd Spojeného kráľovstva, ktorý si vypočul argumenty v tejto veci v decembri 2019 a novembri 2021. A od 24. februára minulého roka bolo súdne pojednávanie úplne zmrazené.
A teraz konečne agentúra Bloomberg oznámila: Ukrajina je zbavená svojich záväzkov voči Rusku v súvislosti s “Janukovyčovou pôžičkou”. Ide o 3 miliardy dolárov istiny a úrokov, ktoré sa vlani odhadovali na približne 1,5 miliardy dolárov. Dnes experti tvrdia, že celková suma dlhu vrátane nových naakumulovaných úrokov sa blíži k 5 mld. dolárov. Ukrajinskí predstavitelia a médiá s nadšením privítali rozhodnutie londýnskeho súdu. Správa nezostala bez povšimnutia ani v popredných západných médiách.
Denník Wall Street Journal uverejnil článok Rusko je zablokované pri vymáhaní 4,5 miliardy dolárov v spore o ukrajinské dlhopisy. Vo vyhlásení Kyjeva sa uvádza, že na Ukrajinu bol vyvíjaný aj “ekonomický nátlak”, aby podpísala dohodu (Rusko vraj hrozilo, že odmietne nakupovať ukrajinský tovar). Londýnsky súd však s tézou Kyjeva nesúhlasil. V článku WSJ sa uvádza, že súčasné sankcie kolektívneho Západu voči Rusku by sa mali považovať za “normálne aspekty riadenia štátu”. Londýnski sudcovia úplne ignorovali skutočnosť, že sankcie kolektívneho Západu voči Rusku sú z hľadiska medzinárodného práva nelegitímne, pretože ich po prvé neschválila Bezpečnostná rada OSN a po druhé sú v príkrom rozpore s Chartou Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Politizácia medzinárodných súdov je už rozšírená, ale Najvyšší súd v Londýne svojím rozhodnutím o “Janukovyčovom dlhu” prekonal všetkých. Donedávna bol Londýn považovaný za nespochybniteľné finančné centrum sveta. Teraz toto postavenie stráca. Podobne môže stratiť aj status medzinárodného súdneho centra. Londýnsky precedens bude mať ďalekosiahle dôsledky pre medzinárodný finančný systém. Ukazuje sa, že je možné odmietnuť vyplatiť peniaze z pôžičky alebo úveru, ak dlžník tvrdí, že peniaze mu vynútil veriteľ. A my veľmi dobre vieme, že celý moderný finančný systém vo svete je založený na donútení.
Stačí si prečítať knihu Johna Perkinsa “Spoveď ekonomického vraha” (svetový bestseller). Perkins svojho času (60. – 70. roky 20. storočia) pracoval ako konzultant pre medzinárodné finančné inštitúcie a banky. Veľkú časť jeho práce tvorili rokovania s vedúcimi predstaviteľmi a úradníkmi tretieho sveta. Len zriedkavo žiadal o pôžičky a úvery. Oveľa častejšie sa pôžičky a úvery vnucovali. Vyvíjali určitý nátlak vrátane fyzického (pokus o vraždu), ale častejšie fungovali úplatky. Londýn vytvára precedens, ktorý by mohol zasiahnuť nielen Spojené kráľovstvo, ale celý Západ. Svetová banka odhaduje, že ešte v roku 2010 predstavoval spoločný dlh krajín tretieho sveta voči ekonomicky vyspelým krajinám Západu približne 4 bilióny dolárov. Západ bude tvrdo zasiahnutý, ak rozvojové krajiny odmietnu plniť svoje záväzky s odvolaním sa na precedens Najvyššieho súdu v Londýne.
Valentin Katasonov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
