Aktuality, Bezpečnosť,

Budú Saudská Arábia, Irán a Čína – musieť byť vojenskými spojencami?

---

 

Niekoľko dní po samite ŠOS 26. septembra 2022, boli vyhodené do vzduchu plynovody Nord Stream a Nord Stream 2, ktoré spájajú Rusko so severozápadnou Európou. Plánovanie a príprava takýchto útokov trvá niekoľko týždňov. Sabotáž odstavila gigantický ruský systém vývozu plynu s celkovou ročnou kapacitou 110 miliárd metrov kubických, ktorý bol dovtedy funkčný len z polovice.

 

V decembri 2022 odcestoval čínsky prezident Si Ťin-pching s početnou delegáciou do Saudskej Arábie, kde sa uskutočnili intenzívne politické a obchodné konzultácie. Po návšteve bolo vydané spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádzajú viaceré možnosti zosúladenia saudskej stratégie 2030 a cieľov čínskej iniciatívy Pásmo a cesta. Patrí medzi ne podpora stability na trhoch s ropou, vedecká spolupráca v oblasti vyspelých technológií, realizácia veľkých miestnych a regionálnych projektov v oblasti infraštruktúry, riešenie situácie v Jemene, boj proti iránskemu jadrovému programu a príspevok k rokovaniu o ukončení konfliktu na Ukrajine.

 

Dialóg medzi oboma krajinami sa obnovil o dva mesiace neskôr. Dňa 10. marca 2023 (v deň, keď bol Si Ťin-pching opätovne zvolený na tretie funkčné obdobie za čínskeho prezidenta) bolo v Pekingu dohodnuté spoločné trojstranné vyhlásenie o obnovení diplomatických vzťahov medzi Teheránom a Rijádom, ktoré boli prerušené v roku 2016. Vysokopostavení iránski a saudskoarabskí predstavitelia sa stretli na pozvanie Číny a rokovania sprostredkovala Čína. Okrem dohody o otvorení veľvyslanectiev v nasledujúcich dvoch mesiacoch sa na stretnutí rokovalo aj o ďalších opatreniach na zmiernenie napätia na Blízkom východe. O dva týždne neskôr, 29. marca 2023, saudskoarabský kabinet formálne schválil rozhodnutie kráľovstva vstúpiť do ŠOS ako partner pre dialóg a zvážiť niekoľko projektov, ktoré by koordinovali saudskoarabské a čínske energetické politiky.

 

V tejto súvislosti by sa mohli ďalej rozvíjať tri hlavné ciele ŠOS – uvádza vo svojom článku Saddad Ibrahim Al-Husseini, prezident spoločnosti Husseini Energy Company ( predtým výkonný viceprezident pre prieskum a ťažbu v spoločnosti Saudi Aramco). Prvým cieľom je preskúmanie konkrétnych opatrení určených na zlepšenie bezpečnosti energetickej logistiky z Perzského zálivu na Ďaleký východ. To nevyhnutne zahŕňa rozvoj nadbytočných pozemných vývozných trás, aby dodávky neuviazli na kritických námorných miestach, ako je Malacký prieliv a Hormuz. Jedným z možných aspektov tejto stratégie je investovať do námorných a pozemných systémov, ktoré by sa nakoniec mohli premeniť na dopravné tepny spájajúce Perzský záliv a Strednú Áziu s trhmi na Ďalekom východe.

 

Druhý cieľ sa zameriava na posilnenie úlohy ŠOS ako medzinárodnej inštitúcie, ktorá môže presadzovať priority svojich členských štátov na svetových trhoch, na ktorých dominujú záujmy OECD. Táto stratégia zahŕňa vytvorenie mechanizmov na zníženie závislosti od dolára a obmedzenie možnosti jeho použitia ako zbrane, ako aj pomoc pri znižovaní politizácie západných finančných inštitúcií. Predaj fosílnych palív s použitím alternatívnych mien, najmä čínskeho jüanu, je jedným z mechanizmov, ktoré ČĽR zavádza na svojich vlastných trhoch.

 

Tretím cieľom je uľahčiť bilaterálny obchod a hospodársky rast medzi partnermi v rámci ŠOS, čo prispeje k rozvoju národných ekonomík a zvýši ich udržateľnosť. Z pohľadu Číny je už vstup Indie aj Pakistanu do ŠOS veľkým úspechom, ktorý by mal uľahčiť realizáciu cezhraničných projektov vrátane transkontinentálnych plynovodov a železničnej siete východ – západ v rámci iniciatívy Pásmo a cesta.

 

Posilnenie regionálnej bezpečnosti v Perzskom zálive je ďalšou dohodnutou prioritou s podporou Pekingu, aby sa zabezpečil bezpečný prístup k prírodným zdrojom regiónu. Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať trojstranný dialóg medzi Saudskou Arábiou, Iránom a Čínou o otázkach, ako je konflikt v Jemene alebo miestna nestabilita v dôsledku cezhraničných zásahov. Z pohľadu OECD možno hospodársku prítomnosť Číny na Blízkom východe sotva považovať za vojenskú hrozbu, ale skôr za šancu na jej premenu na globálnu hospodársku výhodu.

 

Oveľa dôležitejšie sú v tomto ohľade plány Saudskej Arábie zriadiť okrem Saudskej Arábie aj druhého národného dopravcu a využívať dva hlavné letecké uzly, v Džidde a Rijáde. Táto expanzia, ktorú poháňa rastúci dopyt po regionálnej doprave, zahŕňa nákup 78 osobných lietadiel Boeing Dreamliner s opciou na prenájom ďalších 43 a celkovú investíciu vo výške 37 miliárd USD – dodal Ibrahim Al-Husseini.

 

Čo nie je v poriadku s Kazachstanom?

Kazachstan je nateraz asi najslabším článkom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu kvôli zvláštnym problémom v kazašskom plynárenskom sektore, ktoré odrážajú situáciu v celom hospodárskom komplexe republiky. Začnime tým, že kazašská národná spoločnosť KazMunayGas (KMG) prudko zvýšila svoju aktivitu, nie však v oblasti plynu, ale v oblasti súdnictva – uviedol vo svojom komentári Vladimír Prochvatilov, vedúci vedecký pracovník ruskej Akadémie vojenských vied.

 

Napríklad v Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži žaluje dcérska spoločnosť KMG Karachaganak Petroleum Operating (KPO) medzinárodné konzorcium, t. j. KazRosGas, spoločný podnik s ruským Gazpromom, dlhodobým odberateľom karachaganackého plynu, v ktorom majú KPO a Gazprom rovnaké podiely. KMG a Gazprom založili spoločnosť KazRosGas v roku 2001. Spoločnosť pôsobí ako sprostredkovateľ pri spracovaní surového plynu z Karačaganaku v Orenburskom závode na spracovanie plynu (OGPP), ktorý vlastní Gazprom. KPO produkuje v priemere približne 18 – 19 mld. m3 surového plynu ročne. Viac ako polovicu z neho prevádzkovateľ opätovne vtláča na udržanie tlaku v ložisku, zatiaľ čo zvyšok posiela na spracovanie do OGP, keďže nemá vlastný závod na spracovanie plynu. Spoločnosť KPO nebola spokojná s cenou, za ktorú od nej KWG kupovala plyn, a nasledoval súdny spor v arbitráži na brehu Seiny.

 

V januári 2023 KKG navrhla spoločnosti KPO uzatvoriť dohodu o prerušení arbitrážneho konania na tri mesiace a vyriešiť vec zmierom “bez rozruchu”. Kazašská vláda sa náhle prebrala z letargického spánku, do ktorého pravidelne upadá v dôsledku permanentnej manažérskej impotencie, a začala dôrazne trvať na mierovom urovnaní cenového sporu. V októbri minulého roka bola vytvorená špeciálna pracovná skupina, ktorá mala za kazašskú stranu vypracovať rokovacie stanovisko. To znamená, že v čase podania žaloby v Paríži neexistovala žiadna vyjednávacia pozícia; chcela len viac peňazí.

 

V pracovnej skupine boli zástupcovia ministerstva energetiky, národných spoločností QazaqGaz, KazMunayGas a KazRosGas; viedol ju prvý námestník ministra energetiky. Pracovná skupina pracovala a prišla so skutočne múdrym rozhodnutím odložiť rokovania o nákupnej cene plynu na roky 2024 – 25. …A na západnom plynovom fronte majú kazašskí efektívni manažéri zrejme smolu. Rumunské úrady si zahraničnú dcérsku spoločnosť KazMunayGas, KMG International (KMGI), hýčkajú, ako sa hovorí, až po uši. Rumunská Národná agentúra pre nerastné zdroje vyhrala arbitrážne konanie proti dcérskej spoločnosti KMGI Oilfield Exploration Business Solutions (OEBS) v súvislosti s “údajným porušením koncesnej zmluvy týkajúcej sa ložiska Focsani zo strany OEBS.

 

Dňa 29. júla 2022 súd nariadil spoločnosti OEBS zaplatiť 10,1 milióna USD z celkovej pohľadávky 20 miliónov USD”. Rumunská vláda minulý rok oznámila, že kazašský investor bude musieť zaplatiť dodatočnú “solidárnu daň” a podieľať sa na časti superziskov z vysokých cien ropných produktov a zvýšených rafinérskych marží v Európe po vypuknutí bojov na Ukrajine. Výška tejto dodatočnej dane by mohla dosiahnuť až 124,6 mil. USD, čo je viac ako zisk rumunskej dcérskej spoločnosti KMGI vo výške 90,3 mil. Pre porovnanie, v roku 2021 zaznamenala spoločnosť stratu vo výške 186,8 milióna USD. Rumunské oddelenie pre boj proti organizovanému zločinu a terorizmu (D.I.I.C.O.T.) už skôr postavilo rumunské dcérske spoločnosti KazMunayGas pred trestnoprávnu zodpovednosť na základe obvinení z organizovaného zločinu, zneužitia právomocí, daňových únikov a prania špinavých peňazí.

 

Kazašskí plynárenskí “magnáti” to nemajú ľahké ani v Moldavsku. “Od začiatku roka 2021 je spoločnosť Rompetrol Moldova (RPM), dcérska spoločnosť KMGI v Moldavsku, zapojená do vyšetrovania a súvisiacich súdnych konaní, ktoré iniciovala Rada pre hospodársku súťaž Moldavska (CCM). Protimonopolný úrad obviňuje spoločnosť RPM z cenovej tajnej dohody s inými účastníkmi trhu a stanovovania neprimerane vysokých cien pohonných hmôt. Spoločnosť RPM zo svojej strany “spochybňuje správu o hospodárskej súťaži vypracovanú vyšetrovacím oddelením SCM”. Niekoľko pokusov o zamietnutie správy prostredníctvom súdu bolo neúspešných, pričom posledné rozhodnutie v tejto súvislosti vydal miestny súd 26. mája 2022. Spoločnosť Rompetrol Moldova sa proti nemu odvolala, ale “k 31. decembru 2022 skupina vykázala rezervu vo výške 12 miliónov USD”, uvádza sa v správe spoločnosti KazMunaiGas za minulý rok.

 

Po tom, ako Kazachovia utrpeli vážne straty na západe, rozhodli sa pomstiť svojmu severnému susedovi, Rusku, a zažalovali ho za zvýšenie ceny surového plynu. O niečo neskôr, keď si uvedomili, že si strelili do nohy, však ponúkli zmier. Ak to všetko zoberieme do úvahy, niet pochýb o tom, prečo je ťažba plynu v Kazachstane nerentabilná. Existujú vážne otázky v oblasti kompetencií kazašských plynárenských generálov, ktorí si vymysleli, že jedno z najväčších ložísk plynu na svete v Karačaganaku (mesto Aksaj, Malý Jouz) vydajú na milosť a nemilosť zahraničným korporáciám a podpíšu oklieštenú zmluvu o rozdelení ťažby, podľa ktorej leví podiel zisku odchádza do zahraničia.

 

Pre informáciu: Karachaganak Petroleum Operating B.V. (Karachaganak Petroleum Operating B.V.) je konzorcium spoločností združených na realizáciu projektu Karachaganak na rozvoj ropného priemyslu v Kazachstane. Po prevode časti akcií na kazašskú národnú spoločnosť sú podiely rozdelené takto: Royal Dutch Shell plc (Holandsko, Spojené kráľovstvo) – 29,25 %; Eni (Taliansko) – 29,25 %; Chevron (USA) – 18 %; Lukoil (Rusko) – 13,5 %; KazMunaiGaz (Kazachstan) – 10 %. Rusko a Kazachstan sa strácajú v silnej spoločnosti západných ropných a plynárenských gigantov, ktorí vlastnia kontrolný balík najbohatšieho ložiska.

 

 

Rovnaký smutný stav je v republike aj v iných odvetviach národného hospodárstva, písali sme o tom opakovane. Namiesto toho, aby sa však kazašské úrady chopili veliteľských pozícií v strategických sférach a strojnásobili národný dôchodok, snažia sa vytvoriť “nový Kazachstan”, čo je z definície nemožné, pretože nie je z čoho, pričom národné bohatstvo republiky nezískala ona, ale nadnárodné západné korporácie. …Prvý miliardár v dejinách ľudstva John Rockefeller povedal:

“Netreba sa báť veľkých výdavkov, treba sa báť malých príjmov”. A zlodejských manažérov, dodáme k jeho slovám, a necháme na našich čitateľov, aby si urobili závery o bezbrehom oceáne zlého hospodárenia a manažérskej neschopnosti v kazašskej ekonomike, kde je energetika v troskách, komunálne služby “upadli” a namiesto nich kvitne a smrdí národná výnimočnosť, premiešaná s príchuťou xenofóbie a jaskynného nacionalizmu – dodal Vladimír Prochvatilov.

Maroš Šolc

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok