Generálna advokátka navrhuje, aby Súdny dvor historicky prvú žalobu Českej republiky zamietol v plnom rozsahu
Včera v Luxemburgu vyniesla britská generálna advokátka E. Sharpston stanovisko:
“Súdny dvor by mal zamietnuť žalobu Českej republiky proti únijnému právnemu predpisu, ktorým sa zavádzajú prísnejšie pravidlá pre nadobúdanie a držanie strelných zbraní. Únijný právny predpis má za cieľ zaistenie voľného pohybu palných zbraní , pričom súčasne náležite zohľadňuje zvýšené obavy o verejnú bezpečnosť súvisiace s obchodovaním tohto tovaru. ”
Ako vieme, stanovisko advokátky síce nie je pre súd záväzné, ale vo väčšine prípadov sa ním súd riadi. Predpokladá sa, že veľký 15-členný senát súdu v Luxemburgu rozhodne definitívne niekedy na jeseň.Po sérii tragických udalostí v roku 2015, ktoré zahŕňali teroristické útoky, ku ktorým došlo v Paríži a v Kodani, Komisia prijala návrh na zmenu únijnej smernice o palných zbraniach. V máji 2017 Európsky parlament a Rada prijatím doplnenej smernice 2017/8532 zmenili smernicu o strelných zbraniach s cieľom zaviesť prísnejšie pravidlá pre nadobúdanie a držanie strelných zbraní, vrátane zákazu určitých samonabíjacích zbraní pre civilné použitie.
Česká republika na Súdnom dvore spochybnila platnosť doplnenej smernice 2017/853.
Ako vieme, stanovisko advokátky síce nie je pre súd záväzné, ale vo väčšine prípadov sa ním súd riadi. Predpokladá sa, že veľký 15-členný senát súdu v Luxemburgu rozhodne definitívne niekedy na jeseň.Po sérii tragických udalostí v roku 2015, ktoré zahŕňali teroristické útoky, ku ktorým došlo v Paríži a v Kodani, Komisia prijala návrh na zmenu únijnej smernice o palných zbraniach. V máji 2017 Európsky parlament a Rada prijatím doplnenej smernice 2017/8532 zmenili smernicu o strelných zbraniach s cieľom zaviesť prísnejšie pravidlá pre nadobúdanie a držanie strelných zbraní, vrátane zákazu určitých samonabíjacích zbraní pre civilné použitie.
Česká republika na Súdnom dvore spochybnila platnosť doplnenej smernice 2017/853.
Česká republika tvrdila, že cieľom doplnenej smernice 2017/853 nie je zaistenie voľného pohybu palných zbraní ako osobitného tovaru obchodovaného na vnútornom trhu v zmysle článku 114 SFEU3, ale že jej cieľom je v rozpore so zmluvami skôr harmonizácia oblasti prevencie trestnej činnosti. Česká republika ďalej tvrdila, že sa zákonodarca Únie pri ich zmene prostredníctvom smernice 2017/853 vôbec nezaoberal otázkou proporcionality predmetných opatrení, ktoré sú navyše zjavne neprimerané, a že pozmeňujúca smernica 2017/853 porušuje aj zásady právnej istoty, legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania.
V stanovisku z dnešného dňa generálna advokátka Eleanor Sharpston najskôr pripomína, že hoci možno článok 114 použiť ako právny základ pre prijatie opatrení, ktorých cieľom je odstránenie existujúcich prekážok brániacich voľnému pohybu tovaru alebo predchádzanie vzniku budúcich prekážok, odkaz na tento článok ako právny základ nemôže byť zrušený iba preto, že sa prijaté opatrenia týkajú aj ďalších záležitosti, ako je verejná bezpečnosť.
V tomto ohľade má generálna advokátka za to, že rovnako ako v prípade smernice o strelných zbraniach, je aj v prípade doplnenej smernice 2017/853 jej cieľom zabezpečenie určitej slobody pohybu pre niektoré strelné zbrane a ich hlavné súčasti v rámci Únie, a že za týmto účelom poskytuje bezpečnostné záruky vhodné pre tieto výrobky. Generálna advokátka zdôrazňuje, že po teroristických útokoch, ku ktorým došlo v Európe v roku 2015, bolo pravdepodobné, že členské štáty prijmú rozdielne vnútroštátne ochranné opatrenia, ktoré by mohli narušiť voľný pohyb palných zbraní v rámci EÚ. Bolo preto nevyhnutné, aby zákonodarca Únie rokoval s cieľom zabezpečiť, že na únijnej úrovni bude nastolená rovnováha medzi voľným pohybom tovaru a verejnou bezpečnosťou v únijnej smernici o strelných zbraniach. Generálna advokátka sa preto domnieva, že skutočným a prevažujúcim cieľom doplnenej smernice 2017/853 je zabezpečenie voľného pohybu strelných zbraní, a že hoci sa bezpochyby dotýka oblasti prechádzania trestnej činnosti, po materiálnej stránke túto oblasť vôbec neharmonizuje.
1 Smernica Rady 91/477 / EHS z 18. júna 1991 (Ú. V. 1991, L 256, s. 51, Mim. Vyd. 13/11, s. 3), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008 / 51 / ES z 21. mája 2008 (Ú. v. 2008, L 179, s. 5).
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/477 / EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. V. 2017, L 137, s. 22).
3 Článok 114 ZFEÚ umožňuje normotvorcovi Únie prijať harmonizačné opatrenia, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.
Generálna advokátka sa preto domnieva, že zákonodarca Únie bol oprávnený prijať pozmeňujúci smernicu 2017/853 na základe článku 114 ZFEÚ.
Generálna advokátka potom odmietla tvrdenie Českej republiky, že pozmeňujúca smernica 2017/853 porušuje zásadu proporcionality, a mali by byť zrušené preto, že zákonodarca Únie pred prijatím doplnenej smernice 2017/853 nevykonal posúdenie vplyvu podľa medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšom zákonodarstve. Hoci je táto dohoda pre inštitúcie Únie záväzná, posúdenie vplyvu nie je za všetkých okolností kogentné súčasťou legislatívneho postupu. V tejto súvislosti generálna advokátka zdôraznila, že potreba urýchlene riešiť výzvy vyplývajúce z teroristických útokov z roku 2015 predstavovala naliehavú situáciu a zákonodarca Únie pri analýze proporcionality navrhovaných opatrení vychádzal z iných správ a štúdií.
Generálna advokátka okrem toho tvrdí, že Komisia pri príprave návrhu na prijatie pozmeňujúci smernice 2017/853 v súlade s princípom proporcionality riadne zohľadnila ako ciele vnútorného trhu, tak obavy o bezpečnosť súvisiace s týmito cieľmi. Samotná skutočnosť, že použitie doplnenej smernice 2017/853 by za určitých okolností mohlo viesť k zabaveniu niektorých palných zbraní držaných jednotlivcami, neporušuje vlastnícke právo, keďže toto právo môže byť vo verejnom záujme a za podmienok ustanovených zákonom obmedzené: V práve Únie neexistuje žiadne základné právo držať zbraň.
Generálna advokátka sa tiež domnieva, že špecifické ustanovenia pozmeňujúcej smernice 2017/853, ktoré umožňuje Švajčiarsko udeliť vojenským záložníkom, ak sú športovými strelcami, povolenie na držanie zbrane, ktorú používali počas vojenskej služby, tiež spĺňa kritériá proporcionality.
Generálna advokátka má rovnako tak za to, že preradenie niektorých samonabíjacích zbraní z kategórie palných zbraní podliehajúcich povoleniu do kategórie zákazných palných zbraní, ktoré bolo vykonané pozmeňujúcou smernicou 2017/853, nie je v rozpore so zásadou proporcionality. V tejto súvislosti generálna advokátka poznamenáva, že členské štáty aj naďalej môžu potvrdiť, obnoviť alebo predĺžiť povolenia pre ponechanie takých zbraní, ktoré boli zákonne nadobudnuté a registrované pred 13. júnom 2017, pod príslušným dohľadom.
Záverom sa generálna advokátka domnieva, že pozmeňujúca smernica 2017/853 dodržiava zásady právnej istoty, legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania.
Generálna advokátka preto navrhuje, aby Súdny dvor žalobu Českej republiky zamietol v plnom rozsahu.
