Blinkenova návšteva v ČĽR len potvrdila zásadné nezhody
V pondelok 19. júna šéf amerického ministerstva zahraničných vecí Blinken ukončil svoju návštevu Pekingu stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Obe strany vo všeobecnosti pozitívne hodnotili výsledok návštevy, pričom konštatovali, že je dôležitá samotná skutočnosť, že sa obnovili kontakty na vysokej úrovni, a možnosť priamo diskutovať o bilaterálnych otázkach. Osobitnou črtou návštevy bolo Blinkenovo zameranie sa na problémy v obchodnej a hospodárskej interakcii medzi oboma krajinami.
USA a Čína zároveň zotrvali na svojich predchádzajúcich pozíciách vo všetkých naliehavých otázkach bilaterálnych vzťahov a geopolitiky: otázka Taiwanu, otázka obnovenia vojenských kontaktov, zasahovanie USA do vnútorných záležitostí Číny prostredníctvom ohováračských kampaní “na ochranu národnostných menšín”, ukrajinská kríza atď. Ako poznamenali americkí experti, USA a Čína nezmenili svoje hodnotenie vzájomných hrozieb. Odrazom tejto skutočnosti bola márnosť Blinkenových pokusov počas návštevy obnoviť priame kontakty medzi vojenskými predstaviteľmi USA a Číny, najmä na úrovni ministrov obrany. Šéf ministerstva zahraničných vecí z toho obvinila Čínu: “V súčasnosti Čína nesúhlasila s tým, aby sa v tejto otázke pokročilo. Blinken však situáciu skreslil a problémom nie je Čína.
USA si problém vytvorili samy, keď v roku 2018 uvalili sankcie na Li Šanfua, ktorý bol vtedy zodpovedný za obstarávanie ruských bojových lietadiel a vybavenia a ktorý sa neskôr stal čínskym ministrom obrany. Prirodzene, kým USA tieto sankcie nezrušia, Peking nebude viesť žiadny dialóg “pod stolom”. USA nedosiahli žiadny pokrok ani v otázke Ukrajiny. Čína zostala neutrálna a neposkytla žiadnu štátnu vojenskú podporu ani Rusku, ani Ukrajine. Táto pozícia sa nevzťahuje na súkromné čínske firmy, za ktoré čínska vláda nemôže niesť zodpovednosť, čo v tomto prípade Blinkena veľmi mrzí. Americká strana vo vyhlásení uviedla, že “obe strany viedli úprimné, vecné a konštruktívne diskusie o kľúčových prioritách v bilaterálnych vzťahoch a o celom rade globálnych a regionálnych otázok”. Blinken na rokovaniach v Pekingu zopakoval opakované oficiálne stanovisko USA: USA sa neusilujú o novú studenú vojnu ani o zmenu čínskeho systému, ich spojenectvo nie je namierené proti Číne, nepodporujú “nezávislosť Taiwanu” ani sa neusilujú o konflikt s Čínou a akékoľvek spory na Taiwane “sa budú riešiť mierovou cestou”.
Počas Blinkenových rozhovorov s čínskym ministrom zahraničných vecí Čching Gangom a Wang I, ktorý je v Ústrednom výbore KSČ zodpovedný za zahraničnú politiku, čínska strana požadovala, aby USA prestali šíriť mýtus o “čínskej hrozbe”, zrušili nezákonné jednostranné sankcie voči Číne, prestali vyvíjať tlak na technologický rozvoj Číny a prestali úmyselne zasahovať do jej vnútorných záležitostí. Predseda ČĽR na stretnutí s Blinkenom zdôraznil, že Čína “rešpektuje záujmy USA a nesnaží sa USA spochybniť alebo vyradiť”. Rovnako by USA “mali rešpektovať Čínu a nemali by poškodzovať jej legitímne práva a záujmy”.
Niektorí čínski experti sa domnievajú, že Blinkenova dvojdňová návšteva priniesla určité pozitívne výsledky, čím myslia dohody o obnovení oficiálnych kontaktov medzi oboma krajinami na rôznych úrovniach a “ochotu k riadenej spolupráci”. Ciele súčasnej návštevy šéfa amerického ministerstva zahraničných vecí Blinkena v ČĽR objasňuje najmä kontext čínsko-európskych vzťahov. Blinkenova návšteva v ČĽR sa mala uskutočniť vo februári, ale Washington ju odložil kvôli príbehu čínskej meteorologickej sondy. Využitie tejto situácie na zastrašovanie Európy “čínskou hrozbou” s cieľom vybudovať jednotný protičínsky front prišlo v tom čase vhod. Keď však Čína zrušila obmedzenia týkajúce sa koronavírusu, rýchlo sa obnovili výmeny na vysokej úrovni medzi Čínou a Európou v rôznych oblastiach.
Čína zatiaľ zostáva pre EÚ jediným významným trhom a zdrojom kapitálových investícií. A čím viac sa USA snažia prerušiť čínsko-európske politické a obchodné väzby, ako to urobili v prípade Ruska tým, že priviedli ukrajinskú krízu do vojenskej fázy, tým viac má EÚ záujem o posilnenie obchodných vzťahov s Čínou. Tento trend potvrdila séria návštev najvyšších predstaviteľov najvplyvnejších krajín EÚ v ČĽR. V decembri 2022 navštívil Čínu nemecký kancelár Scholz, po ňom v apríli a máji španielsky premiér Pedro Sanchez, francúzsky prezident Macron a predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová a po nich nemecký ministerka zahraničných vecí Baerbocková.
V rovnakom čase navštívil SRN čínsky minister obchodu Wang Wentao, aby s podnikateľskou komunitou krajiny diskutoval o zachovaní stabilných priemyselných dodávateľských reťazcov. Nemecká časť rozsiahleho európskeho turné predsedu čínskej Štátnej rady Li Čchianga sa blíži ku koncu. V Nemecku rokoval s miestnymi podnikateľskými lídrami a čaká ho návšteva Francúzska. V tejto súvislosti hrozí, že dlhotrvajúca prestávka v čínsko-amerických vzťahoch spôsobí stratu americkej kontroly nad spojencami a priame finančné škody v dôsledku vytláčania amerických spoločností z čínskeho trhu ich európskymi konkurentmi. USA boli nútené zmierniť svoju požiadavku na jasnú voľbu “buď – alebo” pre európskych (a nielen) spojencov – “buď úzke hospodárske vzťahy s ČĽR, alebo partnerstvo so Spojenými štátmi” a Blinken musel odletieť do Pekingu, aby nadviazal “konštruktívne diskusie”.
V Pekingu sa šéf amerického ministerstva zahraničných vecí stretol so zástupcami amerických spoločností pôsobiacich v Číne v oblasti zdravotníctva, automobilového priemyslu a zábavného priemyslu; uviedol, že USA sú “pripravené spolupracovať s Čínou” v oblasti “makroekonomickej stability” a označil vykonávanie obchodnej činnosti v Číne za konanie v najlepšom záujme USA. A aj v otázke Taiwanu Blinken zdôraznil jeho hospodársku stránku, pretože kríza na ostrove, ako sa vyjadril, “by mohla ovplyvniť celý svet”, pretože cez Taiwanský prieliv denne prechádza 50 % obchodnej kontajnerovej dopravy a na ostrove sa vyrába 70 % polovodičov. Blinkenov dôraz na hospodárske rokovania s Pekingom odráža rastúcu domácu opozíciu v USA voči oddeleniu od Číny, ktorú vedie finančný a hospodársky blok v Bidenovej administratíve.
Minulý týždeň ministerka financií Janet Yellenová na vypočutí v Kongrese povedala, že “pre nás by bolo katastrofou pokúsiť sa oddeliť od Číny”, pričom zdôraznila, že USA chcú vo vzťahu s Čínou len “znížiť riziko”. Čína si všimla tento posun v oficiálnej rétorike USA, keď USA namiesto “ekonomického oddelenia” hovoria len o “znížení rizika”. Odborníci to pripisujú rastúcemu rozporu medzi ideologickým programom Bidenovej administratívy a hospodárskymi záujmami USA v podmienkach vysokej inflácie a rastúcich hospodárskych problémov. Čína však význam rozhovorov nepreceňuje.
Hlavný problém spočíva v tom, že USA v súčasnosti považujú Čínu za svojho najdôležitejšieho protivníka, ktorého rozvoj je potrebné potlačiť. Z hľadiska obrany svojich základných záujmov je však čínska pozícia nezmenená – zo strany Číny nebudú žiadne ústupky v otázke Taiwanu a USA musia v skutočnosti dodržiavať zásadu jednej Číny. Wu Xingbo, riaditeľ vplyvného čínskeho Centra pre americké štúdie na Fudanskej univerzite, celkom presne vyjadril oficiálny čínsky postoj, keď povedal, že “ak budú USA naďalej predávať zbrane alebo zvyšovať angažovanosť na vysokej úrovni s orgánmi Demokratickej strany na ostrove … určite prijmeme protiopatrenia, ktoré nielenže urobia situáciu v Taiwanskom prielive nestabilnou, ale budú mať aj veľký vplyv na čínsko-americké vzťahy”.
Viktor Piroženko
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
