.
Aktuality, História,

Okinawa: prepisovanie histórie japonského militarizmu – “Japonci nás nútili vyhodiť sa do vzduchu”

Pred mnohými rokmi pri návšteve dlho trpiaceho japonského ostrova Okinava, ktorý je dodnes de facto pod americkou okupáciou, členovia miestnej pobočky Socialistickej strany Japonska, ktorí sprevádzali našu delegáciu, zaradili do programu návštevu pamätníka masovej samovraždy školáčok, ktorú nariadila armáda. Tam je opísané, čo sa stalo v lete 1945 na Okinawe: “Sumi Oširová, ktorá zvierala v ruke granát, pretože verila príbehom o hrôzach, ktoré americkí vojaci robili mladým, pekným ženám, utiekla do lesa počas bitky o Okinavu, ktorá vošla do dejín ako “oceľový tajfún”.


 

“Sedeli sme vedľa seba a hodili sme na zem granát, ale granát nevybuchol,” spomínala na tento útek do lesa so svojimi priateľmi, keď japonským vojakom povedala, že sa radšej zabije, ako by mala padnúť do rúk Američanom. “Mnohokrát sme sa pokúšali zabiť, keď sme sa snažili odpáliť granáty, ktoré nám dali japonskí vojaci.” Bitka o Okinavu trvala tri mesiace a vyžiadala si viac ako 200 000 životov – zahynulo 1 520 Američanov, 94 136 japonských vojakov a 94 000 okinavských civilistov, čo je približne štvrtina predvojnového obyvateľstva tejto malej skupiny ostrovov. Veľkú časť civilného obyvateľstva vrátane detí prinútili vojenskí velitelia spáchať samovraždu.

 

 

Japonskí vojaci, ktorí utekali pred ostreľovaním americkými vojnovými loďami, vyhnali okinavských civilistov z vápencových jaskýň, kde sa skrývali, a sami sa tam uchýlili. Japonskí vojaci potom na príkaz japonských veliteľov v rámci operácie boja proti špiónom zabili tisíc okinavských civilistov, uvádzajú historici. Títo muži boli zabití, pretože hovorili miestnym dialektom, ktorý je pre obyvateľov zvyšku Japonska často nezrozumiteľný. Rozkazom velenie zakázalo miestnym obyvateľom používať pri rozhovore tento dialekt. V japonských školských učebniciach dejepisu z 90. rokov 20. storočia sa uvádzalo, že vojaci nútili civilistov k samovražde. Dnes sa Okinavčania obávajú, že táto história môže byť zabudnutá.

 

 

V 80. rokoch 20. storočia sa v Japonsku aktivizovali pravicové organizácie, ktoré tvrdili, že kvôli prevahe komunistov a socialistov v Celojaponskom zväze učiteľov (Nikkjóso) sa japonské deti učia v duchu “historického masochizmu”, ktorý údajne zámerne stavia krajinu vychádzajúceho slnka do nepriaznivého svetla. Objavili sa nové učebnice, ktoré zahmlievali alebo skresľovali zločiny japonského militarizmu a presúvali vinu na iné krajiny. Pravica v tom našla podporu vlády a vládnucej Liberálnodemokratickej strany. V učebniciach a príručkách napísaných pravicovými historikmi sa odmietalo krvavé vraždenie civilistov v Nankingu, ktoré pripravilo o život 300 000 nevinných žien, detí a starcov, obludné pokusy na živých ľuďoch v jednotke 731, ktorá vyvíjala bakteriologické zbrane, a zločinné použitie zbraní hromadného ničenia (bakteriologických a chemických) proti nepriateľským vojskám a obyvateľstvu, nútenie státisícov dievčat a mladých žien z okupovaných krajín, aby “slúžili” japonským vojakom v poľných verejných domoch, nútené využívanie kórejských mužov v baniach a vojenských továrňach a mnoho ďalších vecí, za ktoré sa súčasná vláda ešte stále riadne neospravedlnila. Japonským ultras sa nepáčil ani opis nútenej samovraždy obyvateľov Okinavy v učebniciach.

 

.

 

Nacionalistický historik Nobukatsu Fudžioka verejne požadoval, aby sa zo školských učebníc vylúčila akákoľvek zmienka o tomto zverstve japonskej armády. Tvrdil, že žiadne takéto rozkazy neboli vydané. Fudžioka a jemu podobní však nepravdivé tvrdenia vyvracajú. V Múzeu okinavskej prefektúry sa nachádza socha zobrazujúca japonského vojaka s nahnevanou tvárou, ktorý bajonetom prebodol rodinu civilistov, medzi ktorými je aj matka s dieťaťom v náručí. “Japonskí vojaci masakrovali civilistov a nútili ich zabíjať seba aj ostatných,” píše sa na soche. “V mnohých prípadoch rozdávali granáty miestnym obyvateľom,” svedčí Masahide Ota, obyvateľ Okinavy, ktorý tu bojoval v radoch japonskej armády. – Počul som, ako armáda miestnym obyvateľom hovorí, že majú spáchať samovraždu.” Historik Ota vyjadril obavy, že poučenie z japonskej vojenskej minulosti by sa mohlo stratiť. “Vzdelávanie má zodpovednosť za presné odovzdávanie histórie našim deťom, aby sa tragédia vojny v Tichomorí v našej krajine neopakovala. Učebnice sú jednou z metód plnenia tohto poslania. Myslím si, že sa na to zabúda,” povedal.

 

V predvečer ďalšieho výročia “bitky o Okinawu” odsúdila tokijská organizácia Kodomo to kyokasho zenkoku net 21 (All Japan Children and Textbook Network 21) japonskú vládu za to, že v školských učebniciach skresľuje úlohu armády v druhej svetovej vojne, informovala agentúra UCA News. Haruyoshi Matsuura, aktivista z prefektúry Toyama, uviedol, že v učebniciach pripravených na používanie na základných školách od apríla 2024 je veľa nezrovnalostí. Organizácia analyzovala príručky vydané spoločnosťami Tokyo Shoseki Co, Kyoiku-Shuppan Co a Nihon Bunkyo Shuppan Co a predložila svoje pripomienky. Dve z troch spoločností pri opise hromadných samovrážd na Okinawe ich pripísali výlučne miestnym obyvateľom, ktorí boli “zahnaní do kúta útokmi americkej armády”. Podľa Matsuuru však hlavnou príčinou masových samovrážd na Okinawe bola japonská armáda, nie armáda USA. Smútočný obrad pri príležitosti 78. výročia ukončenia bojov na ostrove Okinawa sa konal v Parku mieru Itoman. “Pred sedemdesiatimi ôsmimi rokmi sa na Okinawe odohrala katastrofálna bitka, pri ktorej zahynulo viac ako 200 000 ľudí.

 

Aj v súčasnosti sa na Okinawe stále nachádza približne 70,3 % vojenských zariadení USA v Japonsku, ktoré spôsobujú hluk, znečistenie vody a pôdy a množstvo ďalších vplyvov na obyvateľov Okinawy vrátane incidentov a nehôd, na ktorých sa podieľajú americké vojenské jednotky,” povedal na slávnostnom ceremoniáli guvernér Okinawy Danny Tamaki. Vyzval na zníženie vojenskej prítomnosti USA na ostrove. Tamaki kritizoval minulý rok prijatú japonskú stratégiu národnej bezpečnosti, ktorá predpokladá zvýšenie vojenských výdavkov na 2 % HDP do roku 2027 podľa vzoru NATO. “Potrebná je mierová diplomacia a zmiernenie napätia prostredníctvom dialógu v ázijsko-tichomorskom regióne,” uzavrel. Premiér Fumio Kišida vo svojom spomienkovom prejave uviedol, že Okinava nesie “ťažké bremeno” vzhľadom na to, že sa tam nachádzajú vojenské zariadenia USA. “Vláda to berie veľmi vážne. Budeme pokračovať v úsilí o zníženie počtu vojenských zariadení USA v Japonsku a postupne dosahovať hmatateľné výsledky,” povedal predseda vlády.

 

Praktická politika Kišidu a jeho vlády však ukazuje niečo iné. Japonsko je čoraz viac vťahované do globálnej agresívnej vojenskej stratégie USA a NATO, ktorá Japoncom ponúka kedysi katastrofálnu politiku “kanón namiesto ropy” a vedie krajinu do vojenskej konfrontácie so susednými krajinami tým, že umožňuje rozmiestnenie jadrovo-raketových zbraní na japonských ostrovoch. Kišidove sľuby o zmiernení ťažkej situácie Okinavčanov sú preto len rétorikou, za ktorou sa nič neskrýva. A Okinavčania v týchto dňoch navštevujú pamätný komplex Itomana. Nachádza sa tu viac ako 100 čiernych kamenných dosiek, na ktorých sú vytesané mená tých, ktorí zahynuli v samovražednej bitke. Tento rok na zoznam pribudlo viac ako 300 mien a celkový počet mŕtvych je podľa posledných údajov takmer 242 000.

Anatolij Koškin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov