Aktuality, Bezpečnosť,

Cesty kórejských lídrov

---

 

Po prvé, niekde neďaleko v dedine Vjatskoje v Chabarovskom kraji sa narodil otec súčasného severokórejského vodcu Kim Čong-ila a odtiaľto jeho starý otec Kim Ir Sung začal dlhú cestu k vytvoreniu KĽDR a svojej vládnucej dynastie. Po druhé, kozmodróm sa nachádza v “pešej vzdialenosti” od Kim Čong-unovho špeciálneho vlaku, ktorým pre väčšie pohodlie a bezpečnosť radšej cestuje a vyhýba sa lietadlám. Po tretie, Vladimir Putin nemusel cestovať ďaleko po tom, čo sa zúčastnil na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku. No s najväčšou pravdepodobnosťou bola ruská strana pohostinná voči kórejskému hosťovi, ktorý sa veľmi, veľmi zaujíma o vesmírne technológie.

 

Faktom je, že keďže KĽDR je už 70 rokov vo vojnovom stave s USA (a ich spojencami na juhu Kórejského polostrova), nezostalo jej nič iné, len si vytvoriť vlastné jadrové zbrane a prostriedky na ich dodávku. Tí, ktorí sa domnievajú, že Pchjongjang maniakálne túžil vlastniť jadrovú bombu, sa zásadne mýlia alebo nepoznajú zákulisie. Je to jednoducho jediný spôsob, ako sa brániť, keď sa na vašich hraniciach pravidelne dvakrát alebo trikrát do roka konajú rozsiahle manévre pod záštitou Spojených štátov a americké strategické bombardéry trénujú bombardovanie a odpaľovanie rakiet pomocou simulovaných jadrových zariadení. A Washington sa netají tým, že “podmienečným nepriateľom” týchto útočných cvičení je Severná Kórea.

 

KĽDR, podobne ako Rusko, bola opakovane oklamaná západnými vyjednávačmi, ktorí dali mnoho sľubov, ale nikdy ich nesplnili, naposledy počas prezidentovania Donalda Trumpa. Z technického hľadiska sú Južná Kórea a USA s KĽDR vo vojnovom stave, pretože Washington odmieta uzavrieť mierovú zmluvu a zaručiť bezpečnosť. A to z toho dôvodu, že USA a západný svet v zásade s KĽDR nerokovali a nebudú rokovať, ale uprednostňujú jej likvidáciu. Približne tak, ako sa to stalo v prípade Iraku a Líbye. Ale teraz, pokiaľ ide o KĽDR, je tento prípad veľmi riskantný. Takže Severokórejčania majú teraz bomby a rakety. Musia sa však zdokonaliť, ich navádzacie technológie sa musia aktualizovať, musia mať varovné systémy pred nepriateľskými útokmi atď. To všetko urobiť bez vesmíru je mimoriadne ťažké alebo nemožné.

 

Od roku 1998 Pchjongjang uskutočnil približne šesť štartov satelitov na obežnú dráhu Zeme. Podľa západných zdrojov len dve z nich dosiahli svoj cieľ. Posledné dva pokusy o vynesenie na obežnú dráhu sa skončili neúspešne. Tretí štart je naplánovaný na október. Záujem Kim Čong-una je v tomto prípade zrejmý a pochopiteľný; osobne a s nadšením sa podieľa na štartoch severokórejských rakiet a vyzná sa v tejto oblasti. Aj výlet na moderný kozmodróm je pre vodcu KĽDR a jeho okolie veľkým darom. Zdá sa, že kórejskí odborníci si svoje dojmy podrobne preštudujú. A možno Rusko pomôže nielen so štartom na obežnú dráhu, ale aj s ďalšími vesmírnymi technológiami? Aspoň mierový vesmír nie je priamo zakázaný rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Aj keď je to všetko otázka interpretácie. Prezident Putin sa na túto tému vyjadril celkom otvorene:

“Preto sme sem prišli. Vodca KĽDR sa veľmi zaujíma o raketové technológie a snaží sa rozvíjať vesmír.

 

Mimochodom, posledný úspešný štart severokórejskej družice v roku 2016 Rusko odsúdilo, rovnako ako západné krajiny. “Pchjongjang nedbal na výzvy medzinárodného spoločenstva a opäť raz demonštroval drzé ignorovanie noriem medzinárodného práva,” stálo v správe zverejnenej na webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí pred siedmimi rokmi.

 

Reakcia na posledný (neúspešný) pokus o vypustenie družice bola úplne iná. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí povedal:

“Keď Spojené štáty uskutočňujú rozsiahle cvičenia spolu s Juhokórejčanmi, Japoncami – neexistuje žiadna reakcia. Dochádza k eskalácii: Američania krok za krokom rozmiestňujú zbrane a vykonávajú rozsiahle cvičenia. Severokórejčania sú nútení reagovať.

 

Napriek tomu, že celému svetu boli ukázané početné zábery z pobytu severokórejského vodcu na ruskej pôde, o podstate rozhovorov a ešte menej o dohodách nie sú a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudú žiadne konkrétne informácie. Hoci rozhovor na vysokej úrovni trval asi päť hodín, na niečom sa museli dohodnúť. Tu si však musíme viac domýšľať a západniari musia používať špeciálne metódy získavania informácií. Takto budú Rusi aj Kórejčania pokojnejší, nech si robia starosti na druhej strane. Súdiac však podľa toho, že o chystanej návšteve Kim Čong-una najprv podrobne verejne informovali Američania je jasné ,že v kompetentných oddeleniach je veľa klebetníkov. Nuž a hoci o podstate rusko-severokórejských dohôd nie sú žiadne potvrdenia, Západ už teraz znepokojujú najmä dodávky severokórejskej vojenskej techniky a munície do zóny ŠVO.

 

Ak je to tak, robí to severokórejskému režimu česť. Možnosť takejto alternatívy nebudeme komentovať (zatiaľ ide o dohady na kávovej báze), ale odkážeme na ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ten na okraj rokovaní povedal, že naše dve krajiny majú voľné ruky. Západ podľa neho ako prvý porušil všetky možné zmluvné záväzky, keď Kyjevu poslal “obrovské množstvo sovietskej a ruskej vojenskej techniky”. “Ide o hrubé porušenie certifikátov o konečnom použití, podľa ktorých sa tieto zbrane nemôžu nikam posielať bez súhlasu predávajúceho,” povedal Lavrov.

 

Možno len dodať, že KĽDR má vlastné konvenčné zbrane, vrátane raketových a delostreleckých, ktoré vyrába vo veľkom množstve, ale ťažko si predstaviť, že by ruský vojensko-priemyselný komplex nebol schopný vyrobiť všetko potrebné. Zdá sa, že pre Rusko by bolo oveľa zaujímavejšie nadviazať strategický dialóg než okamžitú spoluprácu, hoci aj tá je pri súčasnej mizivej úrovni vzájomného obchodu užitočná. Je dokonca možné vytvoriť určitý druh vojenskej aliancie (s účasťou Číny), ktorá by vyvážila rastúcu vojenskú hrozbu v ázijsko-tichomorskom regióne zo strany Spojených štátov a ich spojencov vrátane Japonska a Južnej Kórey.

 

Pripomeňme, že 18. augusta sa v americkom Camp Davide konal samit, na ktorom sa diskutovalo o vytvorení de facto vojenskej aliancie namierenej proti týmto krajinám. Okrem toho NATO rozširuje svoju oblasť zodpovednosti na tento región sveta. A v súlade so Zmluvou o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci s KĽDR Rusi prisľúbili, že sa budú navzájom konzultovať v prípade spoločných hrozieb a zmien situácie v ázijsko-tichomorskom regióne, ktoré ovplyvňujú naše bezpečnostné záujmy. Takáto diskusia sa už určite uskutočnila alebo sa uskutoční v blízkej budúcnosti. Vyhlásenie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorý nevylúčil spoločné vojenské manévre s KĽDR (prípadne za účasti Číny), tiež naznačuje posun týmto smerom.

 

Nemali by sme zabúdať, že KĽDR je jednou z mála krajín sveta, ktorá plne (aj na medzinárodnej scéne) podporuje kroky Ruska na Ukrajine. Pri tejto príležitosti Kim Čong-un povedal, že “Rusko teraz povstalo do svätého boja na obranu svojej štátnej suverenity a svojej bezpečnosti v boji proti hegemonistickým silám, ktoré sú proti Rusku”. A dodal, že KĽDR podporuje všetky rozhodnutia ruského prezidenta a bude s Ruskom “v boji proti imperializmu”. Vo všeobecnosti majú Rusko a KĽDR dostatok skúseností so spoluprácou a výmenou, aj keď zďaleka nie sú plne realizované.

 

Keď autor tohto článku v roku 2016 robil rozhovor s Kim Hjun-džungom, veľvyslancom KĽDR v Rusku, v titulku stálo: “Sankcie sú najprimitívnejšou a najzlovestnejšou formou medzinárodnej politiky. Vtedy predstaviteľka krajiny, ktorá je už viac ako 50 rokov pod tvrdým sankčným tlakom, pranierovala občanov Ruska (ktoré v tom čase už zažilo obmedzenia, ale nie v plnom rozsahu), za to, že  krajina hlasovala v Bezpečnostnej rade OSN za tieto sankcie a dodržiavala ich. To viedlo k takmer úplnému obmedzeniu rusko-severokórejských hospodárskych a humanitárnych vzťahov. Čína sa pritom celé tieto roky na sankcie voči KĽDR veľmi nepozerala. Presnejšie povedané, Peking im venoval pozornosť len naoko, ale v skutočnosti zabezpečoval približne 90 % zahraničného obchodu KĽDR.

 

Teraz možno nastal čas, aby Rusko prehodnotilo svoj prístup. Ak odhliadneme od vojensko-technickej spolupráce, KĽDR má veľa zaujímavých vecí. Patria k nim výrobky ľahkého priemyslu, obrábacie stroje (keďže obrábací priemysel je v Rusku už mnoho rokov zničený, zatiaľ čo u nich sa rozvíja), tradičná medicína a iné tovary. Rusko v období pred zavedením sankcií úspešne priťahovalo severokórejských pracovníkov vrátane stavebných robotníkov a drevorubačov. Teraz sú vo svete známi aj IT špecialisti z KĽDR. V rámci všetkých druhov obmedzení mohli využiť možnosti cestovného ruchu v KĽDR. A už len zintenzívnenie hospodárskej spolupráce prispeje k posilneniu potenciálu KĽDR. To je výhodné aj pre Rusko.

 

Vodca KĽDR však už svojou návštevou dosiahol výsledky. Predtým ruské médiá, ktoré na podnet Západu rozprávali o KĽDR a Kim Čong-unovi rozprávky, písali o ňom a jeho krajine len v pozitívnom tóne. A to, že Kim mladší nie je obviňovaný zo zabíjania svojich najbližších podriadených protilietadlovými delami a plameňometmi a jeho krajina nie je nazývaná “koncentračným táborom”, dáva istú nádej, že Rusko sa konečne odpúta od zbytočných formalít a otrepaných klišé o KĽDR a bude vychádzať zo svojich národných záujmov. Mali by sme si konečne uvedomiť, že vyhlásenia typu “severokórejský režim je šialený, a preto nebezpečný” sú len prvkami informačnej vojny. Kórejčania zatiaľ pokojne sedia za 38. rovnobežkou so svojimi ideami čučche a nikoho nevyrušujú. Alebo to bol Kim Čong-il, kto bombardoval Belehrad? Alebo Kim Čong-un rozhoduje za celý svet o tom, kde je demokracia a kde ju treba urýchlene zasadiť?

Michail Morozov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok