1963: pád Chruščovovej vlády – začiatok systémovej krízy
V našich predchádzajúcich publikáciách sme sa opakovane venovali rôznym aspektom neúspešnej Chruščovovej hospodárskej, vrátane agrárnej politiky, ktorej smutný výsledok sa zhrnul v roku 1963, poslednom roku pred prepustením “drahého Nikitu Sergejeviča” zo všetkých funkcií, keď sa na Západe nakúpil rekordný objem obilia a začal rásť dovoz mäsových surovín – najmä z krajín kapitalistického sveta.
Rekordné, ale pre prírodu škodlivé metódy rozorávania panenskej pôdy, po ktorých nasledovala celozväzová “kukuričná” kampaň s rovnakými metódami, likvidácia MTS s prevodom poľnohospodárskych strojov na kolchozy, čo väčšinu z nich čoskoro zmenilo na chronických dlžníkov štátu.
Ako poznamenávajú bádatelia, 25. februára 1958 bolo zvolané plénum Ústredného výboru KSSZ, ktoré malo prerokovať reorganizáciu MTS, na čo dostalo veľmi málo času – len dva dni (!), čo naznačovalo vopred dané rozhodnutie. Samozrejme, návrhy Chruščova, ktorý hovoril v mene Predsedníctva Ústredného výboru KSSZ, boli považované za “správne a včasné”. V skutočnosti bola reorganizácia MTS ukončená začiatkom roka 1959 a začiatkom roka 1960 zostalo v RSFSR len 29 MTS. V dôsledku toho boli kolchozy vystavené núteným platbám za prijaté stroje, čo mnohé z nich nakoniec zruinovalo; opravárenská základňa MTS bola úplne zničená. Bol to prirodzený dôsledok Chruščovovej stávky na extenzívne poľnohospodárske metódy.
Na základe osobitného uznesenia v decembri 1960. Rada ministrov ZSSR zakázala pod hrozbou zodpovednosti až po trestné obvinenie prideľovať občanom pozemky na výstavbu chát. Vo vidieckych oblastiach začali miestne orgány obnovovať povinné úlohy pre kolchozníkov, robotníkov a zamestnancov, ako aj podniky, nemocnice a školy na chov hospodárskych zvierat a predaj živočíšnych produktov – mäsa, mlieka a vajec – štátu. Občania žijúci na vidieku, ktorí nemali hospodárske zvieratá pre vlastnú potrebu, začali zbierať peniaze na nákup živočíšnych produktov v obchodoch a na trhoch a predávať ich štátu. Kolektívnym poľnohospodárom, ktorí si neplnili svoje úlohy, boli odňaté pozemky na hospodárenie a pastviny pre hospodárske zvieratá, robotníci a zamestnanci boli prepustení zo zamestnania. Voči komunistom sa uplatňovali rôzne opatrenia až po vylúčenie zo strany. Ak k tomu pripočítame mimoriadne vysoké zdanenie domácich hospodárstiev pracovníkov kolchozov a štátnych statkov, spolu so zákazom chovať v týchto hospodárstvach hovädzí dobytok, drobný rožný dobytok, “nadmerný” počet hydiny, ako aj “súvisiace” opatrenia, všetko sa to dialo v rokoch 1954-64.
Odrazom tejto politiky bolo znižovanie priemernej veľkosti rodiny (jej minimalizácia), čo bolo spoločným javom pre mestské aj vidiecke rodiny. Vo väčšej miere to postihlo vidiecku rodinu – okrem vojny a migrácie sa v nej prejavili aj dôsledky prudko zníženého počtu vydatých vidieckych žien, t. j. zvýšil sa podiel slobodných žien. Podľa sčítaní obyvateľstva z rokov 1939 a 1959 sa podiel malých rodín – dvoj- až štvorčlenných – na vidieckom obyvateľstve Ruska rýchlo zvýšil z 58 % (1939) na 70 % (1959). Koncom 50. rokov už prakticky neexistovali územia, kde by priemerná vidiecka rodina mala štyroch členov, hoci ešte v roku 1939 takéto rodiny dominovali na celom ruskom vidieku. V podmienkach prakticky nútenej, slabo platenej práce v kolchoze, ktorá zaberala väčšinu pracovného času, bolo možné udržať vedľajšie hospodárstvo len spoločným úsilím rodiny, vrátane dospievajúcich, starších a viacdetných matiek.
Treba poznamenať, že väčšina týchto deštruktívnych opatrení sa realizovala len v RSFSR a Bielorusku, pretože ústredné vedenie krajiny sa už neodvážilo “dráždiť” stranícko-štátnu nomenklatúru ostatných národných republík, ktoré sa čoraz viac “osamostatňovali” a získavali v Moskve politickú váhu. Preto Chruščovov príkaz “dobehnúť a predbehnúť Ameriku v mäse, mlieku a masle” v rokoch 1957 – 60, najmä ak bol sprevádzaný spomínanými škodlivými opatreniami, uvrhol poľnohospodárstvo a potravinárstvo do systémovej krízy.
Napriek Chruščovovej rezignácii jeho nástupcovia v rokoch 1965 – 1967 zrušili len niektoré z uvedených “inovácií”, takže poľnohospodárstvo sovietskej krajiny naďalej stagnovalo, pričom sa z následkov Chruščovovej ničivej horúčky nikdy nespamätalo. Už len preto, že udržanie nie rekordných, ale stabilných výnosov na Celine a v “bývalých” regiónoch, kde sa všade pestovala kukurica, si vyžadovalo zvyšovanie nákladov, čo však znížilo štátnu podporu poľnohospodárstva v mnohých regiónoch krajiny, najmä v RSFSR. Ale prachové a piesočné búrky, spôsobené metódami rozvoja Celiny a “celozväzového pestovania kukurice”, dosiahli aj východnú a strednú Ukrajinu…. Situáciu zhoršilo takmer všeobecné sucho v roku 1963, a to aj v dôsledku ukončenia dlhodobého programu prijatého v roku 1948 na vytvorenie lesných pásov, rybníkov a iných vodných plôch na ochranu pôdy, ktorý sa realizoval od druhej polovice 50. rokov.
“Stalinov plán premeny prírody” bol zameraný na zvýšenie prirodzenej úrodnosti poľnohospodárskej pôdy a zabránenie eróznemu vysušovaniu pôdy. V dôsledku toho sa ZSSR stal neurčito závislým od rastúceho dovozu základných potravín zo zdanlivo nepriateľských krajín. Do roku 1980, keď mal byť podľa Chruščovovej prognózy v ZSSR vybudovaný komunizmus, bola krajina pevne zavesená na klinec dovozu potravín.
Podľa údajov Gosstatu ZSSR sa údaje uvedené v tabuľkách za roky 1987-91 zvýšili o 18-22 % v porovnaní s rokom 1986. Až 85 % objemu dovozu týchto tovarov pripadalo na USA, Kanadu, Austráliu, Nový Zéland (spolu 62-65 %), Francúzsko, Argentínu, Brazíliu, Mexiko, Uruguaj, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Maďarsko a Juhosláviu. Takmer 85 % toho istého dovozu bolo zaplatených v cudzej mene a zlate. Celkovo v roku 1963 ZSSR prvýkrát nakúpil takmer 12 miliónov ton obilia, väčšinou kanadského (70 %). Okrem toho sa na tento dovoz minuli takmer všetky devízové rezervy a najmenej štvrtina zlatých rezerv krajiny. Následne sa rastúci dovoz poľnohospodárskych výrobkov hradil najmä z rastúcich príjmov z ropy, plynu a iných prírodných zdrojov s nízkou pridanou hodnotou. V tomto období sa teda položili faktory predurčujúce rast systémovej krízy v agropriemyselnom komplexe a v ekonomike ZSSR ako celku.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
