Prekliatie Wehrmachtu. Sovietske tankové eso Dmitrij Lavrinenko zlikvidoval 52 nemeckých tankov
Dmitrij Fjodorovič Lavrinenko (14.10.1914 – 18.12.1941) bol, sovietske tankové eso na konte ktorého ostalo 52 zničených nemeckých tankov, niekoľko desiatok bojových transportérov, nákladných vozidiel, protitankových diel a húfnic.
Dmitrij Fedorovič Lavrinenko sa narodil v kozáckej stanici Bestrašnaja v Krasnodarskom kraji v rodine kubánskeho kozák (nie Kuba s Havanou, ale Kubáň, oblasť v Krasnodarskom kraji). Jeho otec ako kozák bojoval v I. svetovej vojne a padol v zostave Červenej armády v čase občianskej vojny v Rusku. Jeho matka, podobne ako otec boli presvedčení komunisti.
V roku 1931 Dmitrij Fjodorovič Lavrinenko ukončil základnú školu a zároveň si urobil aj učiteľský kurz v meste Armaviro. V rokoch 1931-1933 pracoval ako učiteľ, okrem výuky organizoval pre deti aj rôzne aktivity. Vytvoril na škole dramatický krúžok, školský orchester a školský športový klub, kde sa deti mohli venovať zápaseniu, futbalu, volejbalu a ľahkej atletike. U detí bol obľúbený, vnímali ho nielen ako autoritu, ale aj ako priateľa, viacero jeho žiakov sa podľa Lavrinenkovho vzoru neskôr rozhodlo stať učiteľmi.
V roku 1934 Lavrinenko vstúpil ako dobrovoľník do sovietskej armády, zaradili ho k jazdectvu. Čoskoro ho však prevelili k tankovým jednotkám a v máji 1938 ukončil Uljanovskú tankovú školu, kde získal hodnosť poručíka. Učitelia ho hodnotili vysoko, podľa ich slov bol rodeným tankistom. Disciplinovane si plnil všetky svoje povinnosti a pre riadenie tanku mal mimoriadny cit. Tankovú školu skončil ako jeden z najlepších absolventov, vynikal najmä v tankovej streľbe, čoskoro získal medzi spolužiakmi prezývku “Sniper”
V júni 1941 slúžil poručík Lavrinenko ako veliteľ tankovej čaty 15 tankovej divízie 16 mechanizovaného zboru, dislokovaného v meste Stanislavov (dnes Ivano Frankovsk, Ukrajina). Počas júna sa divízia stále nezapojila do bojov, začiatkom júla 1941 15.tankovú divíziu do oblasti bieloruského Gomelu. Divízia urazila takmer 300 km pri nadvláde nemeckej Lutfwaffe a mala značné straty zapríčinené nielen nemeckým letectvom, ale aj poruchami vlastných tankov.
V júli a auguste 1941 bola situácia na frontovej línii veľmi nestabilná, Sovietska armáda utrpela výrazné straty a napriek tvrdému odporu sa Nemcom podarilo obkľúčiť veľkú časť sovietskych vojakov pri Kyjeve a zatlačiť sovietske jednotky do defenzívy aj na území Bieloruska. Tankisti sovietskej 15.tankovej divízie sa stretli v tvrdých bojoch s nemeckou 11. tankovou divíziou a Nemci spôsobili 15.tankovej divízie značné straty, takže divízia napriek viacerým protiútokom, ktorých cieľom bolo zbrzdiť nemecký postup musela niekoľko krát ustúpiť a preskupiť svoje sily.
Lavrinenkovi v júli a auguste šťastie veľmi neprialo. Jeho ľahký tank BT-5 bol veľmi poruchový, takže ho stiahli z frontovej línie a odoslali do zázemia, k opravám. Lavrinenko tak koncom júla 1941 svoju materskú 15.tankovú divíziu opustil. Zvyšky sovietskej 15.tankovej divízie prestali existovať po obkľúčení v umanskom kotle, divízii velil v jej posledných bojoch generál P.G. Ponedelin (14.8.1941)
Dňa 19.8.1941 Sovieti sformovali zo zvyškov 15 a 20 tankovej divízie 4.tankovú brigádu pod vedením plukovníka M.E. Katukova, bývalého veliteľa 20. tankovej divízie. 4.tanková brigáda mala k dispozícii sovietske tanky KV-1 a nové T-34/76, Lavrinenko dostal novú T-34/76. Podľa slov Lavrinenkových spolubojovníkov, keď prebral novú T-34/76 Lavrinenko doslovne uviedol: “No a teraz s hitlerovcami vydrbem (pužil vulgárnejšiu formu slovesa vydrbať)”. Nasledovalo povinné zoznamovanie sa a výcvik s tankom T-34/76.
Dňa 23.9.1941 brigáda v blízkosti dediny Akulovo v Moskovskej oblasti dostala ešte ďalšie nové ľahké tanky BT-7 a BT-5, dňa 3.10.1941 bola celá brigáda sformovaná, vyzbrojená a pripravená zapojiť sa do bojov. Od tohoto dňa sa začína bojová anabáza poručíka Lavrinenka, ktorá síce trvala len približne 2 mesiace, počas tejto anabázy však Lavrinenko spôsobil nacistom obrovské straty.
Vo svojej prvej bojovej akcii sa T-34/76 podporila štvorica Lavrinenkových T-34/76 sovietsku pechotu v boji proti nemeckým tankom a granátnikom 4. tankovej divízie pri Mcensku, tejto nemeckej jednotke velil nemecký generálmajor Wilibald von Langermann und Erlenkamp. Nemci zlikvidovali sovietske protitankové delá, ktoré mala sovietska pechota k dispozícii a hrozilo, že roznesú sovietskych pešiakov na pásoch svojích tankov. Keď Lavrinenko prekvapivo na Nemcov zaútočil,spôsobil so svojími tankami doslovne masaker v radochNemcov. Kým sa Nemci spamätali, stratili 15 tankov, z nich 4 zlikvidoval samotný Lavrinenko. Po zahnaní Nemcov sa preživší členovia sovietskej pechoty pod prikrytím Lavrinenkových tankov stiahli na nové pozície.
V ďalšom boji dňa 11.10.1941 Lavrinenkova čata zničila 7 nemeckých tankov, 1 nemecké protitankové delo 37 mm a oddiel nemeckej pechoty, Nemci sa chystali zničiť dva obkľúčené oddiely sovietskych mínometčíkov.. Lavrinenko zničil najprv nemecký tank Pz IV, následne Pz III a potom prenikol do nemeckých radov. Nemecké protitankové delo a jeho osádku Lavrinenko jednoducho prevalcoval a následne sa mu v bojovom zmätku pred hlavňou objavil ďalší nemecký tank, ktorý ustupoval pred ďalšou T-34 pod vedením I. Kapotova (ten už zničil 2 nemecké tanky, rovnako ako ďalší T-34 pod vedením Poljanského). Lavrinenko nedal Nemcovi žiadnu šancu, nemeckému tanku po zásahu vybuchlo strelivo a odletela veža. Lavrinenkova skupina zničila nemecký oddiel, bez vlastných strát, pričom zachránili aj obkľúčených sovietskych mínometčíkov.
V bojoch pri Mcensku stratili Nemci zo 4.tankovej divízie takmer 40% svojho stavu, úspešné zásahy si pri likvidácii Nemcov pripísali aj sovietski piloti. Nemcov prekvapila kvalita sovietskych T-34/76, ktorým sa podarilo stabilizovať front a navyše sa ukázalo, že tento sovietsky tank výrazne prevyšuje nemecké Pz III., Pz II či koristné československé Pz-35 a Pz-38, ktoré mal nemecký Wehrmacht v roku 1941 k dispozícii. V bojoch pri Mcensku Lavrinenko zničil od 15 – 19 nemeckých tankov, niektoré z Lavrinenkom podbitých nemeckých tankov sa totiž podarilo Nemcom pomerne rýchlo opraviť a zaradiť znova do bojov.
Po skončení náročných a tvrdých bojov pri Mcensku dňa Sovieti stiahli dňa 19.10.1941 4.tankovú brigádu do Čismena približne 105 km od Moskvy na oddych a doplnenia. Lavrinenkov tank prišiel do Čismena podstatne neskôr, pretože ho zaradili do zostavy, ktorá sprevádzala a chránila veliteľský štáb 50 armády. Lavrinenko si pri obrane štábu zabojoval aj proti nemeckým tankom a pechote, ktoré prerazili obrannú líniu sovietskej armády a hrozilo, že zajmú štáb sovietskej 50. armády. Lavrinenko zlikvidoval kolónu nemeckej pechoty, pričom neváhal ísť ani na taran a taranom prevalcoval nemecké nákladné automobily s pechotou, motocykle, mínomety a delá. Lavrinenko sa dočkal prvých vyznamenaní a následne aj potrebného odpočinku.
Koncom októbra 1941 už bola 4.tanková brigáda dislokovaná na trase Volokamsk – Moskva, pričom spoločne s 316 streleckou divíziou (Panfilovová divízia, o nej bol natočený ruský film 28 Panfilovcov) chránila dediny Mojsejevka, Čency, Bolšoje Nikolskoje, Teterino, Dubosekovo a jazdeckou kozáckou generálmajora Dovatora.
Tanková brigáda sa zapojila do ťažkých bojov proti nemeckej 10 tankovej divízii, tentoraz však už v zostave 1 tankovej gardovej brigády. Lavrinenko útočil s trojicou tankov T-34, ktoré podporovali ťažké sovietske tanky KV-1. Nemcom sa podarilo v bojoch Lavrinenkov tank niekoľko krát zasiahnuť, ťažké zranenie utrpel radista Ivan Borzych, ktorého v posádke následne nahradil Alexander Šarov. Sovietski tankisti však napriek stratám vytýčené úlohy splnili a Nemcov zastavili. Nemci stratili množstvo tankov, ťažké straty však mali aj Sovieti, Lavrinenko však bol po doplnení munície, potrebných opravách a krátkolm oddychu opäť pripravený k ďalším bojom.
Dňa 17.11.1941 Lavrinenko a jeho čata bojovali v rámci 1. tankovej brigády opäť proti tankistom 2. 5. 11. a 35. tankovej divízie. Lavrinenkové tanky T-34/76 spoločne so skupinou rýchlych BT-7 a vojakmi Panfilovovej divízie bojovali v dedine Lyscevo. Tu sa zrodilo ďalšie významné Lavrinenkove víťazstvo, sovietska skupina narazila na 18 nemeckých tankov, nemeckí tankisti práve fasovali jedlo, keď na nich Sovieti zaútočili. Nemci stratili 7 tankov, po počiatočnom prekvapení sa však spamätali a niektoré ľahké sovietske BT-7 zničili. Boj trval približne 15 minút, následne sa po tomto nájazde Lavrinenko a Panfilovci stiahli.
Sovietska pechota držala pozície v dedine a okolí, Lavrinenko sa nesústredil len na obranu, ale keďže mu to stav pohonných hmôt dovoľoval, presekol frontovú líniu a podnikal aj nájazdy na nemecké kolóny, ktoré sa presúvali smerom k Moskve. V blízkosti dediny Šiškino Lavrinenko rozstrieľal kolónu 8 nemeckých stredných a ľahkých tankov aj s cisternovými vozidlami a nákladnými vozidlami so strelivom. Práve strata pohonných hmôt a streliva Nemcov najviac mrzela, pretože strelivo a pohonné hmoty im chýbali k poslednému útoku voči Moskve.
S Panfilovcami sú spojené aj ďalšie Lavrinenkove úspechy. Dňa 18.11.1941 Lavrinenko spôsobil Nemcom značné straty pri dedine Gusenevo, otriasla ním však smrť generála I.V. Panfilova, ktorý zahynul po zásahu svojho veliteľského bunkru nemeckým ťažkým mínometom. Za Panfilovovu smrť sa však Lavrinenko Nemcom pomstil, v najbližšom boji zničil 8 nemeckých tankov. Nemci však v tomto boji podbili Lavrinenkov tank, časť Lavrinenkovej posádky zahynula (Šarov, Bednyj), Fedotov a Lavrinenko stihli vytiahnuť z tanku smrteľne raneného Šarova, Bednyj zhorel za živa v tanku po výbuchu streliva.
Lavrinenko sa napriek zraneniu dožadoval nasadenia na fronte. Dňa 5.12.1941 získal vyznamenania Hrdina ZSSR, k tomuto dňu mal na svojom konte 37 ťažkých, stredných a ľahkých nemeckých tankov, niekoľko desiatok transportérov, nákladných automobilov, motocyklov, protitankových diel, húfnic a mínometov. Dňa 7.12.1941 nadporučík Lavrinenko už bojoval v oblasti Istry a 18.12.1941 jeho rota úspešne likvidovala nacistov v oblasti dedín Syčovo, Pokrovskoje, Grjady a Čismena. Litvinenko už mal k dispozícii aj vlastnú pechotu, ktorá chránila jeho tanky a ženistov, ktorí odmínovavali priestor pred nasadením Lavrinenkových tankov.
V oblasti Lavrinenko zaútočil na dediny Grjady a Pokrovskoje a Gorjuna, kde zničila nemeckú posádku. Lavrinenko hľadal nemecké transportéry a tanky a v boji pri Pokrovskoje Lavrinenko zničil svoj 52 nemecký tank. Dedina Gorjuna sa však stala Lavrinenkovi osudnou. Tu sa Lavrinenko so svojou skupinou zastavil. Lavrinenko opustil svoj tank a bežal s mapou za plukovníkom N.A. Černojarovom, veliteľom 17 tankovej brigády s cieľom dohodnúť ďalší postup, keď začali Nemci s mínometov prekvapivo dedinu ostreľovať. Črepina z míny zasiahla Lavrinenka do hlavy a sovietske tankové eso Dmitrij Fjodorovič Lavrinenko bol na mieste mŕtvy.
Lavrinenko bol vynikajúcim tankistom, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o to, že nemecká ofenzíva voči Moskve nedosiahla úspech. Straty, ktoré Nemcom spôsobil boli značné a mŕtvi nemeckí vojaci i zničený materiál Nemcom k ofenzíve voči Moskve chýbali. Právom je považovaný za jedno z najväčších tankových es II. svetovej vojny.
