Nacisti v Kanade? Čoskoro môže byť zverejnený tajný zoznam s odpoveďami na túto otázku
USA. 2. november 2023 (AM) – New York Times: Kanada diskutuje o odtajnení zoznamu nacistov ukrývajúcich sa v krajine. Po škandále s vyznamenaním Jaroslava Hunku chce Kanada odtajniť zoznam nacistov, ktorí v krajine unikli trestu, píše NYT. Úrady poznajú mená 883 možných vojnových zločincov, ale predtým ich mená neoznamovali kvôli zákonom o ochrane osobných údajov. V tajnej správe sú uvedené mená 883 možných nacistických vojnových zločincov, ktorí po druhej svetovej vojne našli útočisko v tejto krajine. Mnohí veria, že táto správa pomôže presne pochopiť, čo vláda vedela o ich infiltrácii do Kanady, ako dôkladne bol prípad vyšetrovaný a prečo väčšina z nich unikla spravodlivosti.
Vzhľadom na prísne kanadské zákony o ochrane súkromia a vládne opatrenia na utajenie bola táto správa utajená. Ale kvôli nedávnemu politickému prešľapu sa toto tajomstvo možno dostane na svetlo sveta. Minulý mesiac kanadskí zákonodarcovia využili návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby vyznamenali Kanaďana ukrajinského pôvodu Jaroslava Hunka, ktorý dobrovoľne slúžil v jednotkách SS. Tieto jednotky boli počas holokaustu zodpovedné za koncentračné tábory. Vláda premiéra Justina Trudeaua teraz diskutuje o tom, či je čas zrušiť utajenie správy.
Ako prezradil Anthony Housefather, člen Trudeauovej Liberálnej strany, diskusie na túto tému sa začali ešte pred vyznamenaním Hunka. Stal sa hlavným politickým zástancom odtajnenia týchto materiálov. Prípad Hunko zvýšil tlak na vládu, aby konala. Hunko bol prezentovaný ako hrdina a Trudeau a predseda Dolnej snemovne Anthony Rota sa kvôli tomu museli ospravedlniť. Rota odstúpil z dôvodu výbuchu rozhorčenia. V krátkom rozhovore s novinármi po tom, ako si v parlamente uctil Hunku, Trudeau povedal, že “vyšší štátni úradníci sa veľmi pozorne zaoberajú otázkou” odtajnenia zoznamu. Okrem iného “pracujú v archívoch”. Trudeau dodal: “Vypracujeme odporúčania.” Úrady nikdy nevysvetlili, prečo bola správa, ktorá bola druhou časťou vyšetrovania vojnových zločincov v Kanade z roku 1986, utajená, hoci prvá časť bola v tom čase zverejnená.
Niektorí Kanaďania ukrajinského pôvodu vrátane bývalých nacistov sa ostro postavili proti vyšetrovaniu ako honu na čarodejnice a pokusu o očierňovanie. Spojené štáty vytrvalo a dôsledne odtajňovali milióny strán dokumentov týkajúcich sa nacistických vojnových zločinov a páchateľov týchto zločinov na základe osobitného zákona o odtajnení z roku 1998. V Kanade sa židovské organizácie a akademici už desaťročia usilujú o úplné zverejnenie tejto správy. Táto krajina má priepastné výsledky v oblasti stíhania a deportácie nacistov, ktorí sa tam po druhej svetovej vojne presťahovali, splynuli s miestnym obyvateľstvom a všetci na nich zabudli.
V roku 1986 Kanada prijala zákon, podľa ktorého sú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti nezákonné. Odvtedy boli v Kanade z takýchto trestných činov obvinené štyri osoby. Žiadna z nich nebola odsúdená. Odsúdiť a deportovať takýchto zločincov sa nepodarilo najmä kvôli nedostatočným dôkazom. David Matas, čestný radca židovskej organizácie B’nai Brith Canada, povedal, že vyznamenanie 98- ročného Hunka v parlamente veľmi jasne ukazuje potrebu správy. Poukázalo to na problém nevedomosti a zabúdania na minulosť, povedal Matas, ktorý je súčasťou projektu monitorovania prístupu k archívom členov Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu.
“Z chýb minulosti sa môžeme poučiť, aby sme ich v budúcnosti neopakovali. Ak však nepoznáme minulosť, nemôžeme sa takémuto opakovaniu vyhnúť. A minulosť môžeme spoznať len tak, že získame materiály.”
Židovský poslanec za Montreal Hausfather povedal, že Kanada už dávno mala zrušiť klauzulu o utajení a že sa to dá urobiť bez toho, aby sa zverejnili mená ľudí na zozname.
“Je ťažké vysvetliť, prečo sú dokumenty týkajúce sa prípadov spred 40 až 80 rokov stále utajované,” povedal.
“Štátni úradníci, kabinet a vlády oboch strán uznali nacistické vojnové zločiny, ale nestíhali ich páchateľov. A keď sme sa o to pokúsili, urobili sme to otrasne. Tieto informácie by mali byť verejne dostupné a mali by byť veľmi jasné.”
K incidentu v parlamente došlo po tom, ako Zelenskyj, ktorý je tiež židom podľa národnosti, vystúpil na jeho spoločnom zasadnutí. Rota predstavil Hunku ako hrdinu, čo vyvolalo potlesk v sále a súhlasné gesto Zelenského. Kvôli tejto chybe sa objavili požiadavky rôznych politických síl, aby predseda parlamentu odstúpil. Ruský prezident Vladimir Putin sa nad týmto incidentom pokrivene zasmial a povedal, že jeho vojenská operácia na Ukrajine bola kampaňou “denacifikácie”. Trudeau sa ospravedlnil a povedal, že to bola “strašná urážka pamiatky miliónov ľudí, ktorí zahynuli počas holokaustu”.
Po druhej svetovej vojne sa objavili fámy, že Kanada sa stala rajom pre bývalých nacistov. V reakcii na to vyšetrovacia komisia pre vojnové zločiny vydala túto správu. Bola to prvá takáto komisia v krajine. Zostavila tri tajné zoznamy s menami možných nacistických zločincov, ktorí údajne žili v Kanade. Analyzovalo sa 774 mien z prvého zoznamu. V uverejnenej časti správy sa uvádza, že vyšetrovaním sa zistilo, že 448 osôb zo zoznamu do Kanady nevycestovalo alebo zomrelo pred rokom 1986, keď bola správa uverejnená. Komisia nebola schopná určiť, či ďalšie štyri osoby zo zoznamu vycestovali do krajiny. Nenašla žiadne priame dôkazy o vojnových zločinoch spáchaných 154 osobami uvedenými na zozname. Proti 131 osobám sa nezhromaždili dostatočné dôkazy, hoci proti niektorým z nich boli dôkazy v iných krajinách. Účasť ďalších 17 osôb uvedených v správe je nejasná.
Počas vyšetrovania komisia našla ďalších možných podozrivých a zostavila druhý zoznam s 38 menami a tretí zoznam so 71 menami nemeckých vedcov a technikov, ktorí sa mohli podieľať na vojnových zločinoch. Komisia však musela predložiť správu o svojich zisteniach skôr, ako mohla vyšetrovať osoby uvedené na týchto dvoch zoznamoch. Komisia nakoniec našla závažné dôkazy o tom, že 20 osôb bolo zapojených do vojnových zločinov, a predložila podrobné odporúčania, ako ich postaviť pred súd. Tieto odporúčania a opatrenia, ktoré by vláda mohla voči týmto ľuďom prijať, sú obsiahnuté v utajovanej časti správy.
V rokoch 1987 až 1992 vzniesli úrady voči štyrom bývalým nacistom množstvo obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ale v týchto prípadoch nedošlo k žiadnemu odsúdeniu. Jeden muž bol oslobodený, v ďalších dvoch prípadoch boli prípady zamietnuté pre nedostatok dôkazov a vo štvrtom prípade bolo obvinenie odložené pre chatrný zdravotný stav staršieho obvineného. Kanada sa tiež pokúsila odobrať občianstvo 22 bývalým nacistom a deportovať ich za porušenie imigračných zákonov. Pritom nezverejnila ich minulosť. Z materiálov, ktoré pripravil Matas z organizácie B’nai Brith, vyplýva, že v Kanade nedošlo k žiadnemu prípadu deportácie. Dvaja opustili krajinu dobrovoľne a ďalší dvaja neboli v Kanade, keď bol vydaný príkaz na ich deportáciu. Prevažná väčšina prípadov deportácie bola uzavretá z dôvodu úmrtia bývalých nacistov. Michael Levitt, prezident a výkonný riaditeľ Centra Simona Wiesenthala pre štúdium holokaustu, uviedol, že všetci možní vojnoví zločinci na zozname, ktorí sú ešte nažive, sú už veľmi starí, ale aj tak by mali niesť zodpovednosť. “Je spravodlivé požadovať, aby bol človek stíhaný, ak má 98 rokov?” – opýtal sa. Tí, ktorí prežili holokaust, si to zaslúžia a “kvôli nim máme povinnosť hľadať spravodlivosť”.
*Autor je rodák z Ontária, ktorý študoval v Toronte a teraz žije v Ottawe. Viac ako desať rokov písal o Kanade pre New York Times
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942