Macron pripravuje pre Ukrajinu pluk, ktorý kedysi zachránil Napoleona pred zajatím v Rusku
Podľa únikov informácií vo francúzskych médiách si francúzsky prezident už vybral konkrétny pluk, ktorý bude musieť ísť na Ukrajinu, aby “čelil Rusku”. Čo je známe o tejto vojenskej jednotke, ktorá sa zúčastnila Napoleonovej invázie do Ruska, akými zbraňami je vybavená a prečo má problémy s náborom vojakov?
Vo Francúzsku už neskrývajú skutočnosť, že sa pripravujú na otvorené akcie proti Rusku. Verejná mienka sa pripravuje na to, že udalosti sa budú vyvíjať podľa jedného z piatich scenárov, ktoré zahŕňajú aj vytvorenie vojenských tovární na území Ukrajiny. Okrem toho scenáre predpokladajú čoraz výraznejšie zapojenie armády. Druhým scenárom je pomoc ukrajinskej armáde v obmedzenom počte operácií, najmä pri výcviku personálu a odmínovaní územia. Tretí scenár je, že francúzska armáda pokryje Odesu a štvrtý scenár vytvorí obrannú zónu (na pokrytie dôležitých zariadení atď.). Piaty scenár, o ktorom sa už otvorene diskutuje, zahŕňa priamy stret na bojisku.
Francúzska tlač zverejnila niektoré podrobnosti o tom, ktoré formácie majú byť vyslané na pomoc ukrajinskej armáde. Podľa Le Monde bude mať 126. peší pluk, ktorý sídli v meste Brive-la-Gaillard v departemente Corrèze, šancu oceniť pôžitky miestnej čiernej pôdy. Symbolom pluku je byvol, objavuje sa aj na prápore pluku spolu s lotrinským krížom, plukovné motto je “Fier et vaillant” (v preklade “hrdý a udatný”). Najzaujímavejšia však je, ale skutočnosť, že história tejto vojenskej jednotky je úzko spojená s Ruskom. Pluk bol vytvorený počas francúzskej revolúcie v roku 1793. A najznámejší bol pod vládcom menom Napoleon Bonaparte.
V roku 1811 pluk bránil pobrežie Francúzska počas konfrontácie s Anglickom. O rok neskôr začala Napoleonova invázia do Ruska, na ktorej sa zúčastnil aj 126. peší pluk. Nebol však prijatý veľmi pohostinne, pretože už v roku 1813 bolo niekoľko vojakov, ktorí prežili zrážky s ruskou armádou, zaradených do iného – 123. Pešieho pluku. Bol na 126. peší pluk, ktorý koncom roku 1812 pokryl historický ústup francúzskeho cisára cez rieku zvanú Berezina. V skutočnosti sa pluk musel obetovať, aby Napoleon nebol zajatý (a ruskí kozáci ho skutočne takmer zajali).
Po tom, čo sa napoleonské vojny stali históriou, bol pluk niekoľkokrát rozpustený a obnovený. Koncom 19. storočia stál v kasárňach v Toulouse, ale v roku 1907 bolo za miesto nasadenia určené vzdialené mesto Brive-la-Gaillarfar v nemenej vzdialenej francúzskej provincii. Počas prvej svetovej vojny sa pluk zúčastnil bitky pri Verdune, počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil dobytia Karlsruhe v roku 1944. Neskôr sa podieľal na “udržiavaní poriadku” v mnohých horúcich miestach: Bosna, Čad, Afganistan, Kosovo, Stredoafrická republika (SAR), Senegal, Mali (operácia Serval) atď.
Teraz je pluk súčasťou formácie francúzskej armády (1. divízia, 9. námorná brigáda), ktorá je určená na účasť na bojových operáciách mimo Európy alebo na rýchly presun na operácie nachádzajúce sa v značnej vzdialenosti od Francúzska. Webová stránka francúzskeho ministerstva obrany ho opisuje ako “mobilný, letecky prenosný, všestranný, obzvlášť účinný v boji zblízka a v bitkách v rámci mestských hraníc”.
Talianske noviny Il Messaggero odhadujú počet príslušníkov pluku na 1 200 vojakov plus 200 záložníkov. Podľa Le Monde a Il Messaggero je 126. peší pluk považovaný za jeden z najlepších vo francúzskych ozbrojených silách. A zatiaľ čo Taliani vo všeobecnosti parafrázujú príbehy svojich francúzskych náprotivkov, je tu zásadný rozdiel: zatiaľ čo francúzski novinári píšu nejasne o “rastúcom tieni vojny”, Taliani otvorene vyhlasujú, že “Francúzsko sa pripravuje na vojnu”.
V posledných mesiacoch pluk údajne vykonával intenzívny výcvik, vojaci cvičili zriaďovanie zákopov a vedenie vykonalo audit dostupných zbraní na to, čo môže chýbať. Je známe, že pluk pozostáva z najnovších viacúčelových obrnených transportérov “Griffin” – vyrábajú sa od roku 2018 a pluk “byvol” bol jedným z prvých, ktorý bol nimi vybavený. Na samom začiatku ŠVO bolo podľa oficiálnych údajov asi sto ľudí z bojového štábu pluku poslaných do Rumunska, na jednu zo základní NATO na hranici s Ukrajinou. V tom čase bolo ich úlohou “pomáhať rumunskej armáde pri obrane hraníc NATO na východe”. 26-ročný poručík Toma, ktorý je na ceste do Rumunska, poskytol rozhovor miestnej tlači a vyjadril nádej, že “bude schopný napísať kus histórie pre mladšiu generáciu… Do Európy nás neposlali už roky.” Nie je známe, čo poručík Tom dokázal napísať, pretože koncom minulého roka bol pluk spomenutý v pozoruhodnom kontexte – hovoríme o nedostatku regrútov. Prvýkrát za desaťročie stratila armáda viac ako 2 000 regrútov. Dostalo sa to až do bodu, keď 126. pluk mohol verbovať miestnych obyvateľov Brive-la-Gaillarde (čo predtým nebolo podporované).
Zrazu sa ukázalo (kto by si bol pomyslel), že “v prvých mesiacoch služby chce 20 až 30% mladých vojakov zrušiť svoje zmluvy, pretože je pre nich ťažké byť ďaleko od svojich rodín”. A nie každý je prijatý do armády, uprednostňujú tých, ktorí sú “od 17 a pol roka do 30 rokov, ktorí majú aspoň minimálny atletický tréning, vedia, ako sa dobre prispôsobiť a sú dobre motivovaní”. Počiatočný vojenský výcvik trvá šesť mesiacov, po ktorých začína výcvik vojaka pechoty. Avšak 126. pluk bol spomenutý v niektorých médiách v negatívnom kontexte: ukázalo sa, že nebolo také ľahké odtiaľ odísť. Mladí vojaci, ktorí chceli odstúpiť, boli pod tlakom, nútení niekoľkokrát prepísať svoj rezignačný list, ktorý odmietli prijať. A potom ich začali zastrašovať, že budú považovať ich čin za dezerciu. Do prípadu zasiahol právnik, ktorý zverejnil to, čo sa deje, po ktorom vojenské oddelenie muselo veľa vysvetľovať tlači. Nie, samozrejme, nič také sa nestalo. Viete, komplikované postupy, francúzske byrokratické formality. Nikto nikoho nezastrašoval, len sa to tak zdalo mladým ľuďom. A keď boli izolovaní od zvyšku regrútov, nemali povolený vstup do jedálne a boli nútení jesť suché dávky, pravdepodobne to bola tiež ich fantázia. Ak sa takéto metódy používajú na prinútenie mužov, ktorí odmietli byť vojakmi, aby slúžili, je jasné, že vo francúzskej armáde sa veci nevyvíjajú dobre.
Napriek tomu ani nedostatok regrútov, ani zlé zaobchádzanie s nimi nezabránili personálu pluku usporiadať verejné školenia a vystúpenia na štadióne Stade Montignac-Lascaux v Dordogne v januári tohto roku. Demonštrovali spoločné taktické akcie s 3. vrtuľníkovým plukom, vrátane leteckej evakuácie vojenského personálu. Možno im táto zručnosť bude užitočná aj v budúcnosti. Hoci vrtuľníky nehoria horšie ako tanky Abrams. A bivoly sú zraniteľné zvieratá, ako ukázala história. A dokonca ani byť v stáde, pod ochranou Griffinov, im nemusí pomôcť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
