Straty popredných centrálnych bánk alebo “kocovina” po dlhotrvajúcom “fláme” kvantitatívneho uvoľňovania
Centrálne banky všetkých krajín teraz sumarizujú výsledky minulého roka. A niektoré z nich už so sumarizáciou skončili. Ak hovoríme o popredných západných centrálnych bankách, výsledky sú sklamaním. Mám na mysli predovšetkým finančné výsledky, ktoré sa zvyčajne vyjadrujú slovami “zisk” alebo “strata”. U nich sa finančný výsledok za minulý rok vyjadruje slovom “strata”. Nejde však o žiadnu zvláštnu senzáciu. Straty sa očakávali.
Najmä preto, že vlani už viaceré centrálne banky zaznamenali takéto straty do konca roka 2022. Písal som o tom opakovane. Napríklad pred viac ako rokom v článku Straty Federálneho rezervného systému bolo uvedené, že od septembra 2022 zaznamenáva americká centrálna banka (US Federal Reserve) mesačné straty. Na konci celého roka 2022 však Federálny rezervný systém vykázal kladný finančný výsledok – zisk vo výške 58,4 miliardy USD. Na pozadí zisku z roku 2021 (107,9 mld. USD) sa však zisk znížil o 45,9 %. Americkí experti v komentári k týmto údajom predpovedali, že do konca roka 2023 bude mať Federálny rezervný systém záporný finančný výsledok. Záporné finančné výsledky za rok 2022 dosiahli aj Bank of England, Národná banka Švajčiarska, Reserve Bank of Australia, Bank of France, Bundesbank a viaceré ďalšie. Holandská centrálna banka (DNB) tak v roku 2022 vykázala straty vo výške približne pol miliardy eur v dôsledku prudkého rastu úrokových sadzieb.
Toto číslo bolo najhoršie od roku 1931. Zvlášť sa vyznamenala Švajčiarska centrálna banka, ktorej straty v roku 2022 sa odhadujú na 132 miliárd švajčiarskych frankov (v prepočte 143 miliárd amerických dolárov), čo je maximum za 115 rokov existencie banky. Na porovnanie, v roku 2021 dosiahla NBS zisk 26 miliárd švajčiarskych frankov. Strata za rok 2022 je výrazne vyššia ako predchádzajúci rekord z roku 2016 vo výške 23 miliárd švajčiarskych frankov. Strata NBS za rok 2022 predstavovala gigantickú sumu rovnajúcu sa približne 18 % HDP krajiny Mnohým centrálnym bankám sa ešte podarilo ukončiť rok 2022 s kladným hospodárskym výsledkom, ale takmer všetky (ako aj americký Federálny rezervný systém) zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi prudký pokles zisku. Dôvod takéhoto vývoja je rovnaký – prudké zhoršenie finančných výsledkov centrálnej banky je spôsobené prudkým prechodom centrálnych bánk od “holubičej” menovej politiky k “jastrabej”. Tento prechod bol na jar 2022 jasne zreteľný.
Predtým centrálne banky uplatňovali kurz zvyšovania peňažnej zásoby pri extrémne nízkych kľúčových sadzbách (v rokoch 2020 až 2022 to bolo odôvodnené potrebou prispôsobiť ekonomiku podmienkam tzv. pandémie kovidu). Ale na jar 2022, keď sa “pandémia” náhle skončila a náhle sa začala aj globálna inflácia (údajne vyvolaná tým, že Rusko začalo ŠVO na Ukrajine), centrálne banky náhle zmenili svoju menovú politiku. Teraz sa začali snažiť stláčať ponuku peňazí a nastavili kurz na zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb. Počas pomerne dlhého obdobia holubičej politiky (ktorá sa začala v roku 2008 na vrchole globálnej finančnej krízy) centrálne banky hromadili vo svojich aktívach štátne cenné papiere, ktoré mali veľmi nízke úrokové sadzby. V portfóliách centrálnych bánk zároveň prevládali “dlhé” cenné papiere (t. j. s dlhou splatnosťou).
Keď sa v roku 2022 začal prechod na jastrabiu politiku, úrokové sadzby na vkladoch CB sa začali rýchlo prispôsobovať rastúcim kľúčovým sadzbám, ale úrokové výnosy zo štátnych cenných papierov v portfóliách CB zostali nízke. Úroková marža, t. j. rozdiel medzi úrokovými výnosmi z aktív a úrokovými platbami z vkladov, sa začala zmenšovať, potom sa stala nulovou a následne zápornou. To bolo príčinou záporných finančných výsledkov centrálnej banky, ktoré v roku 2022 neboli vždy a nie u všetkých centrálnych bánk. V roku 2023 však odborníci predpovedali, že straty sa vo svete centrálnych bánk stanú normou. Keďže cenné papiere v aktívach centrálnych bánk sú väčšinou “dlhé”, centrálne banky sa strát nebudú môcť rýchlo zbaviť. Preto sa straty predpovedali aj na rok 2024 a vzdialenejšie roky. A vo februári až marci tohto roka sa začali objavovať údaje o finančných výsledkoch popredných centrálnych bánk za rok 2023 – niekde konečné, niekde predbežne odhadované.
Dňa 26. marca agentúra Bloomberg uverejnila článok Prevádzkové straty Fedu v roku 2023 narástli na rekordných 114,3 mld. V samotnom titulku sa uvádza údaj o stratách americkej centrálnej banky vo výške 114,3 miliardy USD. Zdá sa, že je to prvýkrát v 110-ročnej histórii Federálneho rezervného systému, keď bol ročný finančný výsledok so znamienkom mínus, a to mínus veľmi výrazné. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je viac ako dvojnásobne vyšší ako plus. V článku sa vysvetľuje, že príjem Fedu z dlhopisov, ktoré vlastnil, bol vlani 163,8 miliardy USD a oproti roku 2022 sa zmenil len málo. Úrokové náklady na pasívne operácie americkej centrálnej banky však prudko vzrástli. Úrokové platby zo zostatkov rezerv bánk dosiahli vlani 176,8 mld. USD v porovnaní s 60,4 mld. USD v roku 2022, zatiaľ čo úrokové platby z reverzných repo obchodov (ktoré možno považovať za krátkodobú pôžičku hotovosti za cenné papiere – dlhopisy, zmenky, vkladové certifikáty – vo vlastníctve predávajúcej banky) dosiahli vlani 104,3 mld. dolárov v porovnaní s 41,9 mld. dolárov rok predtým.
Neexistujú žiadne obvyklé prevody ziskov americkej centrálnej banky a podľa všetkého nebudú ani v najbližších rokoch. Federálny rezervný systém zaviedol pojem “odložené aktíva”. Konvenčne povedané, ide o “želaný tuk”, ktorý sa bude musieť nahromadiť, aby “organizmus” Federálneho rezervného systému mohol normálne fungovať. Na konci roka 2023 boli odložené aktíva stanovené vo výške 133,3 miliardy USD. 20. marca 2024 sa táto suma zvýšila na 157,8 miliardy USD a nie je jasné, o koľko sa ešte zvýši. Keď sa Fed vráti k ziskovosti, použije prebytočné zisky na zníženie odložených aktív, a keď budú splatené, Fed začne prebytočné zisky opäť vracať do štátnej pokladnice. Uvádza sa to v spomínanom článku agentúry Bloomberg: “St.Louis uviedli, že by mohlo trvať roky, kým bude môcť Fed opäť vracať zisky vláde.” Údaje o výsledku hospodárenia švajčiarskej centrálnej banky za rok 2023 už boli zverejnené. Je opäť záporný, s odhadovanou stratou 3,2 miliardy frankov.
Dá sa povedať, že rekordná strata NBS za rok 2022 nebola spôsobená najmä zánikom kladnej úrokovej marže v dôsledku zvýšenia kľúčovej sadzby, ale inými faktormi. Po prvé, NBS mala vo svojich aktívach veľa akcií (čo nie je typické pre väčšinu centrálnych bánk) a ich kurz sa predminulý rok prudko prepadol. Po druhé, pôsobil faktor nadhodnoteného švajčiarskeho franku. Bez toho, aby som zachádzal do podrobností, poviem, že v roku 2023 sa oba negatívne faktory výrazne oslabili, čo viedlo k výraznému finančnému ozdraveniu NBS. Napriek tomu sa nepodarilo zbaviť strát.
Tento rok (ako aj rok predtým) NBS oznámila, že z dôvodu straty nebude môcť vyplatiť dividendy akcionárom za rok 2023, ako aj previesť finančné prostriedky do švajčiarskeho federálneho a kantonálneho rozpočtu. Teraz prišli predbežné údaje za Holandskú centrálnu banku (DNB). V roku 2023 vykázala stratu vo výške 3,5 miliardy eur. DNB uviedla, že očakáva ďalšie straty až do roku 2029, ktoré by podľa nej mohla uhradiť zo svojich rezerv.
“To znamená, že rekapitalizácia holandského štátu ako alternatíva obnovy rezerv sa v súčasnosti neuvažuje,” uviedla holandská centrálna banka. Bundesbank uviedla, že v minulom roku stratila neuveriteľných 21,6 mld. Prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel uviedol, že finančné ťažkosti by mohli pretrvávať niekoľko rokov a výrazné straty očakáva aj v aktuálnom roku 2024. Uviedol, že straty, ktoré banka utrpela v roku 2023, takmer úplne vyčerpali jej finančnú kapacitu a časť z nich bude pokrytá rezervami. Vzhľadom na súčasné náročné prostredie straty nemeckej centrálnej banky v roku 2024 prekročia jej zostávajúce rezervy o 0,7 mld. eur, čo dlhodobo znemožní vyplácanie dividend.
Aj Európska centrálna banka (ECB) zaznamenala na konci minulého roka stratu vo výške 1,3 mld. A to po tom, čo ECB použila 6,6 mld. eur z rezerv na krytie finančných rizík. Minuloročná strata ECB je prvá za takmer dve desaťročia. V tlačovej správe ECB sa uvádza vysvetlenie straty, ktoré sa stalo typickým pre mnohé centrálne banky: “Zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB s cieľom bojovať proti inflácii v eurozóne viedlo k vyšším úrokovým nákladom na záväzky ECB spojené s pohyblivými úrokovými sadzbami,” uvádza sa v tlačovej správe. – Úrokové výnosy z aktív ECB však nerástli v rovnakom rozsahu a rovnakým tempom, keďže tieto aktíva majú väčšinou pevné úrokové sadzby a dlhú splatnosť.” V tlačovej správe sa tiež uvádza, že ECB nebude centrálnym bankám eurozóny vyplácať dividendy na základe minuloročných výsledkov.
Poznamenávam, že v rokoch 2018 – 2022 dosiahli celkovú výšku 5,8 mld. eur (národné centrálne banky, zvyčajne tieto dividendy, premietajú do rozpočtov svojich krajín). Britský denník Financial Times konštatuje: ECB v najbližších rokoch očakáva straty, potom sa podľa jej očakávaní vráti k stabilným ziskom. Presné údaje o Bank of England sa však nepodarilo nájsť. V správe príslušného výboru britského parlamentu, ktorá bola zverejnená vo februári tohto roku pod názvom Kvantitatívne sprísňovanie, sa však uvádza nasledovné: “Ročné straty *Bank of England+ v rokoch 2023 a 2024 budú predstavovať 40 miliárd libier, čím sa zníži kumulatívny kladpeňažný tok vo výške 124 miliárd libier, ktorý sa vytvoril do septembra 2022.”
Natíska sa prirodzená otázka: môžu centrálne banky existovať so zápornými finančnými výsledkami? Vedenie centrálnych bánk upokojuje verejnosť a tvrdí, že môžu. Samozrejme, nie navždy, ale na rok, dva alebo tri. Predsa len si vopred vytvorili rezervy na krytie rôznych rizík vrátane strát. Niektoré centrálne banky však priznávajú, že ich rezervy sú blízko vyčerpania. Vyššie som spomenul podobné priznanie Bundesbanky. Čo ak sa rezervy vyčerpajú a straty budú pokračovať? Potom sa budeme musieť uchýliť k pomoci štátu, jeho rozpočtových peňazí. Existuje na to precedens.
V júli minulého roka vláda Spojeného kráľovstva previedla 14,3 miliardy GBP (18,3 miliardy USD) do Bank of England, čo bol najväčší vládny transfer banke v histórii, aby pokryla nedostatok prostriedkov v rámci svojho programu menových stimulov. Zatiaľ nemáme informácie o tom, že by nejaká iná centrálna banka kryla svoje straty zo štátnej pokladnice. Mimochodom, v spomínanej správe britského parlamentu sa uvádza, že len v priebehu siedmich rokov do roku 2030 budú musieť daňoví poplatníci previesť do Bank of England približne 220 miliárd GBP. Ak budú straty centrálnych bánk pokračovať ešte niekoľko rokov, príklad Spojeného kráľovstva môžu nasledovať aj ďalšie krajiny. Pravdepodobná schéma podpory centrálnej banky je nasledovná: štát dostane peniaze na takúto podporu od tej istej centrálnej banky, ktorá nakupuje dlhové cenné papiere ministerstva financií; potom štát tieto pePrečo vedie centrálnej banke na pokrytie jej strát. Krásna schéma! Takáto podpora centrálnych bánk zo strany štátu však nevyhnutne urýchli už aj tak vysokú infláciu. To je cena, ktorú treba zaplatiť za pôžitok z “kvantitatívneho uvoľňovania”, ktoré s malými prestávkami trvalo od roku 2008 do roku 2022.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
