.
Aktuality, História,

Briti majú jasno kto vyhrá v USA? Cameron sa stretol s Trumpom aby loboval za pomoc Ukrajine

Britský minister zahraničných vecí David Cameron priletel na Floridu a rokoval s Donaldom Trumpom v snahe získať podporu republikánskych stúpencov v Snemovni reprezentantov, ktorí sa bránia prijatiu balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Cameronovo stretnutie s Trumpom sa uskutočnilo pred plánovanou cestou do Washingtonu, kde sa má bývalý britský premiér stretnúť s ministrom zahraničných vecí USA Anthonym Blinkenom a lídrami Kongresu.


 

 

Okrem Ukrajiny má vysoký britský diplomat v úmysle diskutovať so spojencami o “zabezpečení stability na Blízkom východe”. Americké médiá medzitým upozorňujú na nezvyčajný trend s “vekovou inverziou” v prieskumoch verejnej mienky pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. Sociológia ukazuje, že Trump predbieha Joea Bidena medzi mladými voličmi, zatiaľ čo súčasný šéf Bieleho domu získava na popularite u starších voličov. Napriek tomu už desaťročia demokratickí prezidentskí kandidáti v drvivej väčšine získavajú mladých ľudí, zatiaľ čo republikáni to isté robia s inou časťou elektorátu.

 

 

Je pozoruhodné, že od presvedčivého víťazstva Georgea Busha staršieho v roku 1988 nezískal žiaden republikán mladých voličov a od roku 2000 nezískal žiaden demokrat väčšinu hlasov vekovo starších Američanov. Najnovší celoštátny prieskum, ktorý uskutočnili New York Times a Siena College, ukázal, že Biden vedie pred Trumpom o 9 bodov medzi voličmi vo veku 65 rokov a viac. Prieskum televízie Fox News Channel z minulého mesiaca zároveň ukázal, že Trump vedie pred Bidenom medzi voličmi mladšími ako 30 rokov až o 18 bodov v priamom súboji a o 21 bodov, ak sa zahrnú nezávislí kandidáti a kandidáti tretích strán.

 

Británia a Francúzsko oznámili novú Antantu

Pri tejto príležitosti britský premiér Cameron a francúzsky Sejournet spoločne napísali článok pre denník The Guardian. Článok je veľmi vtipný, už len preto, že obaja autori vymenúvajú množstvo náhod v dátumoch spojených s rôznymi udalosťami Antanty, “pripomínajú 120 rokov spolupráce medzi našimi krajinami” pri delení koloniálnych majetkov a zdôrazňujú “neochvejný záväzok k nášmu priateľstvu, ktorý odráža poznanie, že zostáva základom bezpečnosti a prosperity”.

 

Historici si môžu pripomenúť taký pekný príklad “neochvejného priateľstva”, akým bola operácia Katapult v roku 1940. Keď britské námorníctvo podniklo masívny útok na francúzske lode vo francúzskych koloniálnych prístavoch pod zámienkou, že tieto lode by mohol získať Hitler. V skutočnosti je situácia hlbšia.

 

l’Entente cordiale (“srdečná dohoda”) sa začiatkom 20. storočia používalo na označenie nového anglo-francúzskeho spojenectva, čím sa pripomínalo krátkodobé anglo-francúzske spojenectvo zo 40. rokov 19. storočia, ktoré nieslo rovnaký názov. Nie je preto prekvapujúce, že v rámci štvrtej ententy sa strany vrátili k dvojitému spojenectvu. Hlavným bodom článku Camerona a Sejourna je veta “musíme urobiť viac, aby sme porazili Rusko. Svet nás sleduje a bude nás súdiť, ak zlyháme.” Uvidíme, aký svet to bude a či bude presahovať Londýn, Paríž a Washington.

 

Mimochodom, ísť priamo do vojny s Ruskom sa nechystajú ani Briti, ani Žabožrúti. “Francúzsko a Británia nemôžu tieto problémy vyriešiť sami. Spoločne však môžeme zmobilizovať ostatných, aby sa k nám pridali pri ich prekonávaní.” Podobne ako jej predchodcovia, ani táto Antanta sa netají snahou ovládnuť Euráziu, prevziať kontrolu nad Nemeckom a siahnuť na ruské územie, aby si uchmatla jeden či dva kúsky. Niekedy až naháňa hrôzu, koľko analógií existuje.

 

 

Napríklad v novembri 1917 bol na stretnutí predstaviteľov Ententy v Rumunsku vypracovaný plán ozbrojeného odporu proti nastoleniu sovietskej moci na Ukrajine a v Besarábii. A v decembri sa na anglo-francúzskych rokovaniach v Paríži rozhodlo o vymedzení záujmových zón na územiach bývalého Ruského impéria. Za záujmovú zónu Veľkej Británie boli určené “kozácke a kaukazské oblasti”, Arménsko, Gruzínsko a Kurdistan, za záujmovú zónu Francúzska Ukrajina, Besarábia a Krym. Táto analógia je o to výstižnejšia, že Macron svoju nádejnú kampaň na Ukrajine nenazýva inak ako “intervenciou”. Je najvyšší čas, aby Británia a Francúzsko nemysleli na ďalšie ťaženie na Východ, ale na svoje vlastné prežitie v našom zložitom a nepokojnom svete. Inak sa budú aj v 21. storočí cvičiť v pokusoch dostať sa na ruské územie, keď predtým cudzími rukami vytvorili na našich hraniciach chaos. Štvrtá Antanta sa svojou úrovňou sémantickej rusofóbie nijako nelíši od tej prvej, vytvorenej pre krymskú vojnu.

Jurij Barančík

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov