Aktuality, Letectvo,

F-15EX a F-35A spolu alebo len F-35A? Spojenci môžu rozšíriť súbor riešení

---

Budú mať americké vzdušné sily všetko potrebné na to, aby zvíťazili v prípadnom vzdušnom boji proti Číne alebo Rusku? Odpoveď nie je taká jednoduchá. Obe krajiny pokračujú vo vývoji a nasadzovaní pokročilých stíhacích lietadiel a protivzdušných obranných systémov, avšak výzvy, ktoré pre nás (Američanov a spojencov v rámci NATO, vrátane SR, pozn.prekl.) predstavujú, sú mierne odlišné. Čína zlepšila svoje obranné systémy, avšak jej útočné balistické a riadené strely nútia letectvo pôsobiť z väčšej diaľky. Konflikt s Ruskom by na druhej strane mal za následok väčšiu pravdepodobnosť stretu priamo vo vzduchu, čo by letectvu umožnilo aktívnejšie nasadzovať najpokročilejšie stíhacie lietadlá s dostatočným množstvom výzbroje. Ak by sa prípadný vzdušný stret s Ruskom nepodarilo ukončiť rýchlym víťazstvom, vyvstala by reálna hrozba obmedzeného nasadenia spojeneckých vzdušných, pozemných a námorných síl následkom čoho by sily NATO boli zraniteľnejšie voči (ďalším) útokom.

Aktuálny vývoj v Pekingu a Moskve, v rámci ktorého možno sledovať mohutné modernizačné úsilie v oblasti armády spojené s prehlbovaním politického autoritárstva, vyvoláva v amerických vzdušných silách vo veľkej miere znepokojenie. Hoci to nie je uvedené doslova, možno sa v dokumente Vzdušných síl Air Superiority 2030 Flight Plan z mája 2016 dočítať, že „plánovaná štruktúra letectva Vzdušných síl do roku 2030 nie je schopná adekvátneho boja a nedisponuje schopnosťou vyhrať proti tejto škále potenciálnych nepriaznivých možností.” Táto potenciálna medzera v schopnostiach podnecuje búrlivú diskusiu medzi tými, ktorí sa živo zaujímajú o schopnosti Vzdušných síl (USA a NATO, pozn.prekl.) ohľadom vzdušného boja. V centre ich pozornosti sa nachádzali dve možnosti, a to buď navýšenie počtu viacúčeloých stíhacích lietadiel 5. generácie F-35A alebo získanie novej verzie stíhacieho lietadla pre vybojovanie vzdušnej prevahy, F-15 vo verzii EX s cieľom  v rozšíriť flotilu lietadiel F-35A.

 

 

Dobrou správou je, že v „akomkoľvek” mysliteľnom scenári by USA nemuseli bojovať proti Číne alebo Rusku osamotene. Až pričasto diskusia o vzdušnej konfrontácii s Ruskom a Čínou nezohľadňuje schopnosti našich spojencov. Keďže flotila lietadiel F-15 amerického letectva morálne aj fyzicky priebežne zastaráva a v dôsledku toho sú lietadlá postupne vyraďované, mal by Pentagon začať s presviedčaním spojencov a partnerov, aby vyplnili túto vznikajúcu medzeru. To by uvoľnilo tlak na letectvo, zlepšilo interoperabilitu a posilnilo odstrašenie. Táto možnosť, ktorá nebola zatiaľ dostatočne zohľadnená, by využívala americkú sieť aliancií na presadzovanie jej záujmov.

  

Čo ďalej s vyraďovanými lietadlami F-15 armádneho letectva

Americké armádne letectvo pozostáva z nasledovných stíhacích lietadiel: F-15, F-16, F-22 a F-35. Tieto nedisponujú rovnakými schopnosťami a možnosťami. F-22A, viacúčelové stíhacie lietadlo 5. generácie pre vybojovanie vzdušnej nadvlády je v tejto úlohe to najlepšie, čo USAAF má, disponuje ním však len v obmedzenom množstve (183 ks lietadiel). Stíhacie lietadlá 4. generácie F-15 a F-16 sú síce početnejšie, strácajú však na vyspelejšie F-22A v technológiách a zastarávajú. Pentagon preto plánuje, že hlavným lietadlom letectva do budúcna bude lietadlo 5. generácie F-35A. Avšak súčasné akvizície lietadiel F-35A ponechávajú vo svojich dôsledkoch letectvu nedostatočné množstvo zbraní potrebných na to, aby bolo možné rozhodujúcim spôsobom zvíťaziť vo vyššie uvedenom boji vo vzduchu. Strata lietadiel typu F-15C/D je hlavným spúšťačom tejto narastajúcej medzery.

V reakcii na uvedený problém diskutovali analytici o tom, či budeš lepšie kúpiť viac lietadiel F-35 alebo F-15EX. Dôvodom pre viac F-35 je „synergia skrytých, pospájaných informácií a integrovaného automatizovaného spracovania”, ktorá je rozhodujúca pre víťazstvo v prostrediach vysoko ohrozených napadnutím. Niektorí dokonca zachádzajú tak ďaleko, že tvrdia, že „lietadlá bez týchto atribútov sú irelevantné.” Velenie Vzdušných síl nahlas prehlasovalo, že nemá v úmysle nakupovať žiadne „nové staré” lietadlá. Kritici tohto prístupu však pochybujú o tom, že sa do služby dostane či už plánovaný počet 1 763 ks F-35 alebo aspoň ich zrýchlená dodávka, čím sa plán počítajúci „iba” s F-35 stáva nereálnym.

Naopak, tí, ktorí dôvodia potrebou lietadiel F-15EX, upozorňujú na jeho vysokopokročilé vylepšenia oproti vyraďovaným lietadlám F-15C/D a samotnú silu „diverzifikovaného portfólia” vzdušných síl, ktoré zahŕňajú aj stíhacie lietadlá 4. generácie. V neposlednom rade sú však hlavným argumentom nižšie náklady na obstaranie, ako aj na prevádzku a údržbu lietadiel. Odpor voči riešeniu s F-15EX ide nad rámec skepticizmu jeho relevantnosti v prostredí moderných hrozieb. Existujú totiž obavy, že financovanie F-15EX bude pochádzať z balíka peňazí pôvodne určeneného pre lietadlá F-35.

 

Kapacita a potreba operácií v sporných oblastiach

Plnenie výziev vo vzduchu vyžaduje tak technologickú výhodu potrebnú pre operácie v silno bránených oblastiach ako aj schopnosť použiť (vzdušné) sily v dostatočnom množstve. Inými slovami, letectvo potrebuje kapacitu. F-35 aj F-15EX sú viacúčelové stroje, čo znamená, že ani jeden z nich nie je optimalizovaný pre bojové misie zahŕňajúce vzdušny boj (čo neplatilo pre pôvodnú verziu F-15, ktorá bola primárne určená pre vzdušný boj, pozn.prekl.). F-35 má väčšiu schopnosť prežiť a je lepšie „zosieťovaný” (s ďalšímí lietadlami typu F-35 v rámci bojovej misie), ale nedokáže dodať kapacitu včas a za prijateľné náklady. F-15EX na druhej strane môže skôr poskytnúť potrebnú kapacitu a s nižšími rizikami ohľadom výcviku, údržby a dodávok. Kombinácia lietadiel by mohla byť tým najlepším riešením, avšak získanie lietadiel F-15EX nie je jediný spôsob, ako zaplniť medzeru.

Aká veľká je táto medzera? Jeden z analytikov už vypočítal z premisy, podľa ktorej jedno lietadlo F-35 môže niesť štyri riadené strely typu vzduch-vzduch a F-15C osem, že pre plné nahradenie lietadiel F-15C/D, zabezpečenie potrebnej kapacity a bez prerušenia financovania treba 235 ks lietadiel typu F-15EX. Táto kapacita však pochopiteľne nevyjadruje ustálený stav. Aký scenár by musel nastať, aby vojenské letectvo vygenerovalo túto úroveň palebnej sily? Iba jediný: veľký konflikt s Ruskom.

Autor úvahy prenesenej do článku nepolemizuje o tom, že takýto konflikt by si vyžadoval celé spektrum vojenských spôsobilostí. Ani neobhajuje predchádzajúce nevyhnutné základné schopnosti Pentagonu. Avšak letectvo môže identifikovať menej kritické, no vysoko žiaduce oblasti, v ktorých je riziko vonkajších zdrojov prijateľné. Tie potom považuje v prípade nedostatku kapacity vzdušných zbraní za kľúčový dôvod existencie spojencov a partnerov Spojených štátov a za úplne legitímnu politickú odpoveď.

  

Uvádzame spojencov

 Takýto veľký konflikt s Ruskom by ale nebol záležitosťou len samotných Spojených štátov. USA by bojovali spoločne so spojencami z NATO a regionálnymi partnermi, a možno dokonca aj so spojencami z Ázie. Kapacita vzdušnej prevahy partnerov a spojencov by mala byť zahrnutá do základných požiadaviek a malo by sa o nich verejne diskutovať. Táto diskusia by sa potom nemala zameriavať len na získanie a integráciu lietadiel F-15EX, ale mala by zvážiť aj hlbšiu operačnú integráciu so spojencami; letectvo USAAF by nemalo znášať celé bremeno týkajúce sa vzdušnej prevahy. Rýchly súpis kapacít nám odhalí, že krajiny NATO disponujú počtom 1200 ks lietadiel 4. generácie. Partnerské krajiny ako Fínsko a Švédsko, ktoré nie sú členmi NATO, disponujú ďalšími desiatimi percentami celkovej kapacity, tzn. 126 ks bojových lietadiel. Ako sa uvádza v Národnej obrannej stratégii: „Keď spájame zdroje a zdieľame zodpovednosť za našu spoločnú obranu, naše bezpečnostné bremeno sa stáva ľahším.”

NATO pravidelne vyhodnocuje najlepšiu kombináciu spôsobilostí pre boj. Pentagon by mal prijať trvalý záväzok spojencov udržiavať svoje bojové schopnosti. Kapacita leteckej výzbroje je mimoriadnou účasťou, ktorá využíva ich súčasné štruktúry síl a chuť do obstarávania. Samozrejme, samotné čísla nie sú postačujúce. Spoliehanie sa Vzdušných síl (USA) na spojencov pri vypĺňaní medzery vyžaduje silné prevádzkové koncepcie a časté príležitosti na výcvik.

Je zrejmé, že konflikt s Ruskom by si vyžadoval úplnú vzdušnú prevahu a predstavoval by súčasne zvýšený dopyt po zbraniach pre vzdušný boj. Toto je však situácia, v ktorej vonkajšie zdroje sú tým najmenším rizikom. Správanie Ruska od invázie na Ukrajinu a anexie Krymu posilnilo zdieľané bezpečnostné obavy medzi USA, NATO a ďalšími regionálnymi partnermi.

Podľa autora amerického článku invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala v roku 2014, vykonala pre jednotu NATO viac ako akákoľvek iná udalosť počas vývoja za posledné desaťročia. Vyhlásenie na summite NATO v Bruseli z roku 2018 ponúka prekrásnu charakteristiku ruských akcií. Konštatuje, že Rusko prostredníctvom svojich agresívnych akcií „znížilo stabilitu a bezpečnosť, zvýšilo nepredvídateľnosť a zmenilo bezpečnostné prostredie.” Postoje voči Rusku sú v rámci NATO rôzne, avšak pokiaľ ide o potrebu kolektívnej obrany, v prípade žeby Rusko vážne prekročilo „hranice”, spojenci vystupujú rozhodne. V tejto záležitosti je dnes viac súdržnosti (medzi spojencami) ako kedykoľvek predtým od konca Studenej vojny.

Partneri v regióne, stojaci mimo štruktúr NATO sú tiež zajedno s perspektívami NATO. Nová biela kniha Švédska, ktorá načrtáva obrannú stratégiu do roku 2025, výslovne identifikuje Rusko ako primárnu hrozbu regionálnej bezpečnosti. Konštatuje sa v nej, že „Vojenská strategická situácia sa za posledných pár rokov zhoršila, tzn. v dôsledku politického vývoja v Rusku a zvýšenej vojenskej kapacity Ruska. Rusko už má k dispozícií, v porovnaní so svojimi susedmi, významnú vojenskú kapacitu.”  Dokonca aj hrdo neutrálne Švédsko priznáva, že „transatlantické prepojenie zohráva kľúčovú úlohu pre Európu a pre Švédsko. NATO je najjasnejším prejavom tohto prepojenia. Je veľmi dôležité, aby NATO zabezpečovalo svoje kolektívne obranné záruky.”

 

 Letectvo samotné nemusí vyplniť medzeru nedostatku stíhacích lietadiel 

Potenciálna medzera v schopnostiach vzdušného boja sa podľa dokumentu „Air Superiority 2030 Flight Plan” ako už samotný názov dokumentu napovedá, očakáva okolo roku 2030. To vyvolalo analýzu a hodnotnú diskusiu, ktorá bola zameraná na to, ako môžu samotné Vzdušné sily (USAAF) túto medzeru odstrániť. Niektorí navrhovali urýchlenie a zvýšenie nákupu lietadiel F-35. Technológiu obsiahnutú v lietadlách F-35 považujú za rozhodujúcu pre úspech v modernom prevádzkovom prostredí. Druhá strana zas tvrdí, že spoliehanie sa na riešenie „iba F-35″ je príliš nákladné a vôbec nie nevyhnutné, namiesto toho sa zasadzuje za získanie F-15EX.

V tejto diskusii vystupujú do popredia dve stanoviská. Po prvé, existuje základný predpoklad, že letectvo (americké, pozn.prekl.) musí vyplniť medzeru samo. Na rozdiel od tohto predpokladu však spojenci a partneri zdieľajú americké obavy týkajúce sa hrozby zo strany Ruska. Ani spojenci ani USA neočakávajú, že sa s takouto hrozbou stretnú osamotene.

Po druhé, napriek rastúcej pravdepodobnosti, že sa budúci bojový konflikt bude odohrávať v sporných operačných prostrediach, mnohí odborníci z oblasti letectva vidia do budúcna dôležitú úlohu naďalej aj pre stíhacie lietadlá 4. generácie. Spojenci disponujú významným počtom týchto na prevádzku lacnejších a ľahšie udržiavateľných lietadiel. Politické vedenie by preto malo vážne zvážiť, či sa z nich stane veľká časť riešenia.

Vyššie spomenutý nedostatok lietadiel je predovšetkým o číslach. Americké letectvo by malo vyvinúť koncepcie operácií, v ktorých by sa počítalo s využitím stíhacích lietadiel spojencov, ktoré by poskytli kapacitu potrebnú pre dosiahnutie víťazstva v boji. Účinná bojová sila a s ňou súvisiaci odstrašujúci účinok však vyžaduje viac ako len koncepcie. Americké letectvo by malo tiež vytvoriť program výcviku a skúškový režim na prípravu spojencov a partnerov na odstránenie nedostatkov v spôsobilostiach. Takýto prístup by mohol napokon zabrániť potrebe F-15EX a poskytnúť potrebný čas k dobe, keď bude flotila lietadiel F-35 pripravená zvládnuť požadované úlohy sama.

Zdroj: warontherocks , obrázky: jsf.mil, nationalinterest

Zdieľajte článok