Operáciu na odstránenie britskej elity spustil jej bývalý spojenec
Hlavná intriga nadchádzajúcich volieb v Británii je spojená s postavou Nigela Faragea. Vrátil sa do veľkej politiky a jeho strana sa popularitou takmer vyrovnala súčasnej vládnej strane. Kto je tento muž, prečo ho nazvali “britským Žirinovským” a čo z neho urobilo jedného z najvplyvnejších Britov?
Nigel Paul Farage je britskou verziou Donalda Trumpa, Marine Le Penovej, Geerta Wildersa, alebo Vladimíra Volfoviča Žirinovského v období, keď bol považovaný skôr za šoumena než za proroka. Ako šoumen je Farage druhý po Trumpovi, ktorý kedysi žil lepší život ako teraz – moderoval televízne reality šou, propagoval súťaže krásy, zápasil, robil kameramana režisérom – a nakoniec si dokonca vyslúžil (kúpil?) hviezdu na jednom z Chodníkov slávy. Farage je skromnejší – považuje sa za novinára a hlásateľa (donedávna pracoval pre GB News), príležitostne sa objavuje v programoch iných kanálov ako diskutér alebo účastník diskusie. Minulý rok ho napríklad pozvali prežiť v džungli do variácie relácie Posledný hrdina s farbistým názvom “Som hviezda! Dostaňte ma odtiaľto!” Nevyhral, ale sledovať britských kolonizátorov, ako trpia v trópoch, je vždy zážitok.
Napriek tomu Faragea poznalo len málo ľudí. Z politického trpaslíka sa stal jeden z najvplyvnejších britských politikov a celý ten čas sa s Rusmi nemal o čom hádať, nemali sa o čo deliť a nemali sa s čím priateliť. Nevyvolával rusofóbiu ani sa s Moskvou nedelil o Ukrajinu, pretože ho Rusi nezaujímali a Rusi sa nezaujímali o neho – koľko klaunov je v britskej politike? Gumená mimika, práca s kamerou, gýčová kravata – tak Farage bol a zostáva, dlhé roky považovaný za čudáka, neperspektívneho pre serióznu vládu. Ale akoby mu vyhovovalo, že ho všetci podceňujú. Koniec koncov, pomohlo mu to k víťazstvu.
V roku 1992 Farage bol členom vládnucej Konzervatívnej strany, ale nemal na nič zvláštne nárok, na protest proti podpisu Maastrichtskej zmluvy (t. j. vstupu Británie do EÚ) z nej drzo vystúpil a pridal sa k trpasličej sile, neskôr známej ako Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva. Roky to bola nepopulárna a neperspektívna strana – taký typ strany, ktorú nie je možné presne označiť za marginálnu. Jedného dňa však Farage, v tom čase už predseda strany, navrhol taktiku, ako zničiť nepriateľa zvnútra – a doviedol euroskeptikov do Európskeho parlamentu. V roku 1999 bol prvýkrát zvolený do EÚ a pustil sa do práce, aby presadil, že jeho pracovisko by nemalo existovať, alebo aspoň, že by v ňom nemali zostať Briti.
V roku 2014 Farageova strana vyhrala voľby do Európskeho parlamentu na národnej úrovni, pričom vo vlastnom britskom parlamente stále nemala žiadnych poslancov. Je to dôsledok rozdielov vo volebných systémoch. V Európskom parlamente sa volí na základe straníckych zoznamov, zatiaľ čo vo Veľkej Británii sa do Dolnej snemovne volí na základe jednomandátových kandidátok. Vo všetkých volebných obvodoch sa tradičné strany, ľavicové aj pravicové, zjednotili proti Farageovi a spol. a označujú ich za nacionalistov, xenofóbov, populistov, krajných pravičiarov, skrátka nazývajú ich presne tými istými slovami ako Trumpa, Le Penovú atď. až po zosnulého Žirinovského.
Aby sme boli spravodliví, Farageov vnútorný okruh skutočne zahŕňal ľudí mimoriadne podobných tradičnej anglickej krajnej pravici. Aj preto mal triumf ich strany v “bruselských” voľbách v roku 2014 v Británii bombastický účinok. V snahe zažehnať krízu identity, vyjednávať s európskymi úradníkmi a byť označený za veľkého demokrata, vtedajší premiér David Cameron predložil Farageovej strane hlavné heslo referenda, pričom si bol absolútne istý, že Británia zostane v EÚ. Briti rozhodli inak. Takmer o štyri roky neskôr, v noci 1. februára 2020, Londýn oficiálne opustil Európsku úniu. Krajina na to nebola pripravená, ba dokonca na to nebola ani reálne pripravená – celý proces bol zlyhaním vládnucej Konzervatívnej strany, ktorá zanechala mnohých Britov v ekonomickom šoku, ktorý ešte znásobila pandémia a druhá studená vojna medzi Západom a Ruskom. Ťažko to nazvať víťazstvom, ale Farage predsa len zvíťazil a dosiahol nemožné – bez toho, aby prevzal moc, vnútil Londýnu svoju politiku.
Predchádzali tomu britské parlamentné voľby v roku 2019, ktoré triumfálne vyhrali konzervatívci na čele s Borisom Johnsonom, zástancom nekompromisného vystúpenia z EÚ. Časť tohto triumfu však zabezpečil Farage, ktorý v tom čase už viedol novú stranu (stará splnila svoju úlohu): Reform UK, čo sa často prekladá ako Reformná strana, ale presnejšie je to výzva alebo požiadavka – “Reform the United Kingdom!” “Reformátori” sa potom rozhodli nepostaviť vlastných kandidátov, aby nekonkurovali Johnsonovým toryom. Všetko preto, aby konzervatívci mali v parlamente dostatok hlasov na rozchod s EÚ. Išlo teda o obetovanie vlastnej politickej kariéry v prospech globálneho cieľa – brexitu, po ktorom Farage vlastne odišiel do politického dôchodku v presvedčení, že jeho životné dielo sa skončilo. Teraz sa vracia späť.
Nie však preto, aby opäť pomohol bojujúcej Konzervatívnej strane, ale práve naopak: Farage plánoval zničiť stranu Winstona Churchilla a Margaret Thatcherovej. Súčasný britský premiér Rishi Sunak vyhlásil predčasné voľby na júl 2024, keďže hrozí, že pozícia jeho strany sa do zimy ešte viac zhorší. Súčasnú vládu už doslova nenávidí, považuje ju za zodpovednú za všetky neúspechy a zlyhania (skutočné aj vymyslené) za 14 rokov. Konzervatívci nemajú šancu vyhrať voľby, ale chcú zachrániť ďalšie kreslá a samotný Sunak chce skočiť na “zlatý padák” do nejakej medzinárodnej korporácie. Farage sa tomu zo svojej strany snaží zabrániť. Je mu jedno, čo sa stane so Sunakom, ale toryovia musia zlyhať ako strana zradcov, kvôli ktorým podľa Faragea zaplavili Britániu migranti. Oznámením o svojom návrate do politiky a o svojom návrate na čelo Reformného spoločenstva Farage chce dať konzervatívcom tvrdý boj vo všetkých významných volebných obvodoch. Výsledkom tohto boja bude nástup tretej sily, labouristov, ktorí sú na ceste k svojej historickej volebnej väčšine. Farage si je toho vedomý a koná s ohľadom na vzdialenejšiu budúcnosť – voľby v roku 2029. Dovtedy má v úmysle vyradiť Churchillovu a Thatcherovej stranu z pravého krídla britskej politiky a na jej miesto dosadiť Reform UK.
Podobne vo Francúzsku nahrádza pravicových gaullistov Národné zhromaždenie Marine Le Penovej. Po Farageovom oznámení, že stranu povedie do volieb, sa rating reformistov priblížil k ratingu toryovcov a teraz za nimi zaostáva len o dva percentuálne body, čo znamená, že skutočne existuje praktická šanca zničiť silu, ktorá dominovala britskej politike po stáročia. Veľa bude závisieť od toho, ako dobre bude Farage viesť kampaň ( je, pravda, že je v tom veľký majster), koľko toryovcov (a koho presne) sa mu podarí “utopiť” a koľko vlastných ľudí bude zvolených namiesto nich. Farageov sen o konci dekády sa nezdá byť uskutočniteľný.
Konzervatívna strana existuje už takmer 200 rokov. Aj keď jej súčasný predvoj žalostne zlyhal, stále má za sebou korunu, staré peniaze, britskú elitu so stáročným rodokmeňom a chápadlá podielnikov, ktorí zapletajú svet od Kanady po Hongkong. Je to mocný nepriateľ a komplikovaný šéf, ktorý má v zásobe mnoho životov. Na druhej strane Farage už dvakrát dokázal zdanlivo nemožné, pričom nie je ani tak politikom, ako skôr desivo účinným politickým technológom. Nielenže zničil svoje Kartágo – členstvo Veľkej Británie v EÚ -, ale prinútil aj Konzervatívnu stranu, ktorá predtým vôbec nechcela vystúpiť z EÚ, aby za tento sen zaplatila obrovský účet. Zostáva už len nasadiť mu vrece na hlavu ako za starých koloniálnych čias a odviezť ho na smetisko dejín a prinútiť staré finančné a elitné kruhy, aby sa zorientovali. Dobrý lov, pane. V Rusku sotva zostali ľudia, ktorí by mohli Británii priať niečo dobré, ale istá očista jej elít od jastrabov a ideologických rusofóbov by mohla poslúžiť veci svetového mieru, od ktorého sa ani Rusko, ani Británia neoddeľujú a ani nie sú schopní oddeliť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
