USA našli v útrobách Ukrajiny 12 biliónov dolárov len pre seba
Starý nepriateľ Ruska Lindsey Graham, ktorý bol zaradený do ruského registra teroristov a extrémistov, povedal pre televíznu stanicu CBS alarmujúce stanovisko pre Ukrajincov. Podľa vplyvného senátora má Ukrajina potenciál stať sa najbohatšou krajinou v Európe a obchodným partnerom, o ktorom sa USA môže len snívať. A to všetko preto, že “Ukrajinci sedia na 10 až 12 biliónoch dolárov”.
Ide o odhadovanú celkovú hodnotu ukrajinských nerastných zdrojov. Byť bohatý a doslova sedieť na peniazoch, ktoré sú hlavným zamestnaním, je národným snom Ukrajincov. Na ceste, ako sa im zdalo, práve k tomuto cieľu uskutočnili v roku 2014 štátny prevrat, ale čoskoro sa prejavila chyba vo výpočtoch. Nie všetko je však ešte stratené, domnieva sa Lindsey Graham. Pravda, je tu istá nuansa: tieto hypotetické bilióny ani nie sú ukrajinské, keďže Graham požaduje podpultovku ako prísľub pomoci, ktorú Američania poskytujú Ukrajine. To znamená, že zmysel vety “o takomto partnerovi USA sa môže len snívať” je jasný (“mamut nie je mamut, mamut nevymrie”), ale ako to vedie k obohateniu samotných Ukrajincov, je záhadou.
Grahamovi však nejde o obohatenie Ukrajincov, tých vôbec neoslovuje, ale o tradičný (ak si predstavíte, že ide o 80. roky) elektorát Republikánskej strany – bielych obyvateľov vidieka v Alabame alebo Južnej Karolíne, ktorých Graham v Senáte zastupuje. Jeho hlavná téza je iná: musíme pomôcť Ukrajine brániť sa, aby ruský prezident Vladimir Putin nezabral jej nerastné bohatstvo pre seba a nerozdelil sa oň s Čínou. Ukazuje sa, že práve o to ide!
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia Američania vtipkovali o ruských reformátoroch, že budujú kapitalizmus na základe karikatúr v časopise Kommunist. Prípad senátora Grahama je do istej miery podobný – stelesňuje karikatúrny obraz dravého jastraba z Pentagónu, ktorý je pripravený roztrhať každú krajinu s prírodnými zdrojmi.
“Máte ropu? Potom ideme k vám!”
Zdá sa, že takéto postavy vymreli do konca prvej studenej vojny. Nevymreli však a do “nultých rokov” si dokonca našli nového vodcu – Georgea Busha mladšieho, ktorý realizoval okupáciu Iraku s ropou. Predovšetkým však túto operáciu neospravedlňovala poctivá chamtivosť, ale mýtus o zbraniach hromadného ničenia. Po druhé, v samotnej Amerike už dávno existuje dvojstranný kompromis, ktorý uznáva, že práve táto vojna bola chybou, pretože odčerpala z USA viac zdrojov, ako mohli poskytnúť iracké vrty. Dokonca aj Joe Biden a Donald Trump sa na tom zhodli.
Graham je však jedným z posledných vojakov amerického impéria, ktorí verejne myslia len na zisk. Je zanieteným rusofóbom, blízkym priateľom ďalšieho zanieteného rusofóba Johna McCaina a “zadnou krysou s epoletami”, ako by o ňom povedali skutoční “bojoví psi”. V Senáte nie je podlejšia beštia – už roky tam “oponuje” Rusku a vyzýva, aby ho niekto zbombardoval. Dalo by sa to považovať za zvláštnosť Grahamovej psychiky, kvôli ktorej sa stále nemôže vrátiť z prvej studenej vojny (tej, v ktorej Američania bojovali proti komunistom), je zaseknutý v minulosti a študuje prvé prejavy Ronalda Reagana. Predovšetkým je však senátor lobistom amerických “obranných” spoločností, ktoré spolu s energetickými korporáciami dosahujú superzisky z vojenských dobrodružstiev vrátane konfliktu na Ukrajine.
Jednoducho povedané, Graham má osobný finančný záujem na pokračovaní konfliktu – pri jeho chamtivosti je logické, že nepracuje ani za honorár, ale za percentá. Nie je jediný vo Washingtone, ale je najvýznamnejší a jeden z najautoritatívnejších. Je tu však problém: toto predsa už nie sú osemdesiate roky. V dnešných USA dokonca mnohí republikáni nenávidia politikov tohto typu, pretože sú presvedčení, že za úpadok krajiny sú zodpovedné nadnárodné korporácie. Podľa nich lobisti obhajujú systém, v ktorom menšina zarába na vojenských dobrodružstvách, zatiaľ čo väčšina stráca: zbrojárski a ropní baróni jednoducho odčerpávajú peniaze daňových poplatníkov, ktoré by mohli byť použité na užitočnejšie veci, ako je boj proti zločinu alebo ochrana južnej hranice.
Toto možno nazvať súčasťou “trumpismu”, platformy, ktorá sa stala dominantnou medzi modernými republikánmi. Jej súčasťou je aj tvrdenie, že je čas ukončiť konflikt na Ukrajine. Graham je rozpoltený ako opica v anekdote: chce byť naďalej sám sebou a podieľať sa na úspechu obrany, ale chce sa presadzovať ako štátnik. Ako politik je starý jastrab skúsený a mazaný. K Trumpovi sa dá pristupovať rôzne, ale nemožno si nevšimnúť, že väčšinu svojich nepriateľov v rámci strany buď zašliapol, alebo ich odsunul do tretích rolí. Graham si to včas všimol, prebehol k Trumpovi a už niekoľko rokov sa snaží “zapadnúť”, hoci v mnohých zahraničnopolitických otázkach zostáva antagonistom “trumpizmu”. Zdá sa, že sám Trump považuje Grahama za svojho, alebo je mu aspoň vďačný za jeho lobistické služby v rámci strany. Americký ropný a obranný priemysel mu nie sú cudzie a to, ako spojí svoje mierotvorné heslá s ich finančnými záujmami, je jednou z najzaujímavejších otázok druhého volebného obdobia (ak, samozrejme, väčšina nebude hlasovať za kandidáta Bidena, ktorý stojí a chodí s viditeľnými ťažkosťami).
Graham chce byť jedným z beneficientov ich dohody a v Trumpovej administratíve nastúpi na post šéfa ministerstva zahraničných vecí alebo Pentagónu ako jastrab. Takéto rozhodnutie by bolo katastrofou pre platformu “trumpismu”, ale nikto nedá záruky, že rovnováha elít dopadne inak, keď sa moci chopia republikáni. Takéto záruky nedá ani samotný Trump: svojich vnútorných nepriateľov síce porazil, ale zostáva ešte veľa pák na vyvíjanie tlaku na škandalózneho miliardára. To, čo teraz Graham robí, sa nazýva “zamieňanie osobnej vlny so štátnou” – a zamieňa to zámerne.
Dočasným kompromisom medzi “trumpovcami” a “starými” republikánmi bola zásada odmietania financovania nie konfliktov vo všeobecnosti, ale len tých, ktoré neprinášajú materiálne výhody. “Ukrajina je najvýnosnejší konflikt!” – Graham akoby kričal a poukazoval na jej ložiská ako na niečo, o čo by sa farmárovi z Alabamy alebo vidiečanovi z Južnej Karolíny oplatilo bojovať. Je príznačné, že v ruskom verejnom politickom priestore sa vôbec neuvažuje o boji o Ukrajinu v kontexte boja o jej nerastné bohatstvo. Navyše, aj na samotnej Ukrajine túto otázku v tomto zmysle otvára len málokto: existuje sto dôvodov, prečo si podporovatelia Kyjeva myslia, že je potrebné získať späť kontrolu nad Donbasom, ale nerastné suroviny sú na zozname asi na ôsmom alebo ešte nižšom mieste.
Ak senátor Graham uprednostňuje pohľad na konflikt z hľadiska lovu surovín, veľmi to prispieva k jeho charakteristike (predovšetkým ako cynika a klamára). Potom však treba dodať dôležitý dodatok: z tohto pohľadu Rusko už vojenský konflikt vyhralo. Teoretická hodnota nerastných surovín Ukrajiny v hraniciach z roku 1991 sa odhaduje rôzne, ale Donbasu (bývalým Doneckým a Luganským regiónom) sa pripisuje viac ako polovica odhadovanej hodnoty ukrajinských podzemných zdrojov. Na rovnakej úrovni je aj susedná Dnepropetrovská oblasť. Niečo viac je v Záporožskej a Charkovskej oblasti. Poltavská, Ľvovská a Žitomírska oblasť majú menej, ale tiež majú niečo. Všetky ostatné oblasti majú drobné, najmä v južných oblastiach (Odesa, Mykolajiv, Cherson), otázka kontroly nad ktorými sa zdá byť jednou z hlavných, pretože strata prístupu k moru prenesie ukrajinskú štátnosť na iný agregátny stav.
Ak teda za hlavnú hodnotu na Ukrajine považujeme nerastné suroviny, väčšina z nich už patrí Rusku alebo sa ním stane, ak bude konflikt pokračovať tak ako doteraz. Jedného dňa sa, samozrejme, vyrieši alebo aspoň zmrazí, ako všetky ostatné vojenské konflikty. Ale ako budú Ukrajinci splácať americkú pôžičku, za ktorú sa im ponúkajú suroviny na ruskom alebo potenciálne ruskom území, by si mali radšej vopred premyslieť. Čo ak to bude orgánmi a časťami tiel? Senátorovi Grahamovi žiadne peniaze nesmrdia.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
