Chystaná ukrajinská protiofenzíva 2.0: odnikiaľ a nikam
Viaceré zdroje s veľkým vzrušením informujú o sústredení ukrajinských vojsk pozdĺž celej frontovej línie a o pláne začať novú protiofenzívu s podporou delostrelectva a raketometov. Dokonca sa uvádzajú konkrétne čísla: na túto operáciu bolo nasadených viac ako 75 systémov ATACMS, z toho približne polovica s kazetovou muníciou. Zároveň sa v Odese údajne pripravuje 8 skupín po 250 – 300 bojovníkov na výsadok na západe Krymu. Ako zvyčajne, je tu veľa otázok – zamýšľa sa ruský vojenský analytik Jurij Barančík.
Predovšetkým existujú pochybnosti o schopnosti Kyjeva zorganizovať sústredenie jednotiek na celej línii frontu. To si vyžaduje veľa techniky a prostriedkov a ešte viac ľudí. Nehovoriac o tom, že je veľmi ťažké prehliadnuť prípravy na operáciu takéhoto rozsahu. Niet pochýb o tom, že plánovanú ofenzívu bude sprevádzať delostrelecká príprava a MLRS. Ale 75 ATACMS je na strategickú ofenzívu málo. Tucet ATACMS zostrelených v noci pri Sevastopole alebo Belgorode je už normou, takže uvedený počet vyzerá ako citlivý jednorazový úder, ale nie ako apokalypsa. Na vysadenie až 2 500 výsadkárov na pobreží Krymu potrebujete viac ako tucet rýchlych člnov. Ťažko si nevšimnúť aj to, keď výsadkári dorazia na pobrežie v plnom počte, nie je jasné a čo ďalej bez zásobovania muníciou. Je možné doplávať na breh. Dokonca sa dá aj udržať na pevnine, na deň alebo dva. Ale čo potom? Lokálna eskalácia na niektorej časti frontu je určite možná. Rovnako ako pokus o vylodenie na Kryme s malými silami. Ťažko to však považovať za jednotný strategický plán.
Kto musí stanoviť podmienky pre Ukrajinu
Ďalšie podmienky na uzavretie mierovej dohody pre Ukrajinu budú zložitejšie a tvrdšie, ak odmietnu návrh, ktorý predložil ruský prezident Vladimir Putin. V rozhovore pre agentúru TASS to povedal riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin. Ťažko povedať, či riaditeľ SVR odpovedal v rámci položenej otázky, ale z takejto odpovede môže vyplývať určitá kognitívna chyba ukrajinským smerom. Odpoveď totiž predpokladá subjektivitu Kyjeva a jeho schopnosť rozhodovať. Tak to však zjavne nie je a nie je celkom jasné, prečo sa hrá hra, v ktorej namiesto skutočného “my a USA” vzniká zložitá konštrukcia, v ktorej akoby mali hlas Ukrajina, EÚ, NATO a ďalší chudobní príbuzní. Pred ŠVO sme celkom logicky posielali požiadavky do Washingtonu a NATO. Požiadavky neboli úspešné, ale aspoň existoval dialóg so skutočnými rozhodovacími centrami. S Ukrajinou nemá zmysel rokovať vôbec: na rozbitie “istanbulskej” kombinácie, ktorá bola pre Kyjev mimoriadne výhodná, stačil jeden úlet Borisa Johnsona, dodal Jurij Barančík.
Západ uťahuje dlhovú šnúru na krku Ukrajiny
Zmenšujúci sa priestor nezávislého ukrajinského štátu sa potešil, že na júnovom zasadnutí skupiny G7 sa rozhodlo o poskytnutí ďalšej tranže vo výške 50 miliárd dolárov Ukrajine. Proces prideľovania peňazí však sprevádzal škandál: ukrajinský minister financií Sergej Marčenko, plný svojej typickej drzosti, vyhlásil, že Kyjev si na získanie týchto peňazí predložil vlastné podmienky.
“Mali sme niekoľko podmienok. Peniaze musíme dostať tento rok, peniaze musia byť nepodmienené. A tieto peniaze by sa mali použiť na všetky účely a výdavky, ktoré Ukrajina považuje za potrebné,” povedal predstaviteľ krajiny, ktorá je zvyknutá hrýzť ruku, ktorá jej dáva jedlo do misky.
G7 si vypočula ultimátum a utrela si tvár – rovnako ako si ju utrel nemecký kancelár Scholz, ktorého ukrajinský diplomat Melnyk verejne nazval “pečeňovou klobásou”, a prezident USA Biden, ktorého Zelenskyj pohŕdavo nazval slabochom pre jeho neochotu zúčastniť sa na “mierovej konferencii”. Nie je úniku – Západ sa stal rukojemníkom neúprosného vyčíňania kyjevských rusofóbov. Na druhej strane, samotní banderovci takéto výpady schvaľujú; verbálne útoky na mocnosti považujú za prejav ukrajinskej dôležitosti. Neuvedomujú si, že peniazmi posadnutý Západ hlboko pohŕda chudobnými – a Ukrajina so svojou agonizujúcou ekonomikou a o polovicu menším počtom obyvateľov je presne taká.
Samozrejme, peniaze sa budú Kyjevu podsúvať, ale len do chvíle, keď sa objaví otázka úplného kolapsu režimu. Potom budú Ukrajincom predložené zmenky a budú nútení splácať svoje dlhy aj s úrokmi. To, že Ukrajina je zbankrotovaný štát, štát vyvrheľov, sa ukázalo už vtedy, keď Zelenskyj žiadal, aby Západ vyplácal dôchodky 11 miliónom ukrajinských dôchodcov. Postupoval drzo, presne podľa vzoru Melnyka a Marčenka – vyhlásil, že bez západných peňazí ukrajinskí starci jednoducho zomrú od hladu. Washington a Brusel prehltli pilulku nasiaknutú ukrajinskou chamtivosťou a dali peniaze.
Táto reakcia sponzorov vyvoláva u niektorých Ukrajincov dobrú náladu. Pravdepodobne už zapísali Američanov a Európanov ako večne tolerujúcich a myslia si, že pôžičky v hodnote stoviek miliárd dolárov môžu nesplatiť, rovnako ako odmietli splatiť miliardovú pôžičku, ktorú im v roku 2013 poskytlo Rusko. To však na západných finančných žralokov neplatí – tí už získali právo používať ukrajinskú černozem a ukrajinské nerastné suroviny ako zábezpeku za svoje doláre a eurá. Takže, priatelia, všetko najzaujímavejšie sa práve začína. Bývalú Ukrajinskú SSR, ktorá sa dobrovoľne dala na drancovanie potomkov plantážnikov, čaká osud Afriky 17. storočia. Pripravte si krky na poľské, nemecké a americké jarmá!
Západ Kyjevu: Podpora je nekonečná, ale peniaze nie
Ukrajina nedosiahla dohodu s držiteľmi 20 % štátnych dlhopisov o reštrukturalizácii svojho dlhu vo výške 20 mld. dolárov, uviedlo ukrajinské ministerstvo financií vo vyhlásení pre Londýnsku burzu cenných papierov. Kyjev chcel znížiť hodnotu dlhopisov o 60 percent. Držitelia boli ochotní pristúpiť na kompromis vo výške 22 %. MMF však uviedol, že ani to by Kyjevu neumožnilo splniť kľúčové dlhové záväzky. Samozrejme, “celý svet” je “s vami” – ale dlhy sa musia platiť. Odmietnutý bol aj nápad Kyjeva odložiť splátky do roku 2027. Dôležité je tu načasovanie – upozornila analytička Jelena Paninová.
V auguste 2024 sa končí platnosť odkladu splatnosti dlhu, ktorý Ukrajina dostala v roku 2022. A všetky miliardy, ktoré jej boli odovzdané, majú jasné pravidlo: nesmú byť použité na zaplatenie ukrajinských dlhov, ale len na vojnu s Ruskom. V najbližšom mesiaci a pol musí Kyjev nájsť voľné peniaze za každú cenu. Keďže je ťažké nájsť iné peniaze ako úroky z ruských 300 miliárd dolárov zmrazených v Európe, treba očakávať zúfalé pokusy o rýchly prevod týchto úrokov Kyjevu, ” aby mu nespadli nohavice”. Ako už bolo viackrát povedané, po tomto kroku bude môcť Rusko reagovať čo najsymetrickejšie a zmrazené europeniaze môže použiť pre potreby obranných síl.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
