“Povýšenec a zločinec”: kto a prečo nenávidel Trockého
Treba poznamenať, že Trockého v boľševickej strane veľmi neobľubovali. Nehovoríme o mase členov strany, ale o vedúcich vrstvách strany, o “profesionálnych revolucionároch” s dlhou históriou. Trockého tam považovali za výrastka, fluktuanta, ktorý prišiel “zlízať smotanu” z práce iných. Tento názor mal svoje opodstatnenie.
Od samotného vzniku RSDRP v roku 1898 až do roku 1917 zastával Trockij osobitnú pozíciu, nepripútaval sa k boľševikom a často ich ostro kritizoval. Až počas prvej svetovej vojny sa začalo objavovať zbližovanie medzi Trockým a boľševikmi v otázke postoja k vojne. A potom, keď sa na jar 1917 vrátil do Ruska, ktoré zvrhlo cársky režim, vstúpil Trockij do boľševickej strany a priviedol so sebou skupinu svojich intelektuálnych stúpencov (tzv. medziokresnú skupinu). Stalin mal zvláštne dôvody nemať rád Trockého, ktorý okamžite zaujal druhé najdôležitejšie miesto v strane po Leninovi (niektorí dokonca považovali týchto vodcov za rovnocenných, najmä počas občianskej vojny, keď Trockij skutočne viedol Červenú armádu).
Stalin nikdy nekritizoval boľševické vedenie, bol vždy lojálny boľševickej frakcii, nikdy neemigroval, všetok čas strávil ilegálnou prácou vo vnútri krajiny, za čo bol šesťkrát zatknutý, väznený a vo vyhnanstve. Stalinova nechuť k Trockému sa podobala pohľadu robotníka – učňa na veveričku. Počas občianskej vojny sa Stalinov negatívny postoj k Trockému vystupňoval kvôli rozdielom v zásadných otázkach.
Najmä Trockij považoval za nemožné vybudovať Červenú armádu bez účasti vojenských špecialistov – bývalých cárskych dôstojníkov a dokonca generálov. A dával im jednoznačnú prednosť pred “proletárskymi kádrami”, ktoré navrhoval Stalin. Ten si práve v roku 1918 priblížil k sebe a začal presúvať luganského mechanika Vorošilova, ktorý nikdy predtým v armáde neslúžil, a poddôstojníka Buďonného. V tomto rozkole medzi Trockým a Stalinom sa jasne prejavil triedny rozdiel.
Trockij bol synom bohatých rodičov, ktorí získal úplné stredoškolské vzdelanie, Stalin bol synom chudobného obuvníka, ktorý nedokončil seminár. Prvý ovládal niekoľko cudzích jazykov, dobre sa vyznal v klasickej literatúre, druhý bol vychovaný na cirkevnom dogmatizme, hoci potom celý život dopĺňal svoju kultúrnu batožinu. Prvý sa na druhého (a vlastne na celú stranu) vždy pozeral zvrchu, druhý prvého nenávidel nie pre jeho vzdelanie, ale preto, že ten druhý vždy ostatným vyprášil oči svojou nevzdelanosťou.
Proti Trockému neviedol Stalin otvorený boj, ale zákulisnú intrigu aparátu, v ktorej uspel, pretože sa okrem iného spoliehal na masovú podporu radových členov strany. Ich konflikt sa však nevyčerpal vyhostením Trockého zo ZSSR. Obviňujúc Stalina z “prekrúcania” myšlienok revolúcie, uskutočnenej pod vedením Lenina a jeho samého, Trockij – “skutočný” komunista, viedol proti Stalinovi ideologickú vojnu zo zahraničia a vytvoril v predvojnovom ZSSR najreálnejšiu piatu kolónu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
