USA majú problémy so splácaním – samotné úroky štátneho dlhu sú vyššie ako výdavky na obranu
USA, 16. júl 2024 (AM) – Štátny dlh USA rýchlo rastie. Americkí odborníci vypočítali, že približne každých 100 dní sa tento dlh zvýši o 1 bilión USD. Tento mesiac už prekročil hranicu 35 biliónov dolárov. Očakáva sa, že v roku 2024 dosiahne štátny dlh 123 % HDP, v roku 2029 – 134 %, v roku 2032 – 140%.
Už je známe, že na konci súčasného fiškálneho roka (ktorý sa končí 30. septembra) prvýkrát v histórii Spojených štátov rozpočtové výdavky na obsluhu štátneho dlhu (platenie úrokov) prekročia výdavky na obranu. Americké ministerstvo financií a Federálny rezervný systém bijú na poplach. “Cesta, na ktorej sa nachádzame, je neprijateľná, o tom niet pochýb. Musíme niečo urobiť a je lepšie to urobiť skôr ako neskôr,” povedal šéf rezortu Jerome Powell na fóre Európskej centrálnej banky (ECB) v portugalskej Sintre.
Väčšina štátneho dlhu je emitovaná vo forme štátnych cenných papierov, a to dlhodobých aj krátkodobých. Nazývajú sa dlhopisy, zmenky a pokladničné poukážky. Prevažujú však dlhopisy (alebo obligácie). Je však pozoruhodné, že hoci výnosy zo štátnych cenných papierov za posledné vyše dva roky vzrástli (a to v dôsledku pomerne radikálneho zvýšenia kľúčovej sadzby Federálneho rezervného systému – v súčasnosti je na úrovni 5,50 %), ich umiestnenie na trhu je čoraz ťažšie.
Po prvé preto, lebo podstatnú časť výnosov pohlcuje inflácia, ktorú sa zatiaľ nepodarilo obmedziť. Po druhé, kvôli rastúcim rizikám. Americké štátne cenné papiere sa vždy považovali za najspoľahlivejší, bezrizikový finančný nástroj. To všetko je však už minulosťou. Medzinárodné investičné agentúry už niekoľkokrát upustili od pridelenia najvyššieho ratingu Spojeným štátom. Investori si dokonca lepšie ako Jerome Powell uvedomujú, že rýchly nárast štátneho dlhu USA hrozí Amerike štátnym bankrotom. So všetkými následnými dôsledkami pre Ameriku a pre tých, ktorí vlastnia cenné papiere ministerstva financií.
V starých dobrých časoch mohla Amerika umiestniť väčšinu svojich štátnych cenných papierov mimo svojich hraníc – u nerezidentov, najmä u menových orgánov iných krajín. V tomto storočí sa však nerezidenti, najmä ministerstvá financií a centrálne banky iných krajín, stali zdržanlivejšími. Ťažisko sa presunulo na domáci trh USA, kde začali štátne cenné papiere nakupovať americké banky, investičné fondy, poisťovne, penzijné fondy a ďalší inštitucionálni investori. V polovici minulého desaťročia (2014 – 2016) tvorili americkí investori približne 2/3 amerických štátnych cenných papierov, zatiaľ čo zahraniční investori tvorili 1/3. Na začiatku tohto roka podiel zahraničných držiteľov amerických štátnych cenných papierov klesol na 22,9 %.
Kedysi bolo medzi desiatimi najväčšími držiteľmi amerických štátnych cenných papierov dokonca aj Rusko. Maximum bolo zaznamenané v októbri 2010 – 176,3 mld. Po roku 2014 začala ruská centrálna banka postupne znižovať objem svojho portfólia amerických štátnych cenných papierov. To, čoho sa Banka Ruska nestihla zbaviť, Washington po 24. februári 2022 zmrazil (presnú veľkosť balíka takýchto cenných papierov Washington ani Moskva neuviedli). Podľa amerického ministerstva financií Rusko v súčasnosti vlastní cenné papiere amerického ministerstva financií v hodnote niekoľkých desiatok miliónov dolárov, ale ich držiteľmi nie sú menové orgány (ministerstvo financií a Banka Ruska), ale súkromní investori.
Pozrime sa na internetovú stránku amerického ministerstva financií a zistime, ktoré zahraničné krajiny sú hlavnými držiteľmi amerických dlhových cenných papierov. Najnovšie údaje sú ku koncu apríla 2024. Tu sú ich údaje (v mld. USD): Japonsko (1. 150,3); Čína (770,7); Spojené kráľovstvo (710,2); Luxembursko (364,4); Kanada (338,2); Belgicko (312,4); Írsko (307,6); Francúzsko (276,5); Švajčiarsko (272,0); Taiwan (257,3); India (233,5); Brazília (223,5); Hongkong (220,9); Singapur (207,5); Nórsko (138,3); Saudská Arábia (135,4); Južná Kórea (119,9); Mexiko (93,6); Nemecko (87,1).
Na týchto dvadsať krajín pripadalo 81,8 % všetkých amerických štátnych cenných papierov umiestnených v zahraničí. Zloženie skupiny top 20 sa pravidelne mení. Ako som už uviedol, kedysi bolo v tejto skupine Rusko, teraz v nej nie je. Miesta krajín v tejto skupine sa menia. Kedysi bola na prvom mieste Čína, ale pred piatimi rokmi (v lete 2019) ju o prvé miesto pripravilo Japonsko.
Od začiatku minulého desaťročia až do súčasnosti najdynamickejšie rástli nákupy amerických štátnych cenných papierov v krajinách a jurisdikciách, ako sú Veľká Británia, Belgicko, Luxembursko, Švajčiarsko, Kajmanské ostrovy a Írsko. V roku 2011 sa celkové investície týchto krajín do amerických štátnych cenných papierov odhadovali na 0,7 bilióna USD a na konci roka 2023 sa zvýšili na 2,3 bilióna USD. Tendenciu zvyšovať portfóliá amerických štátnych cenných papierov majú aj také krajiny ako Kanada, India, Taiwan a Francúzsko. Brazília a Čína však vykazujú klesajúci trend. Celkovo sa v období od roku 2011 do začiatku tohto roka celková hodnota amerických štátnych cenných papierov v držbe zahraničných investorov zvýšila zo 4,9 na 8,0 bilióna USD.
V časovom horizonte od apríla 2023 do apríla 2024 sa objem amerických štátnych cenných papierov držaných v zahraničí zvýšil zo 7 506,1 mld. USD na 8 018,0 mld. To znamená približne o pol bilióna dolárov. Je pozoruhodné, že v tom istom období sa objem amerických štátnych cenných papierov držaných v oficiálnych devízových rezervách iných krajín nezvýšil: bol 3 789,7 mld. To znamená, že došlo dokonca k poklesu o 5,5 mld. Najvýraznejší pokles portfólia amerických štátnych cenných papierov v tomto období zaznamenala Čína: z 868,9 mld. na 770,7 mld. To znamená takmer o sto miliárd dolárov.
Rast zahraničných portfólií amerických štátnych cenných papierov o viac ako pol bilióna dolárov bol zabezpečený na úkor súkromných zahraničných investorov. A celkový nárast portfólia amerických štátnych cenných papierov v oficiálnych rezervách iných krajín možno očakávať len ťažko. Nákupy amerických cenných papierov krajinami “lojálnymi” voči Washingtonu (Veľká Británia, Belgicko, Luxembursko a ďalšie) budú neutralizované predajmi cenných papierov takými “nelojálnymi” krajinami, ako sú Čína alebo Brazília.
Mimochodom, treba poznamenať, že medzi 20 krajinami, ktoré držia najviac amerických štátnych cenných papierov, je niekoľko krajín, ktoré sú členmi skupiny BRICS. Sú to Čína, India, Brazília a Saudská Arábia. Na konci apríla 2024 na ne spolu pripadalo 1 363,2 mld. To je 17 % všetkých amerických štátnych cenných papierov umiestnených v zahraničí. Táto situácia je veľmi zaujímavá. Na jednej strane sa zdá, že uvedené krajiny sú od USA závislé. Na druhej strane je však od týchto krajín závislá aj Amerika. Z týchto štyroch krajín zatiaľ len Čína intenzívne dumpinguje americké cenné papiere, čo, samozrejme, komplikuje život Washingtonu a znižuje dôveru v americký dolár. Pripomeniem, že v rokoch 2013 – 2014 dosiahlo čínske portfólio amerických štátnych cenných papierov hodnotu 1,3 bilióna USD. Za desať rokov sa zmenšilo o viac ako pol bilióna dolárov, teda približne o 40 %.
India znížila svoje portfólio amerických cenných papierov za rok o 5,2 miliardy USD, Brazília o 6,2 miliardy USD a Čína o 1,2 miliardy USD. Saudská Arábia (ktorá sa stala členom BRICS 1. januára tohto roka) však svoje portfólio dokonca zvýšila o 22,1 miliardy dolárov.
Tento týždeň však všetkých prekvapila Saudská Arábia. Správa, ktorú priniesla agentúra Bloomberg, znie: Rijád pohrozil predajom dlhových záväzkov EÚ, ak skupina G7 skonfiškuje zmrazené aktíva Ruska. V máji a júni G7 zvažovala rôzne možnosti použitia zmrazených prostriedkov ruskej centrálnej banky, pričom G7 sa nakoniec dohodla, že zabaví dosiahnuté zisky a samotných aktív sa nedotkne, aj keď USA a Spojené kráľovstvo trvali na tom, aby spojenci zvážili drastickejšie možnosti vrátane priamej konfiškácie, uviedla agentúra Bloomberg. Viaceré krajiny eurozóny boli proti tejto myšlienke, pretože sa obávali, že by to mohlo oslabiť menu. Komentátori nevylučujú, že nálady týchto krajín mohli byť ovplyvnené postojom Saudskej Arábie. Hoci Rijád o možnosti odpredaja amerických štátnych cenných papierov nič nepovedal, americké ministerstvo financií bolo znepokojené. Saudskoarabské varovanie si vzalo k srdcu.
Vzhľadom na to, že viaceré členské krajiny BRICS vlastnia veľké portfóliá amerických a európskych štátnych cenných papierov, je vhodné, aby BRICS vypracoval a realizoval koordinovanú politiku členských krajín v oblasti nákupu a predaja týchto cenných papierov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
