.
Aktuality, Bezpečnosť,

Dôvera medzi nezápadnými štátmi rastie na úkor agresívneho Západu

Rusko, 18. august 2024 (AM) – V kontexte násilných medzinárodných konfliktov sa dôvera rúca vo všetkých významoch – historickom a sémantickom, osobnom, vojenskom a politickom, ako aj v akomkoľvek inom zmysle. Je naivné očakávať, že dôvera medzi Ruskom a Západom sa v strednodobom horizonte obnoví. Preto v súčasnom kontexte začína hrať kľúčovú úlohu otázka zachovania a posilnenia dôvery medzi nezápadnými krajinami, píše Oleg Barabanov, programový riaditeľ Valdajského klubu.


 

Jednou z kľúčových ľudských hodnôt je hodnota dôvery. Ide aj o hodnotu dôvery vo svetovej politike. Bez vzájomnej dôvery nie sú možné silné a udržateľné vzťahy na všetkých úrovniach spoločnosti, a to medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami aj organizáciami. Dôvera (alebo jej nedostatok) zohráva dôležitú úlohu aj v medzinárodných záležitostiach, na globálnej scéne. Pri aplikácii na svetovú politiku možno dôveru chápať dvoma spôsobmi, vo vzájomne prepojených, ale predsa len odlišných dimenziách. Jedna z nich je abstraktnejšej povahy a týka sa dôvery medzi štátmi ako aktérmi svetovej politiky. Je abstraktná, pretože v tomto prípade hovoríme o akejsi animácii, personifikácii štátu. A dokonca o jeho mystifikácii ako jednotného ľudského telesa. Čo je, pochopiteľne, umelá konštrukcia, intelektuálna a duchovná fikcia. Ale napriek tomu sa tento prístup niekedy stáva veľmi dôležitým pre reálnu prax medzinárodných vzťahov a ich vnímanie spoločnosťou. V tomto aspekte zohrávajú dôležitú úlohu otázky historickej pamäti, a to tak nedávnej, ako aj niekedy veľmi vzdialenej, v súvislosti s udalosťami, ktoré sú od nás vzdialené mnoho desaťročí či dokonca storočí. To formuje stabilné stereotypy vnímania toho či onoho štátu vo verejnej mienke.

 

A tieto stereotypy sú často vyjadrené v stabilných sémantických konštrukciách, mémoch, ktoré sa fixujú vo vedomí ľudí a tak či onak ovplyvňujú politické prístupy. Napríklad v ruskom kontexte si môžeme pripomenúť také frázy ako “zradný Albion”, “čo je dobré pre Rusa, je smrť pre Nemca” a podobne. Niekedy sa to odráža aj v pejoratívnych prezývkach, ktoré sa dávajú iným národom (“skopčáci” pre Nemcov, “žabožrúti” pre Francúzov a podobne). A v tejto súvislosti sa ukazuje, že keď ide o politické rozhodnutia týkajúce sa toho či onoho štátu, takéto negatívne historické a sémantické konotácie, ktoré nepochybne podkopávajú dôveru, môžu mať vplyv na samotné zahraničnopolitické rozhodnutia a na ich vnímanie v spoločnosti.

 

Prirodzene, tieto stereotypy nedôvery nie sú večné, nie sú prvoplánové a dajú sa časom prekonať, ak existuje politická vôľa. Ako príklad možno uviesť, že v predchádzajúcom, “predfebruárovom” období sa na najvyššej úrovni hovorilo o historickom zmierení Ruska a Nemecka po dvoch svetových vojnách. Ďalším príkladom je politická vôľa Vietnamu obnoviť v posledných desaťročiach vzťahy s USA a prekonať traumu historickej pamäti z minulej vojny.

 

Ďalší aspekt dôvery vo svetovej politike je oveľa osobnejší a už priamo súvisí s individuálnou psychológiou. Ide o otázku dôvery medzi konkrétnymi hlavami štátov alebo ministrami zahraničných vecí, ktorí medzi sebou rokujú. Tu zohráva svoju úlohu subjektívno- psychologický prvok vzájomného vnímania konkrétnych osobností pri rozhodnutiach, na ktorých sa dohodnú. Je zrejmé, že profesionalita diplomata si vyžaduje abstrahovanie od osobného vnímania v záujme veci. Nemožno však poprieť, že niekdajšia nedôvera medzi protistranami v diplomatických rokovaniach bude mať negatívny vplyv na ich priebeh v budúcnosti. Bez ohľadu na to, či táto nedôvera vznikla z objektívnych dôvodov (napríklad protistrana nedodržala slovo) alebo v dôsledku subjektívno-psychologických osobitostí vnímania druhého.

 

V tomto prípade sa vzťahy tých istých štátov môžu meniť v závislosti od zmeny ich zástupcov na rokovaniach. V prípade jedného prezidenta (alebo ministra) faktor osobnej dôvery podporuje úspech rokovaní, zatiaľ čo v prípade iného predstaviteľa tej istej krajiny mu osobná nedôvera bráni. Ako príklad je známa veta Donalda Trumpa: “Pod mojím vedením by nebola žiadna vojna”. Je pochopiteľné, že tu môže ísť o retrospektívne chvastúnstvo, ale môžu tu byť aj určité rezonancie. V podobnom kontexte sa občas stretávame s výrokmi, že “za Merkelovej by nebola vojna” a dokonca “za Porošenka by nebola vojna”. Argumentácia pre to spočíva v individualizovanej, osobnej dôvere medzi politikmi v jednom prípade a jej absencii v druhom. Je jasné, že keď hovoríme o špecifickosti psychologického vnímania druhého, samotná dôvera tu nehrá svoju úlohu. Je však úzko spojená s faktorom personalizovaného rešpektu voči druhému, s faktorom vnímania druhého ako rovnocenného sebe samému, ako povestnej “ťažkej váhy”. V každom prípade by sa tento faktor personalizovanej dôvery, ako vidíme, nemal podceňovať.

 

Ďalším dôležitým aspektom je, že dôvera akéhokoľvek druhu, osobná aj všeobecná sémantická, musí byť vzájomná. V opačnom prípade pôjde o zneužitie dôvery na jednej strane. Tým sa zjavne poruší zásada rovnosti pri rokovaniach a môže sa stať, že konečné rozhodnutie nebude obojstranne výhodné. V tomto prípade opäť zväčša nezáleží na tom, či išlo o zneužitie dôvery v skutočnosti alebo len o subjektívno-psychologické vnímanie konania protistrany ako takého. Ani v jednom prípade to veci nezlepšuje.

 

 

Nedávna história Ruska môže podľa nášho názoru poskytnúť dva príklady. Po prvé, konečný výsledok rokovaní Michaila Gorbačova s jeho západnými partnermi. Z nášho pohľadu sme mohli jasne vidieť oveľa väčšiu otvorenosť a dôveru na jednej strane ako na druhej. Nie nadarmo Ronald Reagan na jednej z tlačových konferencií s Gorbačovom pripomenul ruské príslovie “dôveruj, ale preveruj”. Ďalší príklad, opakujeme, podľa nášho názoru súvisí s neodbytne opakovaným vyhlásením Vladimíra Putina, že “nás vodili za nos” na minských rokovaniach o Ukrajine po roku 2014. V konečnom dôsledku obaja zohrali svoju úlohu v ďalších politických dejinách.

 

Otázka úplnej straty vzájomnej dôvery je obzvlášť akútna v kontexte násilných medzinárodných konfliktov. Tu sa dôvera rúca vo všetkých významoch, historickom a sémantickom, osobnom, vojenskom a politickom, ako aj v akomkoľvek inom zmysle. Je naivné očakávať, že sa v strednodobom horizonte aspoň nejako obnoví. Prinajmenšom ak z rovnítok vytrhneme prípad hyperdôvery na jednej strane a zneužívania dôvery na strane druhej. Podľa tejto logiky by sme nemali očakávať, že dôvera medzi Ruskom a Západom sa v dohľadnom čase obnoví. Stratila sa na veľmi dlhý čas.

 

 

Preto v súčasnom kontexte začína zohrávať kľúčovú úlohu otázka zachovania a budovania dôvery medzi nezápadnými krajinami. A ak si vezmeme napríklad krajiny BRICS, tak vo vzťahoch medzi niektorými z nich môžeme vidieť traumy historickej pamäte a negatívne sémantické stereotypy, ktoré môžu tiež oslabovať dôveru, ak nie medzi politikmi, tak v širšom vnímaní jednej spoločnosti druhou. V prípade BRICS však existuje jasne vyjadrená vzájomná politická vôľa budovať dôveru medzi členskými krajinami, a nie ju podkopávať.

 

Otázka dôvery úzko súvisí s politickou konsolidáciou BRICS a rozvojom spoločných hospodárskych, finančných a iných projektov pod záštitou tohto združenia. Domnievame sa, že len v tomto prípade bude BRICS schopný prejsť do kvalitatívne novej etapy svojho vývoja, od čisto symbolickej alternatívy Západu, vydávajúcej raz ročne krásne vyhlásenia, k skutočnému jadru nezápadného svetového poriadku.

Oleg Barabanov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov