Keď sa títo dvaja stretnú, ich rozhovory niekedy trvajú 10 – 12 hodín
Cieľom návštevy poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana v Pekingu bolo posilniť stabilitu americko-čínskych vzťahov Sullivan bol privítaný v najvyššej forme, vrátane dlhých dvojdňových rozhovorov s Wangom Yi, členom Politického byra Ústredného výboru KS Číny, vedúcim Úradu pre medzinárodné záležitosti Ústredného výboru KS Číny a čínskym ministrom zahraničných vecí (v jednej osobe), rozhovoru s generálom Zhang Yuxia, podpredsedom Ústrednej vojenskej komisie, a napokon Sullivana prijal čínsky prezident Si Ťin-pching. Posledné stretnutie malo skôr protokolárny formát, ktorého cieľom bolo poukázať na dôležitosť vzťahov s USA pre Čínu a na návštevu vysokého predstaviteľa americkej administratívy.
Napriek tomu CNN vo svojom článku upozorňuje na tieto riadky z vyhlásenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí o stretnutí: “Si Ťin-pching uviedol, že ‘záväzok Číny k cieľu stabilnej, zdravej a udržateľnej spolupráce medzi Čínou a USA sa nezmenil’, čínsky líder vyjadril ‘nádej, že americká strana bude s Čínou pracovať rovnakým smerom, bude sa na Čínu a jej rozvoj pozerať pozitívne a racionálne a vzájomný rozvoj bude považovať za príležitosť, a nie za výzvu’. Vyhlásenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí skutočne obsahuje takéto slová. Dalo by sa dokonca dodať, že existuje aj takáto pasáž:
“Si Ťin-pching povedal, že v chaotickom medzinárodnom prostredí by sa všetky krajiny mali skôr spájať a spolupracovať, než sa rozdeľovať a vzdorovať. Ľudia chcú byť otvorení a progresívni, nie uzavretí a regresívni. Čína a Spojené štáty ako dve hlavné krajiny by mali niesť zodpovednosť voči histórii, ľuďom a svetu a stať sa zdrojom stability pre svetový mier a zástancom spoločného rozvoja.” A čo je najdôležitejšie, “hoci prostredie čínsko-amerických vzťahov a čínsko-americké vzťahy prešli veľkými zmenami, záväzok Číny rozvíjať čínsko-americké vzťahy sa nezmenil.”
Nie je však známe, akým spôsobom o tom Si hovoril, ani s akou intonáciou. Nie je známy ani obsah dlhých rozhovorov Wanga Yi so Sullivanom. Podľa svedectiev diplomatov, keď sa títo dvaja vysokopostavení aktéri medzinárodných vzťahov stretnú, ich rozhovory niekedy trvajú 10 – 12 hodín. Mimochodom, toto je ich piate stretnutie za rok a pol. Predstavitelia Číny a Spojených štátov majú, samozrejme, o čom diskutovať. Z oficiálneho vyhlásenia Bieleho domu vieme, že toto stretnutie “bolo súčasťou pokračujúceho úsilia o udržiavanie komunikačných kanálov a zodpovedné riadenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR), ako sa na tom dohodli prezident Biden a prezident Si Ťin-pching na samite vo Woodside (USA) v novembri 2023.
Obe strany viedli úprimné, vecné a konštruktívne diskusie o celom rade bilaterálnych, regionálnych a globálnych otázok. Rokovali o pokroku a ďalších krokoch na splnenie záväzkov prijatých na samite vo Woodside vrátane boja proti drogám, komunikácie medzi vojenskými subjektmi a rizík v oblasti bezpečnosti a umelej inteligencie.” Ako vidíte, na trojdňovú návštevu to nie je príliš objavné. Napriek tomu sa uvádzajú konkrétne výsledky Sullivanovej cesty. Podľa nich sa dosiahla dohoda o stretnutí alebo telefonickom rozhovore (alebo možno oboje) medzi oboma lídrami v blízkej budúcnosti. Pozorovatelia sa okamžite vrhli na hádanie, kde by k nemu mohlo dôjsť – na novembrovom samite G-20 v Brazílii alebo na samite ASEAN v Peru v tom istom mesiaci. Jeden čínsky expert dokonca navrhol, že Biden by mohol prísť do Číny po voľbách. Pravdepodobne sa však netrafia – Američania zrejme v predvečer takýchto kontaktov začali dodržiavať moratórium na úniky informácií, aby si svojich partnerov nenahnevali. Sullivanova návšteva sa stala známou deň predtým.
Ďalšia dohoda sa týka priamych kontaktov medzi veliteľmi vojsk oboch krajín v taiwanskej zóne a v Juhočínskom mori. Na brífingu po skončení rozhovorov sám Sullivan poukázal na hlavný výsledok stretnutia, ktorý sa dosiahol: “Čína a USA môžu spolupracovať, aby zabezpečili zodpovedné riadenie vzťahov.” “Na to bola zameraná táto cesta, na to bola zameraná diplomacia posledných dvoch rokov. A veríme, že je to pre nás príležitosť zvýšiť šance na stabilitu vzťahov. Musíme však mať na pamäti aj to, že vždy existujú riziká – riziká eskalácie, riziká nedorozumenia, riziká, že sa veci pokazia. A to sme už v americko-čínskych vzťahoch videli,” povedal.
“Pán Sullivan a riaditeľ Wang v uplynulých osemnástich mesiacoch konštatovali dôležitosť tohto strategického komunikačného kanála a vyjadrili svoj záväzok udržiavať diplomaciu na vysokej úrovni a priebežné konzultácie na pracovnej úrovni” – podľa Bieleho domu. Toto všetko čínska strana v tej či onej forme potvrdila (alebo nie).
Mimochodom, od prvého osobného stretnutia Joea Bidena vo funkcii prezidenta USA s čínskym prezidentom Si Ťin pchingom v novembri 2022 obe strany vyvinuli veľké úsilie na stabilizáciu bilaterálnych vzťahov. A v niektorých ohľadoch sa Washingtonu a Pekingu podarilo zahladiť ostré hrany. Podľa čínskeho denníka Global Times napríklad odvtedy USA a Čína vytvorili alebo obnovili viac ako 20 mechanizmov dialógu a komunikácie. A potom sú tu chvíle, keď sú strany, ako sa hovorí, ponechané samy na seba. Preložme si diplomatické formulácie do jednoduchého jazyka. ČĽR je znepokojená americkou podporou taiwanských separatistov a americkými dodávkami zbraní na Taiwan a USA nie sú spokojné s nátlakom Pekingu na Tchaj-pej a snahou narušiť status quo v taiwanskej otázke. Čína je proti nezákonným sankciám a obchodným obmedzeniam, podľa Wangových slov proti “čínskemu potláčaniu ekonomiky, obchodu, vedy a technológií”, zatiaľ čo USA vytýkajú Číňanom využívanie “nadmerných kapacít” v priemysle a netrhových metód hospodárskej súťaže. K otázke Ukrajiny citát Sullivana: “Sme naďalej hlboko znepokojení čínskou podporou ruskej obrannej priemyselnej základne a jej vplyvom na európsku aj transatlantickú bezpečnosť.” Ide zrejme o riadenú hospodársku súťaž, na ktorej sa strany dohodli. To znamená, s úsmevom na tvári a hrajúcimi jarmočkami sa pozerať na to, čo robí druhá strana, a adekvátne reagovať, ale nesiahnuť po revolveri. Veľmi podobné vzťahom medzi USA a ZSSR počas studenej vojny. Ktorú, pripomeňme, vyhrali Američania. Ako to bude tentoraz, uvidíme.
Zatiaľ sa stranám darí držať v medziach slušnosti, diplomaticky, ak nie pokrytecky, sa vyhýbajú ostrým zákutiam. Podľa CNN, hovorkyne demokratov, “obe krajiny napredujú, aby stabilizovali komunikáciu vo svojich čoraz spornejších vzťahoch”. A Sullivanova návšteva je jednou zo série podobných kontaktov na iných linkách. Podľa Bieleho domu Čínu navštívi John Podesta, poradca amerického prezidenta pre medzinárodnú politiku v oblasti klímy. A námestník amerického ministra obchodu navštívil nedávno Hongkong a Peking. Administratíva Bieleho domu zároveň úspešne využila faktor Číny vo svojom volebnom boji. Ak predpokladáme, že Sullivanova cesta do Pekingu je realizáciou diplomatickej línie Bidenovej administratívy o “zodpovednom riadení a stabilných vzťahoch s Čínou” (čo zrejme je), potom demokrati ukázali Američanom, že sú schopní konfrontovať Čínu bez toho, aby skĺzli do otvorenej konfrontácie. A vedenie ČĽR sa uistilo: táto predvídateľná politika bude pokračovať, ak demokrati zostanú pri moci. Všetko bude “ako za starého otca”, hovorí Sullivan, ako sa vyjadrila kandidátka na prezidentku USA a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová.
A Číňania si pravdepodobne znovu čítajú spis o potenciálnom viceprezidentovi Timovi Walzovi. Niektorí v USA ho označujú za “čínskeho špióna”, pretože údajne 30-krát vycestoval do Číny a dokonca tam vyučoval na univerzite. Hlavné “nebezpečenstvo” však spočíva v tom, že sa vyzná v čínštine, loboval za záujmy ČĽR. Možno konštatovať, že demokrati, na rozdiel od republikánov s Trumpom na čele, sa nechystajú upadnúť do nemilosti Číny, ale naopak, chcú s ňou udržiavať predvídateľné vzťahy. V rámci rovnakej “riadenej súťaže”. Podľa CNN “sa očakáva, že demokratická kandidátka na viceprezidentku Kamala Harrisová zachová určitú mieru kontinuity s Bidenovou čínskou politikou, zatiaľ čo republikánsky kandidát Donald Trump mal ako prezident s Čínou bojovné a nestabilné vzťahy a v prípade znovuzvolenia pohrozil výrazným rozšírením amerických ciel na čínsky dovoz”. Trump je známy tým, že sa v tejto súvislosti správa ako slon v porceláne, čo v Pekingu vyvoláva vyslovene nepochopenie. A teraz pokračuje v rovnakých ostrých vyhláseniach, ktoré sú desivé svojou uletenosťou. Je jasné, koho si zvolia Američania, ktorí nechcú prísť o prácu v dôsledku kolapsu vzťahov s ČĽR. Je jasné, koho bude preferovať aj Peking.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
