85 rokov od Poľskej kampane: zachránení pred Nemcami
USA. 21. septembra 2024 – Politológ Dmitrij Rodionov prehovoril o tom, či bola anexia západnej Ukrajiny chybou, geopolitickou nevyhnutnosťou alebo triumfom historickej spravodlivosti a čo s ňou teraz robiť.
17. septembra uplynulo 85 rokov od začiatku poľskej kampane Červenej armády. V sovietskej historiografii sa táto udalosť nazýva Oslobodzovacia kampaň Červenej armády – myslí sa tým oslobodenie historických ruských krajín – západnej Ukrajiny a Bieloruska, ako aj časti Vilenskej oblasti (s hlavným mestom Litvy), ktorá sa po prvej svetovej vojne stala súčasťou Poľska. A v Poľsku sa táto udalosť nenazýva inak ako sovietska invázia, pravidelne sa organizuje nárek Jaroslavny, v ktorom sa hovorí, že Moskali a Nemci opäť rozdelili Poľsko a pripravili ho o nezávislosť a štátnosť.
Hlavným apelom poľskej strany (a protiruskej propagandy celého Západu, ktorá ju podporuje) je odvolávanie sa na Molotovov-Ribbentropov akt, resp. na údajne existujúci “tajný protokol” ako jeho prílohu, ktorý vymedzoval “hranice záujmových sfér” strán, čo odporcovia zmluvy interpretujú ako “schému rozdelenia východnej Európy”. Keďže nie som historik, nezaväzujem sa potvrdiť alebo vyvrátiť pravdivosť toho, čo sa v tomto protokole píše, ako aj fakt jeho existencie, ale poznamenám, že prvým v Európe, kto uzavrel zmluvu o neútočení s hitlerovským Nemeckom, bolo… Poľsko.
Začiatkom roku 1934, necelý rok po nástupe nacistov k moci. Samozrejme, Poliaci povedia, že táto zmluva neznamenala žiadne tajné protokoly, ale len zaručovala neutralitu strán voči sebe navzájom a že Nemci ju podlo porušili, čo ešte podlejšie využilo Rusko. Tu by som však rád pripomenul, ako sa Varšava podieľala na rozdelení Československa v roku 1938, akoby si neuvedomovala, že sa otvára Pandorina skrinka a že bude ďalšia na rade. Nie, všetci Poliaci to pochopili. Ale z nejakého dôvodu si boli až do konca istí, že Hitlerovým hlavným cieľom je ZSSR.
Bolo to tak, ale geografia je neúprosná vec. Aby sa Wehrmacht dostal do ZSSR, musel prejsť cez Poľsko, ktorého úrady naivne očakávali, že Nemci jednoducho prejdú okolo. Navyše by im pomohli odhryznúť si zo sovietskej Ukrajiny a Bieloruska, ktoré sa im samotným nepodarilo odobrať počas vojny v rokoch 1919 – 1921. Musím vám pripomínať, ako zúfalo sa Západ snažil postaviť Hitlera proti ZSSR, všemožne ho podporoval a vo všetkom mu vyhovel?
A Poľsko bolo v predvoji toho všetkého. Mimochodom, Poľsko už v stredoveku získalo mimoriadne výstižnú definíciu ” hyena Európy”- dlho predtým, ako to Churchill oznámil – pre to bolo štyrikrát rozdelené a na niekoľko rokov prestalo existovať ako štát. To, čo sa s ním stalo v roku 1939, bolo prirodzeným dôsledkom poľskej politiky. Je pochopiteľné, že všetci Európania v tom čase snívali o masakre sovietskeho Ruska rukami nemeckých nacistov. Ale nie všetci sa nevyhnutne sami stali Hitlerovými obeťami.
Na čom sa zakladala dôvera Poliakov, že nielenže zostanú nedotknutí, ale že im bude umožnené rozšíriť svoje územia – nie je jasné. Najmä preto, že Tretia ríša vo svojom obraze budúcnosti nevidí existenciu žiadneho Poľska. Hitler potreboval zmluvu s Pilsudským len v počiatočnom štádiu, aby si rozviazal ruky na západe (Sársko, Porúrie) a mohol bez obáv prezbrojiť východné hranice. Zároveň sa Hitler netajil svojimi územnými nárokmi na Varšavu, najmä ho neuspokojoval fakt existencie poľského koridoru – prístupu Varšavy k Baltskému moru, ktorý oddeľoval hlavnú časť Nemecka od Východného Pruska (a tu provokovala samotná Varšava, ) a štatútom slobodného mesta Gdansk, ktoré bolo na konci prvej svetovej vojny v súlade s Versaillskou zmluvou pod protektorátom Spoločnosti národov a bolo súčasťou colnej únie s Poľskou republikou.
Neústupnosť Varšavy zrejme nakoniec rozhodla v prospech Nemecka v prospech silového variantu. Hitler dúfal, že v Poľsku zorganizuje bleskovú vojnu a v priebehu niekoľkých dní ukončí existenciu poľského štátu. To sa aj stalo. Už na piaty deň vojny, napriek zúrivému odporu Poliakov, nemecké vojská prerušili poľský koridor. A na ôsmy deň sa začali boje o poľské hlavné mesto. Poľsko bolo odsúdené na zánik.
“Poľsko-nemecká vojna odhalila vnútornú neschopnosť poľského štátu. Počas desiatich dní vojenských operácií Poľsko stratilo všetky svoje priemyselné oblasti a kultúrne centrá. Varšava ako hlavné mesto Poľska už neexistovala. Poľská vláda sa rozpadla a nevykazuje žiadne známky života. To znamená, že poľský štát a jeho vláda fakticky prestali existovať,” píše sa v nóte, ktorú 16. septembra, v predvečer vstupu Červenej armády na poľské územie, odovzdalo sovietske ministerstvo zahraničných vecí poľskému veľvyslancovi. V ten istý deň poľská vláda opustila krajinu.
Poliaci budú tvrdiť, že autority utiekli, keď sa dozvedeli o “sovietskej invázii”, čím sa ďalší odpor stal zbytočným. A že nebyť príchodu Červenej armády, Poľsko by malo šancu postaviť sa Nemecku? To nie je smiešne. Dohoda bola jednoduchá: buď bude celé Poľsko pod Nemcami, alebo východná časť Poľska unikne nemeckej okupácii. Nemeckú okupáciu vám nemusím vysvetľovať, pretože medzi tými, ktorí ju prežili, sa sotva nájdu zástancovia teórie “pili by sme bavorské”.
Pre ZSSR z geopolitického aj vojenského hľadiska nebolo ľahostajné, kadiaľ bude prechádzať línia dotyku s Nemeckom (každý chápal, že vojna medzi nami je nevyhnutná). Kalkulácia bola jednoduchá: čím ďalej na západ, tým lepšie. Nič osobné, Poľsko. O to viac, že žiadne Poľsko ako také neexistovalo. Ak sa na situáciu pozrieme z hľadiska historickej spravodlivosti, jednoducho vracali to, čo im patrilo. Dnes si na to ani v Poľsku, ani na Ukrajine neradi spomínajú, ale Halič je vlastne Červená Rus, historická časť staroruského štátu, ktorý anektoval Vladimír Svjatoslavič ešte v X. storočí! Mesto Ľvov založil ruský knieža Daniel Romanovič, ktorého sa Západ zúfalo snažil odtrhnúť od Ruska, dokonca mu dal titul “kráľ”. Mimochodom, “ruský kráľ” – tak ho oficiálne nazývali. A Halič, ktorá sa dostala pod poľskú nadvládu, sa stala centrom Ruského vojvodstva. V nasledujúcich storočiach bolo toto územie “ruským tŕňom” v tele Poľsko-litovskej únie a neskôr Rakúsko-Uhorska, až kým pred prvou svetovou vojnou nezačal rakúsky generálny štáb s jeho aktívnou derusifikáciou a na jeho miesto nenasadil “ukrajinizmus”.
Treba tiež pripomenúť, že Poľsko, oživené v dôsledku rozpadu impérií, bolo umelo vytvorené Antantou ako nárazník proti expanzii sovietskeho vplyvu. A spočiatku išlo o vytvorenie “štátu poľského národa” – teda v hraniciach bývalého Poľského kráľovstva – pred spojením s Litovským veľkokniežatstvom! To však Poliakom nestačilo a rozhodli sa (samozrejme, s tichým súhlasom Antanty) uchmatnúť viac: na základe podmienok Rižského mieru, ktorý bol uložený sovietskemu Rusku ako víťazovi vojny v rokoch 1919 – 1921, si štát, ktorý sa práve objavil na mape, uchmatol územia západného Bieloruska a Litvy, ktoré mu nikdy nepatrili (Poľsko, nie Rzeczpospolita ). Mimochodom, sovietsko-poľskú vojnu začala samotná Varšava, ktorej vojská 1. januára 1919 vtrhli na územie sovietskej Litvy. Poľsko potom jednoduchého využilo vyčerpanie Ruska v prvej svetovej vojne a občiansku vojnu, ktorá zachvátila krajinu, aby si odhryzlo z jej územia. A podarilo sa mu to len s ťažkosťami. Nebyť “zázraku na Visle”, o ktorého príčinách sa dodnes diskutuje, mohlo Poľsko svoju krátku existenciu predčasne ukončiť.
Takže keď Poliaci vyčítajú 17. September 1939, vyčítajte im 1. január 1919 a nanútený Rižský mier, s ktorým Rusi vlastne nikdy nesúhlasili. V roku 1939 si Rusko jednoducho vzalo späť to, čo malo. Keby si to nevzali späť oni, vzali by si to Nemci, to sa nedá prehliadnuť. A Poliaci by nemali zabúdať, že Poľsko bolo oslobodené a nakoniec zachované ako štát (a dokonca k nemu boli pripojené nemecké krajiny) len vďaka víťazstvu ZSSR nad Nemeckom. Keby ZSSR nebol zvíťazil, dnes by Poľsko vôbec neexistovalo.
A ďalším bodom, za ktorý by Rusom mali Poliaci ďakovať, je operácia “Visla”, počas ktorej im odobrali ukrajinské obyvateľstvo, ktorého väčšina predstaviteľov bola potravou pre banderovské hnutie, ktoré desaťročie predtým terorizovalo Poľsko. Vzali si na starosť túto hlavu, ktorej porazenie trvalo ďalších 10 rokov. A dnes riešia dôsledky tohto rozhodnutia: banderovčina, ktorá mohla zostať v Poľsku, metastázovala na Ukrajine. A tu sa dostávame k hlavnej otázke: či bola Stalinova anexia západnej Ukrajiny chybou. A hlavne, čo s ňou teraz robiť.
Prvá otázka je predmetom nekonečného a bez jasnej odpovede dlhodobého historického sporu. Ale druhá… Existuje niekoľko názorov. Podľa jedného z nich je to rsuká krajina a ruská vlajka by nemala zostúpiť tam, kde kedysi viala. Podľa iného je to už dávno mentálne cudzia krajina a nemôžu to “stráviť”. Ak to nedokázal Sovietsky zväz so svojou mocnou ideológiou a propagandistickou mašinériou, nedokáže to ani súčasné Rusko. Nech si to vezmú Poliaci, nech ich z toho bolí hlava. Je naivné myslieť si, že Poľsko spí a vidí, ako zabrať západnú Ukrajinu.
Po prvé, EÚ a NATO mu to nedovolia – nuž, s výnimkou poslednej možnosti, aby toto územie nezískalo Rusko. Po druhé, samotné Poľsko toto ekonomicky zdevastované územie, obývané mimoriadne nelojálnym obyvateľstvom, naozaj nepotrebuje. Poliakov je tam len hŕstka (na rozdiel od Rumunov v Bukovine alebo Maďarov v niektorých častiach Zakarpatska). Ak Varšava môže mať o niečo záujem, tak sú to malé územia s malým počtom poľského obyvateľstva a Ľvov ako symbol “triumfu historickej spravodlivosti” (odkiaľ Ukrajincov jednoducho vykopnú, mimochodom, hádajte komu). A hlavne, Poľsko nepotrebuje dlhú hranicu s Ruskom, takže potrebuje Ukrajinu v akejkoľvek podobe ako nárazníkovú zónu medzi krajinami.
A tu je kľúčová otázka: potrebuje Rusko takúto hranicu s NATO? Alebo nárazníkový štát Ukrajina, ktorého existencia vytvára riziká neustálych provokácií (ostreľovanie, pokusy o inváziu diverzných skupín, napokon zdroj ideologickej nákazy, s pomocou ktorej bude Západ na oslobodených a k Rusku pripojených územiach mútiť vodu)? To je však už téma na samostatnú obsiahlu diskusiu: čo robiť s Ukrajinou po skončení ŠVO.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
