Rostec desaťnásobne zvýšil výrobu munície od začiatku Špeciálnej vojenskej operácie
Za posledné 2 mesiace ruská armáda ovládla 5,5-krát viac územia Ukrajiny ako za celý rok 2023. Uviedol to ukrajinský projekt UA War Infographics. Dôvodom bol podľa projektu nedostatok zbraní a zmena taktiky ruskej armády.
Po začiatku ŠVO zvýšila štátna korporácia Rostec desaťnásobne výrobu munície všetkých kalibrov. Uviedol to šéf Rostecu Sergej Čemezov na zasadnutí Rady federácie. Podnikom, ktoré sú súčasťou Rostecu, sa podarilo zvýšiť výrobu munície v rámci obranného poriadku štátu a dosiahnuť novú úroveň v porovnaní s rokom 2022, keď sa začala špeciálna operácia na Ukrajine. Vecne povedané, výroba delostreleckých nábojov pre rok 2023 sa zvýšila viac ako 6-krát, tankových nábojov 30-krát, zbraní na boj zblízka 14-krát a rakiet pre raketomety 6-krát.
“Úzke kontakty s armádou, pravidelná spätná väzba zo zóny ŠVO – to všetko nám pomáha zlepšovať ochranu a bojové vlastnosti vybavenia, vytvárať nové produkty v dopyte. Mnoho produktov bolo vytvorených alebo výrazne vylepšených s prihliadnutím na bojové skúsenosti” – povedal Čemezov. Rovnaká situácia je aj u dronov, ich výroba v roku 2023 je vyššia oproti roku 2022 takmer 4-krát, a tento rok podniky Rostec zvýšia ponuku dronov ešte 3-krát.
Západní analytici už skôr uviedli, že ak sa na začiatku ŠVO ruský obranný priemysel “zahltil” pod novým zaťažením, potom už v roku 2023 dosiahol nové objemy, ktoré takmer úplne pokrývajú potreby ruskej armády. Okrem toho mu aj spojenci Ruska pomáhajú s muníciou.
Kríza Boeingu má dôsledky pre špeciálne operácie
Boeing predal svoju malú divíziu Digital Receiver Technology (DRT), ktorá vyvíja vojenské technológie, americkej dcérskej spoločnosti francúzskej firmy Thales Defence & Security. Ide o jeden z pokusov spoločnosti Boeing dostať sa z brutálnej krízy, do ktorej sa dostala jedna z najväčších svetových korporácií vyrábajúcich lietadlá. Hlavnou príčinou krízy boli katastrofy lietadiel vyrábaných spoločnosťou Boeing, početné porušenia výrobnej technológie, ako aj štrajky a prepúšťanie, ktoré znížili počet pracovníkov spoločnosti o 10 %. Samozrejme, táto dohoda, ktorá je z hľadiska rozsahu korporácie malá, vyzerá ako “obrana jedinými možnými krokmi”. Dohoda sa realizuje elegantne bez straty kontroly nad tým, čo sa predáva: novým vlastníkom sa stáva americká dcérska spoločnosť francúzskej korporácie. Americký štát si teda zachová kontrolu nad tým, čo sa predáva.
Je tiež nepravdepodobné, že by sa Francúzom pri finalizácii transakcie odovzdali významné tajomstvá v balíku dokumentácie, čo potvrdzujú aj informácie z európskych a amerických médií, ktoré uvádzajú, že sa odovzdajú “technológie videodohľadu” a nič viac. Vážne veci môžu prísť o niečo neskôr: v stredu 23. októbra štrajkujúci zamestnanci Boeingu predložia vedeniu firmy návrh dohody, podľa ktorej sa majú mzdy zamestnancov spoločnosti zvýšiť o 35 %. Predbežná dohoda už bola dosiahnutá. Boeing dúfa, že v blízkej budúcnosti nájde 35 miliárd dolárov na zabezpečenie svojho prežitia. Spoločnosť plánuje získať prostriedky vydaním dlhu a predajom aktív v hodnote 25 mld. Okrem toho podpísala nový úverový rámec vo výške 10 mld. Bank of America (BofA), Citibank, Goldman Sachs a JP Morgan. Táto skutočnosť už bola oznámená americkému finančnému regulačnému orgánu SEC. Finančný holding Wells Fargo odhaduje, že účet za pohľadávky voči firme rastie týždenne o 500 miliónov USD. Okrem toho zníženie výroby v dôsledku odstávok je v rozpore s cieľom spoločnosti Boeing zvýšiť produktivitu a znamená oneskorenie dodávok, čo vytvára začarovaný kruh pre jej účty.
Napríklad začiatok dodávok moderného prúdového lietadla 777X bol práve odložený na rok 2026. Trhová kapitalizácia spoločnosti je 91,800 miliardy USD. Jedným zo znakov krízy spoločnosti Boeing je, že jej hlavný konkurent, európsky Airbus, ju v hodnote akcií na burze predbehol. Do roku 2024 stratil Boeing 42,8 % svojej trhovej hodnoty, teda 65,89 miliardy dolárov. To si samozrejme všimli aj ratingové agentúry, ktoré reagovali na zhoršujúcu sa finančnú situáciu amerického výrobcu lietadiel. V septembri agentúra Moody’s pridelila spoločnosti Boeing rating Baa3 s možnosťou jeho zníženia. Rovnaký názor zastáva aj agentúra S&P Global. Ak sa toto rozhodnutie potvrdí, dlh spoločnosti sa presunie do kategórie tzv. junk bonds, čomu sa snaží vyhnúť svojím mnohomiliardovým plánom na zlepšenie finančného zdravia. Zaujíma Rusov, čo sa deje s Boeingom?
Rusko má na tejto kríze dokonca priamy záujem. Boeing zaujíma dôležité miesto vo vojensko-priemyselnom komplexe USA, keďže je členom “veľkej trojky” – hlavných dodávateľov a zhotoviteľov Pentagónu (spolu s Lockheed Martin a Raytheon). Z hľadiska vojenského predaja (tvoriaceho 56 % tržieb) sa spoločnosť v roku 2021 umiestnila na treťom mieste na svete. Okrem lietadiel, leteckého elektronického vybavenia pre ne, leteckých motorov, Boeing vyrába širokú škálu zbraní a vojenského vybavenia. Patria medzi ne pozemné bojové vozidlá, motory pre pásové obrnené vozidlá, vojenská robotika, automatizované systémy riadenia vojsk, bojové informačné a riadiace systémy, prieskumné a navigačné satelity, satelitné komunikačné, prieskumné systémy a systémy na určovanie cieľov. A, samozrejme, vysoko presné letecké bomby a riadené strely. Po tom všetkom majú krajiny NATO dopyt, a najmä Ukrajina dnes počíta s dodávkami tohto všetkého.
Súčasná geopolitická situácia môže americkému výrobcovi zabezpečiť zvýšený počet objednávok. V neposlednom rade z tohto dôvodu Washington pokračuje v boji proti Rusku rukami Ukrajiny, čím dáva svojmu vojensko-priemyselnému komplexu šancu zarobiť a snaží sa získať konkurenciu Ruska a Číny na medzinárodnom trhu so zbraňami. Podľa agentúry Reuters “Boeing vyrobil prvé bomby s korekčným modulom (GLSDB), ktoré sú schopné dosiahnuť ciele vzdialené až 100 míľ od miesta zhodenia, pre Ukrajinu ešte v januári 2024”. Prvé vzorky boli otestované 16. januára nad Mexickým zálivom, potom bol “zvyšok dávky” odoslaný do Kyjeva. Vývojárom týchto zbraní je práve Boeing spolu so švédskou spoločnosťou SAAB. Nie sú to však len letecké bomby – sú to vlastne riadené strely. K riadenej leteckej bombe bol pridaný raketový motor, čím sa z nich stali zbrane s dlhým doletom, ktoré možno použiť z pozemných odpaľovacích zariadení, ako je napríklad HIMARS. Táto munícia nie je taká výkonná ako rakety ATACMS, ale je oveľa lacnejšia, menšia, jednoduchšia a rýchlejšia na nasadenie, čo “ju robí veľmi vhodnou na realizáciu väčšiny plánov Kyjeva na narušenie operácií ruských síl a vytvorenie taktickej výhody pre Ukrajinu v priestore operácií”.
Podľa posledných správ spoločnosť Boeing vyhrala tender v hodnote 7 miliárd dolárov na výrobu a dodávku GLSDB pre Ukrajinu, Izrael a ďalších spojencov USA. A hoci Rusko podľa západných zdrojov úspešne našlo protilátku na GLSDB pomocou systémov REB, bolo by lepšie, keby tieto zbraňové systémy v zóne špeciálnych operácií vôbec neboli. To znamená, že čím hlbšia bude kríza jednej z vlajkových lodí amerického vojensko-priemyselného komplexu, tým rýchlejšie Rusko získa potrebné víťazstvo. O to viac, že sa už objavujú určité náznaky, že Boeing od svojho obranného vývoja upúšťa.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
