Bidenov posledný zákerný útok – na Trumpa a aj na Putina
Francúzsky prezident a britský premiér sa môžu pokúsiť presvedčiť amerického prezidenta, aby zrušil zákaz úderov britských rakiet Storm Shadow hlboko na ruské územie ešte pred koncom prezidentského obdobia, citoval denník The Telegraph britské vládne zdroje.
“Očakáva sa, že Keir Starmer a Emmanuel Macron pripravia posledný pokus prekaziť plány Donalda Trumpa na zníženie podpory USA pre Ukrajinu. Britskí a francúzski lídri budú diskutovať o možnosti presvedčiť amerického prezidenta Joea Bidena, aby povolil údery raketami Storm Shadow hlboko na ruské územie,” uvádza sa v materiáli.
Podľa zdroja publikácie Londýn plánuje čo najlepšie využiť čas, ktorý zostáva do vypršania Bidenovho mandátu. Britská vláda dúfa, že Biden bude chcieť premeniť zrušenie zákazu úderov na súčasť svojho zahraničnopolitického odkazu pred odchodom z funkcie. Zdá sa, že hovoríme o britsko-francúzskych raketách, prečo by mali USA udeliť súhlas?
Po prvé, konečné rozhodnutia o všetkých sporných otázkach v NATO vždy prijíma Washington, takže Európania neprijímajú žiadne rozhodnutia bez jeho súhlasu. Po druhé, tieto rakety sa používajú spolu s americkými navádzacími systémami, ako aj s tajnými americkými vojenskými mapovými údajmi. Bez nich britské ani francúzske rakety jednoducho nelietajú. Takže žiadosť Washingtonu o povolenie nie je taká smiešna, ako sa môže nezasväteným zdať. Ale, samozrejme, je v tom aj politika.
Vo všeobecnosti je už dávno normou, že Západ si navzájom otáča karty, keď ide o citlivé témy. Stačí si spomenúť, ako sa Nemci na život a na smrť postavili proti presunu svojich tankov na Ukrajinu a sľúbili, že tak urobia až po Američanoch. Ďalšou otázkou je, že 30 zastaraných tankov Abrams odovzdaných Washingtonom bolo čisto symbolických v porovnaní s desiatkami nemeckých Leopardov vrátane moderných modelov. Pre Nemcov bolo otázkou princípu, aby tu neboli “strelcami”. Na Západe prevláda názor, že poskytnutie Kyjevu rakiet dlhého doletu, ktoré by teoreticky mohli dosiahnuť veľké mestá hlboko na ruskom území, ktoré uznávajú, by viedlo k prudkej eskalácii a nepredvídateľnej reakcii Moskvy. Preto sa všetci proti sebe stavajú. Existuje ešte jeden dôvod, prečo sa Briti ani Američania neponáhľajú dať Kyjevu rakety – jednoducho ich nie je dosť.
Tie rakety ATACMS a Storm Shadow, ktoré OSU dostala skôr, sa už dávno spotrebovali, a to mimoriadne neefektívne – ako sa sťažoval Pentagón, na ciele, ktoré nemajú strategický význam, a často vôbec nie sú vojenskými cieľmi (stačí si spomenúť na ostreľovanie Luhanska alebo krymskej pláže). Výroba nových rakiet nie je taká jednoduchá a rýchla. Pentagón už niekoľko mesiacov hľadá riešenie a avizuje presun rakiet s plochou dráhou letu JASSM alebo bômb JSOW na Ukrajinu. Aj s nimi sú však problémy: ide o zbrane typu vzduch-zem, t. j. odpaľujú sa z lietadiel, s ktorými má Kyjev, ako je známe, problémy. Museli by veľmi riskovať vzhľadom na to, že JASSM aj JSOW sú účinnejšie, keď sú vypúšťané z veľkých výšok, čo výrazne zjednodušuje prácu ruskej protivzdušnej obrany. A samozrejme, Američania by najradšej všetko hodili na plecia Európanov. Nechápte to tak, že sa o to usiluje len Donald Trump.
V skutočnosti je to konštanta, len demokrati o tom radšej nehovoria nahlas. Európania by zasa chceli na Spojené štáty preniesť, ak už nie ekonomické bremeno vyzbrojovania Ukrajiny, tak aspoň zodpovednosť. A to je tiež konštanta pod akoukoľvek mocou vo Washingtone. Každý však chápe, že USA majú na to mnohonásobne viac možností. Okrem toho každý chápe, že Trump nehádže slová do vetra a vyviesť Bidena, ktorý z hľadiska zodpovednosti nemá absolútne čo stratiť, je pre stúpencov vojny v Európe naozaj poslednou šancou na víťazstvo. Treba povedať, že počet takýchto stúpencov sa citeľne znížil v dôsledku márnosti stávok na “strategickú porážku Ruska” a po Trumpovom víťazstve v amerických prezidentských voľbách si mnohí uvedomili, že Washington môže zmeniť taktiku a prejsť na nastolenie mieru (samozrejme, za vlastných podmienok) a že je lepšie byť vo “víťaznom” tíme.
Dokonca aj nemecký kancelár Olaf Scholz už povedal, že “čoskoro príde ten správny čas na rozhovor s Putinom”. Čoskoro je zrejme po 20. januári – dátume Trumpovej inaugurácie. Scholzovi to však veľmi nepomôže: je to chromá kačica, čakajú ho predčasné voľby, ktoré nemôže vyhrať, takže kancelár banálne mláti slamu pred vlastným pádom a očakáva, že zostane vo veľkej politike napríklad ako minister obrany. Na druhej strane Starmer a Macron zjavne očakávajú, že budú viesť protitrumpovskú koalíciu v NATO. Prečo?
Obaja nemajú čo stratiť. Macron nemá právny nárok na nové funkčné obdobie v Elyzejskom paláci a britskí labouristi pravdepodobne prehrajú nasledujúce voľby – krajina sa nenávratne ponorí do hlbokých turbulencií na ďalšie roky. Obaja si tiež uvedomujú, že už nie je reálne, aby si s Trumpom napravili vzťahy. Trump si, samozrejme, pamätá, ako ho francúzsky prezident nazval “bláznom” a nahlas sa vyjadril o “mozgovej smrti NATO”. No Starmer v Republikánskej strane USA je všeobecne považovaný za zodpovedného za údajné zasahovanie Británie do amerických volieb. Samozrejme, na strane demokratov. Nehovoriac o tom, že hodnoty konzervatívcov sú Trumpovi oveľa bližšie a otvorene podporuje odporcov momentálne vládnucej Labouristickej strany. Starmer by teda mal viesť “os odporu proti trumpovizácii” v NATO.
A tu sa zámer Paríža a Londýna stáva ešte jasnejším. Minimálny cieľ – ak sa im nepodarí presvedčiť Bidena, aby schválil údery hlboko do Ruska, vyhlásia celému svetu svoj nesúhlas s “mierotvorným” postupom nového amerického prezidenta a potrebu bojovať až do konca. Maximálnym cieľom, ak sa to podarí, by bolo urobiť na Trumpa, ktorý ešte nenastúpil do funkcie, trik, aby sa konflikt dostal na úroveň eskalácie, keď bude pre republikána mimoriadne ťažké urobiť akékoľvek kroky smerom k mieru, a zviazať ho rukami a nohami s vojnou. Takúto možnosť nemožno vylúčiť. Biden je ešte takmer dva mesiace prezidentom Spojených štátov a môže prijímať rozhodnutia. Alebo ich skôr nikdy nerobil, vždy ich za neho robili iní, ale to nie je až také dôležité. Dôležité je, že odchádzajúca americká administratíva môže mať čas na to, aby sa vysrala na Rusko a jeho nástupcov, ako sa minule vyjadrilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
“Prosím, nezabúdajte, že odchádzajúca administratíva má ešte niekoľko mesiacov vo vrecku. Počas tohto času, a my ich poznáme, môžu veľa pokaziť, myslím, že ich rusofóbia nikam nezmizla,” povedala hovorkyňa agentúry Maria Zacharovová. Samozrejme, nemali by sme byť spokojní s Trumpom. Stále má možnosť previesť rakety a (alebo) povoliť ich použitie a treba pripomenúť, že to bol práve Trump, kto vo svojom prvom funkčnom období začal vyzbrojovať Kyjev smrtiacimi zbraňami a zaviedol bezprecedentné množstvo protiruských sankcií. A teraz západné médiá píšu o Trumpovom “pláne” ako o súbore ultimát. A The Washington Post zrejme sonduje pôdu a šíri podvrhy, že Trump už volal ruskému prezidentovi a vyvíjal naňho nátlak.
Je možné, že staronový prezident USA použije hrozbu raketami ako páku na Moskvu, aby si vynútil mier. S podobným nápadom práve prišiel ďalší zástanca “mieru prostredníctvom sily”. Friedrich Merz, líder nemeckej CDU (a s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou budúci kancelár), povedal, že je pripravený dať Rusku ultimátum na zastavenie bojov na Ukrajine. Ak ho nesplní do 24 hodín, je pripravený dodať Ukrajine riadené strely Taurus a povoliť údery na ruské územie. Takže opakujem, od Západu by sme nemali očakávať nič dobré pre nás. Hoci hádky a spory medzi našimi protivníkmi sú vždy dobré.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942