Provizórny a dočasne nenahraditeľný PzKpfw II. v poľskej kampani
PzKpfw II sa dostal na svetlo sveta v čase rýchleho rozvoja Panzerwaffe. Jeho neštandardné hybridné určenie výcvikového vozidla a podporného či provizórneho tanku sa stalo mementom neúspešnej snahy nemeckých generálov naplno využiť ofenzívne možnosti manévrovacej vojny. Táto snaha, ale vždy narážala na nedostatok potrebnej techniky: vyspelých tankov, samohybných protilietadlových prostriedkov, obrnených transportérov a samohybného delostrelectva. Počas nemeckého útoku do Poľska bol PzKpfw II najpočetnejším nemeckým tankom s kanónovou výzbrojou a teda obrnencom so schopnosťou zvádzať tankové súboje.
Na prvé zamyslenie sa môže zdať, že opis životnej púte tohto tanku od samého začiatku je zbytočné, keď náplňou nasledujúcich riadkov bude predovšetkým opis jeho angažmán v Poľsku. Opak je ale pravdou. Pohnútky, myšlienky a mentalita, ktoré priviedla na svet túto vcelku kurióznu konštrukciu, sú veľmi dôležitou pre pochopenie jeho neskoršej výroby a nasadenia vo frontových jednotkách.
Od rysovacej dosky po masovú produkciu
V januári roku 1934 začala nemecká armáda preberať prvé kusy tanku PzKpfw I. V rovnakom čase spustil zbrojný úrad nový projekt ľahkého tanku. Týmto ľahkým tankom mal byť PzKpfw II. s kanónom kalibru 20 mm. Čo ale stálo za vytvorením tohto projektu, pokiaľ uvážime, že nezapadal do nemeckých plánov na rozvoj Panzerwaffe. Odpoveď na túto otázku nie je úplne jednoduchá. Produkcia prvého spomínaného PzKpfw I. by pomerne rýchlo naplnila potreby armády na výcvikové vozidlo. Chrbtové typy pre vybavenie tankových divízií (PzKpfw III a IV) boli v tej dobe vo vývoji a ešte niekoľko rokov nemali byť dostupné. Panovala otázka, čo po toto medziobdobie bude robiť nemecký priemysel a odpoveďou sa stal “preklenovací” PzKpfw II. V októbri 1935 začala výroba prvých prototypových sérií Ausf. a/1-3. V roku 1936 prišiel od Hitlera rozkaz zaraďovať tieto prototypové tanky do stavov tankových jednotiek na doplnenie už zavedeného PzKpfw I. Vo februári 1937 nasledovala séria označená ako Ausf. b, vybavená silnejším motorom. Poslednou prototypovou sériou bola verzia Ausf. c. Celkom bolo vyrobených 250 kusov piatich prototypových sérií. V júli toho istého roku začala plnohodnotná produkcia typu Ausf. A, po ktorom postupne nasledoval typ Ausf. B, C a D.
Palebná sila
Výzbroj tanku bola tvorená automatickým samonabíjacím kanónom KwK 30 L/55 kalibru 2 cm, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre obrnené automobily. Jednalo sa o skrátenú verziu protilietadlového kanónu Flak 30 rovnakého kalibru. Zásoba munície činila bežne 180 kusov PzGr 39 (priebojná) a SprGr 39 (trieštivo-trhavá). Priebojný granát PzGr 39 dokázal prebiť 20 mm pancier na 100 m. Zásoba munície bola skladovaná v 18 zásobníkoch po 10 kusoch. Sekundárna výzbroj bola tvorená guľometom MG 34 kalibru 7,92 mm. Munícia pre guľomet predstavovala 17 pásov po 150 nábojoch.
Ochrana
Pancierová ochrana bola vyrobená z valcovanej homogénnej ocele. Na zváranie plátov panciera sa používal elektrický oblúk. Počas testov odolnosti vozidla sa zistilo, že projektily kalibru 37 mm takmer vždy prejdú pancierom. O niečo lepšie dopadli testy s protitankovou puškou. Strely síce neprenikli cez, ale kinetická energia pôsobiaca na pancier spôsobovala odlupovanie črepín z vnútornej strany pancierového plátu. Obdobne dopadli skúšky aj s použitím guľometu. Z testov vyplynulo, že pancier poskytuje ochranu proti ručným zbraniam a granátom.
Mobilita
Pohyb zaisťoval v prípade verzií Ausf a/1-3, motor Maybach HL 57 TR s výkonom 130 koní. Neskoršie verzie (Ausf. c,A-D) boli vybavené motorom Maybach HL 62 TR s výkonom 140 koní. Všetky spomínané verzie s výnimkou Ausf. D (55 km/h) mali maximálnu rýchlosť 40 km/h.
Nemecká tanková taktika a doktrína vs Pzkpfw II.
Stredobodom nemeckej doktríny bola stratégia Kesselschlacht (obkľúčenie). V tejto taktike sa dávalo prednosť obchvatom a pohyblivosti pred vlastnou palebnou silou. Práve v tejto filozofii mohol nájsť uplatnenie PzKpfw II. Napriek tomu, že neoplýval silnou výzbrojou a mal pomerne zanedbateľnú pancierovú ochranu, jeho mobilita bola vo svojej dobe na vysokej úrovni. Než však došlo k samotnému obchvatu, muselo dôjsť k počiatočnému prelomu. A až v tzv. ťažisku útoku, v ktorom sa nazhromaždilo dostatočné množstvo jednotiek, aby efektívne prelomili obranné línie. Tankisti mali po prelome rozvíjať útok a napádať centrá velenia a logistiky. Ďalším dôležitým aspektom nemeckej doktríny bola menšia skvele vybavená armáda skladajúca sa z dobre vycvičených vojakov. Nemeckí teoretici verili, že práve tento prístup predbehne masívne armády, tvorené len málo vycvičenými brancami, ktoré sa stali ikonou prvej svetovej vojny. Ďalším špecifikom Nemcov bolo takmer výhradné zameranie na ofenzívnu činnosť, kedy obrana bola len prípravou na protiútok.
Organizácia tankových divízií
V roku 1939 sa nemecká tanková divízia, ktorých Nemci mali sedem, sa tabuľkovo skladala z tankovej brigády o sile dvoch plukov, každý s dvoma prápormi. Druhou ofenzívnou zložkou bola strelecká brigáda, ktorú tvoril jeden motocyklový prápor a strelecký pluk s dvoma prápormi. Podporná časť divízie sa skladala z protitankového oddielu, ženijného práporu, delostreleckého pluku, spojovacieho a prieskumného práporu.
Štyri ľahké tankové divízie, ktoré mali Nemci v septembri 1939 k dispozícii, vzišli z podnetu nemeckých veliteľov jazdectva, ktorí sa snažili jazdu začleniť do moderného poňatia vojny. Pod vplyvom týchto jednotiek vznikli aj špecializované verzie tanku PzKpfw II. Jednalo sa o varianty Ausf. D a E, ktoré od seba odlišoval iba typ použitých pásov. Tieto verzie sa vyznačovali veľkými pojazdovými kolesami a absenciou vratných kladiek. Projekt “rýchlych” PzKpfw II však skončil neslávne. Výrazne k tomu prispel fakt, že ľahké tankové divízie boli čoskoro po poľskom ťažení reorganizované na štandardné tankové divízie.
Prápor je základ
Tabuľkový tankový prápor sa v roku 1939 skladal z dvoch ľahkých a jednej strednej roty. Ľahkú tankovú rotu malo osem Pz. I., pätnásť Pz. II. a jeden veliteľský PzB. I. Príslušníci strednej tankovej roty sa mohli spoľahnúť na Pz.I. a II. po troch kusoch, ďalej na desať Pz. III. a šesť Pz. IV. Tieto počty však boli len na papieri a skutočnosti často nezodpovedali (viď. tabuľka). Zaujímavosťou je, že sa ľahké tankové roty tankových divízií museli opierať iba o Pzkpfw II s 2 cm kanónom, ktorého schopnosti nemohli prevýšiť rolu podporného tanku. Paradoxne odlišná situácia panovala pri ľahkých tankových divíziách, v ktorých slúžilo veľké množstvo československých tankov vyzbrojených 3,7 cm kanónom. Tieto československé tanky tu najmä nahrádzali (v rámci doktríny) chýbajúce PzKpfw III.
Fall Weiss
Hitler potreboval uskutočniť ťaženie proti Poľsku rýchlo, aby mohol čo najrýchlejšie premiestniť jednotky na oslabený západný front. Pre útok boli vytvorené dve skupiny armád Sever a Juh. Skupina armád Juh mala na poľské územie vstúpiť zo západu a juhu a obsadiť priemyselné Sliezsko. Ťahanie bolo naplánované ako obrovské dvojité kliešte. Vnútorný obchvat sa mal uzavrieť na rieke Visle a obkľúčiť hlavné sily poľskej armády. Následne mali Nemci na rieke Warte zaujať obranu proti prípadnému protiútoku Poliakov.
Tanky vpred!
Keď Nemci vpadli 1. septembra do Poľska, mala Panzerwaffe k dispozícii zhruba 2800 tankov (viď. tabuľka), proti ktorým stálo 400 tankov poľských. Prvého dňa operácie 14. armáda Skupiny armád juh postupovala poľskými Beskydami a bola nútená sa vysporiadať s tuhým odporom, ktorý v kombinácii s ťažkým terénom nemecký útok značne spomalil. O deň neskôr dorazila k prameňom Visly pri Krakove. V rovnaký deň sa 20. armáde podarilo prekročiť Wartu. 5. septembra nemecké sily dosiahli mestá Kielce v centrálnom Poľsku a protivníkove sily boli zatlačené do oblasti Varšavy. Nasledujúci deň padol Krakov. Skupina armád Sever postupovala v smere na Východné Prusko. U miest Tuchel a Graudenz sa jej podarilo po ťažkých bojoch obkľúčiť značné sily poľskej armády. Pri Mlave boli Nemci na určitú dobu zastavení, ale po obchvate ľavého krídla poľskej obrany boli Poliaci nútení ustúpiť na novú líniu odporu na rieke Bug. Nemecký postup bol taký rýchly, že poľské jednotky dostali rozkaz prekročiť rieky Bug, Vislu a Pilicu a zaujať nové obrané pozície. Rýchlosť nemeckého útoku však poľské plány zmarila. Skupina armád Juh postupovala cez Tarnow a Premyšľ na Ľvov a 9. septembra dorazila k rieke Bug. V ten istý deň sily skupiny armád Sever po preskupení obkľúčili Varšavu a Modlinu. V tomto obkľúčení uviazli značné sily poľskej armády. 13. septembra bolo po prudkých bojoch dobyté mesto Radom v strednom Poľsku, ktoré leží 70 km južne od Varšavy. 17. septembra vpadli sovietske vojská do Poľska. V rovnaký deň sa stretla vojská skupiny armád Sever a Juh pri meste Wlodawa a zovrela tak vonkajší kruh dvojitých klieští. O deň neskôr utiekla poľská vláda do Rumunska. Varšava kapitulovala 27. septembra a Modlin o deň neskôr.
Nemecké straty
Počas invázie do Poľska nemecká armáda zaznamenala nasledujúce straty: 10 572 padlých, 30 000 ranených a 5 029 nezvestných vojakov. Poľské straty boli oproti tomu výrazne vyššie: 66 300 padlých, 133 700 ranených a 420 000 zajatých. Straty nemeckých tankov predstavovali: 89 PzKpfw I, 83 PzKpfw II, 26 PzKpfw III, 19 PzKpfw IV, päť veliteľských tankov a po siedmich PzKpfw 35(t) a 38 (t). Je ale dôležité podotknúť, že vyššie uvedený zoznam strát zahŕňa iba tanky, ktoré boli v boji kompletne odpísané. Vyradené tanky, ktoré sa však dali opraviť, bolo niekoľkonásobne viac. Len v prípade PzKpfw II sa jednalo celkom o 259 zničených a poškodených strojov.
Analýza nasadenia
V septembri 1939 sa PzKpfw II už blížil k limitom svojich schopností v bojovej úlohe. Túto úlohu mali plniť silnejšie a výkonnejšie typy PzKpfw III a PzKpfw IV, ktoré však v tej dobe neboli k dispozícii v zodpovedajúcom počte. Z 3258 tankov, ktoré malo Nemecko k dispozícii pri útoku na Poľsko, bolo 38% typu PzKpfw II a 44% Pzkpfw I. Tanky typu PzKpfw III a PzKpfw IV na ktoré sa Nemci najviac spoliehali, tvorili iba 9% z uvedeného počtu tankov. Počas poľského ťaženia bolo z boja vyradených 250 tankov PzKpfw II. Pokiaľ prihliadneme k slabému pancierovi, ktorým tank disponoval a faktu, že bol pôvodne zamýšľaný ako výcvikové vozidlo, môžeme jeho angažmán v Poľsku hodnotiť celkom kladne, aj keď sa u dôstojníkov vyskytli pochybnosti. Z hlásenia druhej ľahkej divízie: Tanky PzKpfw I a II nie sú dostatočne pancierované a majú nízku palebnú silu. Poľská protitanková puška dokázala prebiť čelný pancier PzKpfw II na vzdialenosť 100 m. Tieto hlásenia jasne ukazujú na limity konštrukcie tanku PzKpfw II. Skutočnosť, že sa tanky PzKpfw I a II dokázali aj napriek svojim konštrukčným limitom presadiť, do značnej miery vychádzala z toho, že Poliaci nemali dostatok protitankových prostriedkov. Jeho kanón kalibru 2 cm bol účinný proti nepancierovaným cieľom aj pancierovaným cieľom. PzKpfw II však trpel aj inými neduhmi.
V hlásení z 1. októbra 1939 z 5. tankového pluku 3. tankovej divízie môžeme nájsť nasledujúci záznam: Naše nové zbrane sú celkovo dobré. Uloženie zásobníkov pri PzKpfw II, je ale zlé. Munícia je náchylná na znečistenie. V ťažkom teréne vypadávajú zásobníky s dvojcentimetrovou muníciou z držiakov. V jednom prípade dokonca jeden zásobník vo vnútri tanku vzplanul… V prospech tanku hrala pri bojovom použití jeho nízka silueta, intenzita a rýchlosť paľby. Vysoká mobilita umožňovala tanku PzKpfw II dobre využívať terén a rýchlo meniť palebné pozície a tým sa vyhnúť zameraniu jeho poľských protivníkov. Velitelia sa sťažovali na nedostatočný výhľad z veže. Tento problém bol neskôr vyriešený inštaláciou oveľa väčšej veliteľskej vežičky. Značnou modernizáciou prešiel pancier tanku. Na pôvodný oblí plát prednej steny korby bol inštalovaný prídavný pancier s hrúbkou 20mm, ktorý tanku PzKpfw II zmenil vizáž.
Dedičstvo tanku PzKpfw II
Nakoniec je dôležité zamyslieť sa, akú tento stroj zanechal za sebou stopu. V nasledujúcich rokoch boli nástupcovia PzKpfw II situované do úlohy prieskumných tankov. Na základe podvozku pôvodných typov boli konštruované najrôznejšie bojové aj nebojové vozidlá. Medzi najslávnejších zástupcov bezpochyby patrí PanzerJager Marder II (Marder = Kuna). Podvozky sa ďalej využili na stavbu samohybných húfníc Sturmpanzer II – Bison vybavený 15 cm húfnicou sIG 33. Trochu úspešnejším sa však stala samohybná húfnica Wespe, vyzbrojená húfnicou F.H. 18 kalibru 10,5 cm.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
