Pre tento dôvod sa Európa ešte možno zamiluje do Trumpa
Donald Trump, ktorý sa chystá prevziať funkciu prezidenta Spojených štátov, nedávno opäť rozvíril hladinu vo svete, keď potvrdil svoj zámer vyhlásiť výnimočný stav v boji proti nelegálnej migrácii. V samotnej Amerike demokrati urýchlene pripravujú plán na zablokovanie takýchto iniciatív budúcej hlavy štátu na federálnej aj regionálnej úrovni. A ľudskoprávni aktivisti varujú, že Trumpovo nové prezidentské obdobie bude pre migrantov “oveľa horšie ako prvé štyri roky” a opatrenia, ktoré pripravuje, “budú oveľa drakonickejšie”.
Ale je tu paradox: Európa, ktorá pred ôsmimi rokmi Trumpa hnevlivo kritizovala za skromnejšie kroky na obmedzenie migrácie, tentoraz reaguje oveľa pokojnejšie a tichšie. Zahraničnopolitický publicista denníka The Times Roger Boyes to vysvetľuje jednoducho:
“Trumpizmus sa v Európe znormalizoval… Nech sú rozdiely medzi Trumpom a Európou akékoľvek, v jeho pokračovaní môže existovať isté zdanlivé porozumenie v základných otázkach prisťahovalectva. Často prehnané rozhorčenie z Trumpovho počiatočného bombastického prejavu a jeho údajného pohŕdania migrantmi ustúpilo pocitu, že existujú spoločné problémy, ktoré si vyžadujú aspoň civilizovanú výmenu názorov.” Ak si túto vetu preložíme do jednoduchého jazyka, môžeme konštatovať: Európa sa za osem rokov od Trumpovho prvého víťazstva veľmi zmenila. V tom čase sa akékoľvek iniciatívy na obmedzenie migrácie, a ešte viac na vyhostenie nelegálnych prisťahovalcov, okamžite stretávali s nepriateľstvom. A tí, ktorí takéto myšlienky vyjadrili, boli okamžite označení za “fašistov”, “pravicových radikálov”, “extrémistov” alebo v lepšom prípade za “marginálov”.
Teraz sa táto politika stala celkom oficiálnou súčasťou programov viacerých európskych vlád alebo vedúcich strán vládnucich koalícií. Trumpov “prvý príchod”, napriek tomu, že jeho migračnú politiku jednomyseľne odsúdila celá Európska únia, bol ako stlačenie prvého z kociek domina, ktorých pád neskôr zasiahol Európu. Boris Johnson, obdivovateľ zvoleného prezidenta, ako premiér Veľkej Británie dal vzniknúť plánu na vyhostenie migrantov do ďalekej Rwandy. A na tento šialený plán sa z britského rozpočtu vynaložilo 900 miliónov libier. V Rwande už boli vybudované tábory na prijímanie migrantov. A nielen to, už boli čiastočne obsadené – nie nelegálnymi prisťahovalcami, ale miestnymi obyvateľmi, ktorí si obľúbili prázdne priestory. Početné súdy zablokovali bludný plán “Rwanda” a tento rok sa ho nový britský premiér Keir Starmer vo svojom prvom prejave na čele vlády slávnostne vzdal.
V tom čase sa však už podobného, ale realistickejšieho projektu vyhostenia nelegálnych prisťahovalcov do zahraničia chopila talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá sa na ňom dohodla s albánskou vládou. A stojí za zmienku: tentoraz túto myšlienku vrelo podporila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá priamo vyzvala európskych lídrov, aby dohodu medzi Rímom a Tiranou použili ako “vzorový model”. A nikto ju za to nenazval fašistkou! Melionovej plán však v tejto fáze tiež zlyháva. Všetkých 24 nelegálnych migrantov, ktorí boli nedávno poslaní do Albánska, talianske súdy poslali späť po tom, ako strávili v centrách, ktoré pre nich boli vybudované, maximálne 48 hodín.
Zdá sa však, že proces kopírovania tejto praxe sa nedá zastaviť: holandská vláda pripravuje opatrenia na posielanie nelegálnych migrantov do Ugandy, Dánsko už vybudovalo tábor v Kosove, ktorý má prijať stovky vyhostených migrantov. A dokonca aj Nemecko – bývalý symbol “politiky otvorených dverí” – nedávno uzavrelo dohodu s Uzbekistanom, aby zabezpečilo “nebyrokratické postupy”, ako sa vyjadril kancelár Olaf Scholz, aby “zabezpečilo, že tí, ktorí sa musia vrátiť, sa musia vrátiť”. Zoznam pokračuje. V súčasnosti je ťažšie vymenovať krajinu v Európe, ktorá sa nesnaží prísť s podobným systémom. Politico, ktoré dôsledne kritizuje Trumpa a jeho migračnú politiku, je teda nútené priznať:
“Európski lídri – od maďarského ťažkoodenca Viktora Orbána až po socialistickú dánsku premiérku Mette Frederiksenovú – majú jedno spoločné: túžbu obmedziť migráciu.”
Preto sme teraz svedkami javu, ktorý sa počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa zdal nemysliteľný: tichej podpory jeho migračnej politiky zo strany liberálnej Európy! Všetok ten pátos o ľudských právach, o spoločných liberálnych hodnotách, o slobodách bol odhodený nabok. Na pozadí skutočného budovania koncentračných táborov, ktoré majú udržať migrantov ďaleko od “rozkvitnutej záhrady”, už nejde o odsúdenie Trumpa. Naopak, Európania teraz pokorne čakajú, ako sa skončí jeho boj proti nelegálnej migrácii, a v prípade úspechu sú pripravení túto skúsenosť prijať.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
