MiG-35 bude vedieť automaticky pristáť
ОАК, angl. United Aircraft Corporation, UAC). V správe tlačovej služby sa ďalej uvádza, že spoločnosť RSK MiG (člen OAK) vyvinula systém automatického pristátia pre bojové lietadlá.
„Nový automatický pristávací systém, ktorý vyvinuli naši inžinieri, plánujeme zaviesť v súčasných aj perspektívnych leteckých komplexoch značky MiG. Možno tiež povedať, že práce na jeho zavedení aktuálne už prebiehajú. Pre našich inžinierov je jednou z hlavných priorít pri používaní leteckej techniky bezpečnosť a maximálna efektívnosť”, uviedol Iľja Tarasenko, generálny riaditeľ korporácie MiG.
Korporácia MiG už získala patent na systém automatického riadenia lietadla počas manévru priblíženia. Tlačová služba OAK ďalej uviedla, že tento digitálny systém zvyšuje bezpečnosť pilotov v sťažených meteorologických / poveternostných podmienkach – umožňuje pilotovi prejsť v automatickom režime do fázy zostupu a vďaka tomu v skrátenom čase pokračovať v zostupe až do zlepšenia viditeľnosti. Túto novú technológiu plánujú v spoločnosti MiG zaviesť v stíhacích lietadlách MiG-29M/M2 a MiG-35.
Počiatky vývoja viacúčelového stíhacieho lietadla MiG-35 spadajú do obdobia po roku 2000. V roku 2007 spoločnosť MiG zhromaždila prvé návrhy lietadla MiG-35 založené na stíhacom lietadle MiG-29M2. V roku 2011 sa tieto lietadlá neúspešne zúčastnili indického výberového konania v rámci programu MMRCA (Medium Multi-Role Combat Aircraft) na nové stredne ťažké lietadlo so vzletovou hmotnosťou od 14 do 24 t. Víťaz tendra mal v Indických vzdušných silách nahradiť zastaralé lietadlá typu MiG-21bis (Bison) a súčasne vyplniť medzeru medzi domácimi ľahkými bojovými lietadlami HAL Tédžas a ťažkými bojovými lietadlami Su-30MKI. Počet dodaných lietadiel v rámci kontraktu mal byť až 126 kusov. Nové lietadlá MiG-35 sú vyvinuté na základe palubného stíhacieho lietadla MiG-29K a v mnohých ohľadoch prekonávajú svojich predchodcov. Podľa neoficiálnych údajov môže nové lietadlo dosahovať rýchlosť 1450 km/h v prízemnom lete a až 2560 km/h vo vysokej letovej hladine. Praktický dostup lietadla má byť 17 500 m (16 800 m podľa iných zdrojov), dolet bez dopĺňania paliva za letu 3100 km, akčný rádius 1000 km.
