Grécko-turecké námorné spory: Bude Stredozemné more ako sud s pušným prachom?
Grécko, 8.august 2020 ( AM ) – Turecko oznámilo, že pozastavuje prieskum morskej oblasti, na ktorú si nárokuje Grécko. Ide o oblasť bohatú na uhľovodíky. Podľa Christiana Fleury, experta na námorné záležitosti, by sa Stredozemie mohlo stať miestom mnohých konfliktov.
Blíži sa 100. výročie konca grécko-tureckej vojny v rokoch 1919-1922. 28. júla Turecko konečne oznámilo, že pozastavuje prieskum morskej oblasti, na ktorú si robí nárok Grécko, čím končí – aspoň dočasne – prudké zvýšenie napätia medzi týmito dvoma krajinami. Nový konflikt sa začal 21. júla, keď Ankara oznámila, že v blízkosti gréckeho ostrova Kastellorizo bude vyslaná seizmická výskumná loď.
Ostrov známy aj ako Megísti sa nachádza dva kilometre od tureckého pobrežia a približne 580 km od Atén. Nikos Dendias, Grécky minister zahraničných vecí vyhlásil, že ich spory sa týkajú vymedzenia kontinentálnych a výhradných námorných zón. Tiež povedal, že pozastavenie geologického prieskumu v danej oblasti pomohlo situáciu upokojiť. Ako reakciu na Ankaru nasadili Atény vojnové lode v Egejskom mori. Pokiaľ ide o 18 tureckých vojnových lodí sprevádzajúcich výskumné plavidlo, v súčasnosti sa predpokladá, že sa nachádzajú v cyperskom námornom priestore, asi 350 km od mesta Kastellorizo.
Odchod vojnových lodí: konflikt pozastavený
Tento nový konflikt sa javí ako klasický prípad dvoch štátov bojujúcich o územie, ktoré je predmetom právnej neistoty. Doktor geografie, pán Fleury je členom výskumnej skupiny na Caen Normandy University a podľa neho je vo svete najmenej 200 situácií, ktoré by mohli viesť k tomuto druhu sporov.
„Predtým, ako budete môcť využívať morskú ropu, musíte samozrejme stanoviť limity na mori, pod morom, čo ešte viac komplikuje veci. Vyriešenie týchto otázok zvyčajne trvá veľmi dlho”.
“Vezmime si napríklad spor medzi USA a Kanadou v Beaufortskom mori, ktorý trvá už niekoľko rokov. Washington a Ottawa sa stále hádajú o určitom úseku v Severnom ľadovom oceáne, “vysvetlil geograf.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po tom, ako sa grécke námorníctvo ocitlo v pohotovosti, odsúdil konanie Turecka, ako aj Európska únia. V máji Brusel bezvýhradne odsúdil turecké vrtné projekty mimo Cypru.
„Ešte raz chcem zopakovať úplnú solidaritu Francúzska s Cyprom, ale aj s Gréckom, keďže Turecko porušilo ich suverenitu. Nie je prijateľné, aby bol narušený alebo ohrozený námorný priestor členského štátu Európskej únie. Tí, ktorí tak činia, musia byť potrestaní,“ varoval Macron v Elyzejskom paláci.
V novembri 2019 Turecko a Líbya uzavreli námorný pakt na rozšírenie morského územia Turecka. Najmä na základe tejto dohody Turecko zamýšľa preskúmať územia, ktoré preň neboli tradične vyhradené. Táto dohoda tiež povoľuje vyslanie tureckých vojakov, ktorých cieľom je podpora GNA (vláda národnej jednoty, ktorú uznala OSN), proti vojskám LNA (líbyjská národná armáda) maršala Haftara. Podľa Christiana Fleury, tento posledný územný konflikt medzi Gréckom a Tureckom zďaleka nie je ojedinelým v Stredomorí.
Dvojstranná dohoda, ktorou sa rozširuje morské územie Turecka
Problémy v Stredomorí môžu byť ešte komplexnejšie. Hovoríme o uzatvorenom mori. Existuje veľa krajín na jeho pobrežiach a veľa ostrovov rôznej veľkosti. S týmito nedávnymi udalosťami sa môže stať, že tieto problémy by sa mohli znásobiť. Často sú to malé udalosti, ako je prelet územia lietadlom, ktoré môže náhle zvýšiť napätie. Tento nový konflikt medzi Aténami a Ankarou však ani zďaleka nekončí.
„Náš Prezident povedal, že pokiaľ rokovania pokračujú, budeme čakať nejaký čas, aby sme zaujali konštruktívny postoj,“ povedal Ibrahim Kalin, hovorca Recepa Tayyip Erdogana, po odchode tureckých lodí zo sporného územia. Je len otázkou času, než sa nepriateľstvo obnoví?
„Na vyriešenie tohto konfliktu by sa Grécko a Turecko teoreticky museli spoliehať na medzinárodné súdy. Ak krajiny nesúhlasia, musia prinajmenšom súhlasiť s predložením veci súdu. To sa stalo v roku 1992, keď sa napríklad spor medzi Kanadou a Francúzskom vyriešil v otázke Saint-Pierre-et-Miquelon, “ uzatvára Christian Fleury.
Egypt a Grécko podpísali dohodu o výlučnej ekonomickej zóne
Egypt a Grécko podpísali vo štvrtok dohodu o vytvorení výlučnej ekonomickej zóny vo východnej časti Stredozemného mora, kde sa predpokladajú zásoby ropy a zemného plynu. Informovala o tom agentúra Reuters. Egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí na tlačovej konferencii so svojím gréckym náprotivkom Nikosom Dendiasom v Káhire uviedol, že dohoda s Egyptom je v súlade s medzinárodným právom a prispieva k bezpečnosti a stabilite v danom regióne,“ dodal.
Turecko podpísanie dohody kritizovslo. Turecké ministerstvo zahraničných vecí ju označilo za „neplatnú“ a podľa agentúry AFP konštatovalo, že vymedzené oblasti „sú súčasťou tureckého kontinentálneho šelfu“ a nie je v nich povolená nijaká činnosť.
Egypt v auguste vyhlásil, že časť prieskumu plánovaného Tureckom v tejto oblasti potenciálne zasahuje do vôd, na ktoré si Káhira robí exkluzívne nároky.
Grécko a Taliansko podpísali v júni dohodu o vytvorení výlučnej ekonomickej zóny medzi oboma krajinami, ktorá vyriešila dlhodobý spor o práva na rybolov v Jónskom mori.
Mimoriadny summit EÚ sa má venovať najmä vzťahom s Tureckom
Mimoriadny summit EÚ, ktorý by sa mal konať 24. a 25. septembra v Bruseli, má umožniť najvyšším predstaviteľom členských krajín Únie posúdiť stav zložitých vzťahov s Tureckom. Uviedla to vo štvrtok tlačová agentúra AFP
Premiérov a prezidentov čaká rozhodnutie o tom, aký postoj zaujať voči tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Únia sa netají možnosťou uvaliť sankcie, ktoré majú prinútiť Ankaru, aby dodržiavala zbrojné embargo OSN na predaj zbraní do Líbye a aby ukončila nezákonné vrty v Stredomorí, v cyperskej námornej hospodárskej zóne.
Inštitúcie EÚ okrem toho obviňujú tureckého prezidenta z porušovania ľudských práv vo svojej krajine a vlnu nesúhlasných postojov vyvolalo aj Erdoganovo rozhodnutie opätovne premeniť múzeum Hagia Sofia na mešitu.
