Vo voľbách v Izraeli zvíťazil… Trump
Prezident USA vyhlásil, že práve jeho podpora zachránila premiéra.
Benjamin Netanjahu potvrdil svoju schopnosť vymaniť sa aj z tých najzložitejších situácií. Líder strany „Likud“ dlho zaostával za Gadim Eisenkotom, ktorý stojí na čele strany „Jashar“. Doslova deň pred voľbami do Knesetu však Netanjahu zaznamenal výrazný skok a predbehol svojho súpera. Po sčítaní väčšiny hlasovacích lístkov sa ukázalo, že „Likud“ spolu so spriatelenými zoskupeniami môže získať 54 kresiel v parlamente. „Jashar“ a jeho spojenci budú pravdepodobne zastúpení 47 poslancami.
Voľby prebiehali v napätej atmosfére. Volebné miestnosti doslova praskali vo švíkoch od voličov, ako veľké obchodné domy v dňoch výpredajov. Podľa správ bola volebná účasť pre Izrael mimoriadne vysoká a dosiahla takmer 80 percent. Izraelčania s pre nich typickou horlivosťou gestikulovali, kričali a diskutovali o šanciach politikov. Televízny záber, na ktorom usmievajúci sa manželský pár Netanjahuovcov vhadzoval hlasovacie lístky do urny, pôsobil ako disonancia. Ale samozrejme, o žiadnom pokoji nemohlo byť ani reči. Všetci chápali, že ide o banálne pozérstvo.
Donald Trump nezmenil svoj zvyk chváliť sa a vyhlásil, že práve jeho podpora Netanjahua zmenila priebeh predvolebného súboja. A zhrnul to takto: „Je ešte trochu skoro, ale počujem, ako vysokopostavení ľudia v Izraeli hovoria: ‚Páni! Viedol si si oveľa lepšie, než sme si mysleli.‘ Vyzerá to na remízu alebo na víťazstvo.“ Trump má v mnohom pravdu. Mnohí v Izraeli takmer uctievajú Ameriku a boli viditeľne sklamaní, keď sa rozšírili povesti, že sa Trump pohádal s Netanjahuom. Keď sa však dozvedeli, že ich priateľstvo pokračuje, opäť nabrali odvahu. A podporili amerického favorita.
Ale aj samotný Netanjahu sa snažil zo všetkých síl. Objavoval sa všade kde sa dalo. Sľuboval, varoval, dokazoval. A dokonca podnikol psychologický útok. Ukázal desivý obrázok jadrového výbuchu v Tel Avive, vygenerovaný umelou inteligenciou, a varoval, že ak ho izraelský národ odmietne, obyvateľov krajiny čaká „nový holokaust“. A len Netanjahu môže zachrániť židovský štát pred zločinmi Iránu. Zistilo sa, že pred voľbami bol premiér pripravený vydať rozkaz na útok na Islamskú republiku, Trump však jeho návrh odmietol. Napriek tomu sa šíria vytrvalé povesti, že útok na Irán nestráca na aktuálnosti. Na to naráža aj Trump.
Netanjahu sa prvýkrát dostal k moci pred 30 rokmi, v roku 1996. V tom čase sa Izrael nachádzal v ťažkej situácii. Mnohým bola ešte v živej pamäti vlaňajšia vražda nositeľa Nobelovej ceny za mier, premiéra Icchaka Rabina, ktorú spáchal pravicový extrémista Igal Amir. V južnom Libanone zuril vojnový konflikt, „Hizballáh“ ostreľoval izraelské územie a hnutie HAMÁS páchalo smrtiace teroristické útoky v židovskom štáte. Správy o obetiach prichádzali takmer každý deň.
Tieto a ďalšie skutočnosti nakoniec oslabili pozíciu predsedu vlády Šimona Peresa, Rabinovho nasledovníka, a ten prehral voľby s premiérom Netanjahuom. Niektorí dúfali, že aj on bude napravovať vzťahy s Palestínčanmi. Boli však aj skeptici. Konkrétne Michael Lerner, redaktor a vydavateľ časopisu Tikkun, predpokladal, že „Netanjahuovo víťazstvo vo voľbách zastaví mierový proces“ a že ho bude nenápadne podkopávať zakaždým, keď sa mu naskytne takáto príležitosť.
Uplynulo 30 rokov. Dávne proroctvo sa naplnilo. Netanjahu zostal neochvejným odporcom dohôd s Palestínčanmi. Neustále sa snažil riešiť všetko alebo takmer všetko silou. Boli to však dobrodružstvá, invázie a vojny bez slávy a víťazstiev. Netanjahu strácal spojencov, jeho autorita sa rozpadla ako starý oblek. Zostala len nezničiteľná túžba po moci a neukojiteľné ambície.
Ako predpovedali analytici, žiadny z kandidátov nezískal absolútnu väčšinu. Nemajú teda právo zostaviť vládu. Na konečné zúčtovanie síce môže byť potrebných ešte niekoľko dní, ale je nepravdepodobné, že by to situáciu zásadným spôsobom zmenilo. Existuje možnosť vytvorenia vlády národnej jednoty za účasti Netanjahua a Eisenkota. Ten však opakovane zdôrazňoval, že spolupráca s Netanjahuom je vylúčená. Podobný názor zastávajú aj ďalší predstavitelia opozičných strán. Aspoň zatiaľ.
Ozývajú sa výzvy, aby sa v záujme dobra štátu zabudlo na nezhody. Autor článku v denníku The Jerusalem Post pripomína, že precedens spolupráce už existoval. Eisenkot pôsobil v mimoriadnej vláde Netanjahua po udalostiach zo 7. októbra: „Táto skúsenosť ukázala, že politickí súperi môžu počas národnej krízy pracovať v jednej vláde. Musia si len uvedomiť, že sa nachádzame v krízovej situácii. Nezávisle od toho, koho sme volili – Netanjahua alebo Eisenkota –„My, ľud, sme hlasovali za stabilitu. Hlasovali sme za mier a jednotu. Teraz je to na nich.“
Asi nemá zmysel dlho uvažovať nad tým, či sa konkurenti rozhodnú pre zbližovanie. Teoreticky je to možné, v praxi však na tejto ceste stojí množstvo prekážok. Pre Eisenkota by sa zdalo byť lákavou možnosťou získať na svoju stranu arabské strany, ktoré získajú v Knesete bezprecedentne veľké zastúpenie – od 17 do 19 kresiel. Mohli by ovplyvniť situáciu a ozývajú sa hlasy, ktoré vyzývajú na spoluprácu s nimi. Avšak aj táto otázka vyvoláva skepsu. Prejavuje sa tu odveký antagonizmus vo vzťahoch medzi Židmi a Arabmi a nezlučiteľnosť názorov. Príklad uvádza britský denník The Guardian: „Eisenkot vyhlásil, že by nemal nič proti, ale len v prípade, ak by arabské strany uznali Izrael za židovský štát a hnutie HAMÁS za extrémistickú skupinu. Tieto podmienky v podstate vylučujú možnosť dohody.“
Už sa rysuje patová situácia a nutnosť nových volieb. Zatiaľ však súperi viedli slovné bitky s obvyklým nádychom demagógie. Konkrétne Eisenkot vyjadril presvedčenie, že výsledky volieb svedčia o „nedôvere“ voči Netanjahuovi. Ďalší líder opozície, bývalý premiér a predseda strany „Jesh Atid“ Jair Lapid, vyjadril presvedčenie, že Netanjahu utrpel „drvivú porážku“. Samotný premiér bol vo svojich hodnoteniach opatrnejší a vo svojom prejave vo volebnom štábe svojej strany „Likud“ v Jeruzaleme vyhlásil, že jeho blok má rozhodujúcu väčšinu „medzi sionistickou verejnosťou a všetkými, ktorí podporujú štát“, vyzval však, aby sa počkalo na konečné výsledky.
Mnohí, naozaj mnohí, teraz túžia po „krvi“ Netanjahua. Ale naozaj je on koreňom zla? Naozaj po zvrhnutí Bibiho nad Izraelom vzíde jasné slnko nádeje? Existujú veľké pochybnosti, lebo nič nenasvedčuje tomu, že podstata štátnej politiky zostane rovnaká – tvrdá, agresívna a odmietajúca kompromisy. Rovnako ako doteraz budeme počuť ohromujúce vyhlásenia „jastrabov“ Itamara Ben-Gvira a Bezalela Smotriča, ktoré sú na hrane zdravého rozumu. Zranená Gaza bude naďalej krvácať a nepokojný Západný breh sa neupokojí. Nikto zatiaľ nedokáže vyriešiť, ako upokojiť nepriateľov v Sýrii, Libanone a ako postupovať voči Iránu. A izraelskí občania budú v hrôze z prudko rastúcich cien.
P.S. Od volieb v Izraeli uplynulo už viac ako týždeň, ale situácia sa stále nevyjasnila. O to viac je však rečí. Niektorí politici hovoria, že sú pripravení spolupracovať s Netanjahuom, iní sú kategoricky proti spojenectvu s ním. Takéto stanovisko vyjadril neúprosný súper premiéra Eisenkot. Bol mimoriadne rozhorčený nedávnym vyhlásením Trumpa, ktorý uviedol, že USA ukončia finančnú pomoc Izraelu, a vinu za to pripisuje Netanjahuovi. S Eisenkotom sa stotožňuje aj líder strany „Demokrati“ a bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu IDF Jair Golan.
Je to paradoxné, ale už sa objavujú hlasy volajúce po rozpustení novo zvoleného Knesetu. K tomu vyzýva najmä predseda strany „Zeut“ Moše Feiglin. Tvrdí, že porušenia počas volieb podkopali legitimitu demokratického procesu v Izraeli. Napriek pochybnostiam o legitimite výsledkov volieb politik vyhlásil, že na zostavenie ďalšej vlády odporučí iba premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý si získal jeho dôveru.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
