Indovia zverejnili na sociálnych sieťach video, v ktorom ich okrídlený „diamant” predvádza prvky vyššej pilotáže
— Amiet R. Kashyap (@Amitraaz) October 8, 2020
India, 10. október 2020 (AM, rg) – Najvyšší predstavitelia indickej armády dlho snívali, že budú mať svoje vlastné stíhacie lietadlo 4. generácie. A hoci sa ho napokon dočkali, treba jedným dychom dodať, že počiatky prác na tomto ľahkom stíhacom lietadle siahajú až do ďalekého roku 1983.
Video na twitteri:
IAF's LCA🇮🇳 pic.twitter.com/lwnBQbgMbI
Lietadlo, ktoré dostalo meno Tédžas, čiže diamant, má koncepciu stredoplošníka s deltakrídlom bez vodorovných chvostových plôch, podobne ako napríklad francúzska viacúčelová stíhačka Dassault Mirage 2000, ktorá sa tiež nachádza v Indických vzdušných silách.
Indickým konštruktérom, na vývoji lietadla sa podieľali predovšetkým domáce spoločnosti Aeronautical Development Agency (ADA) a Hindustan Aeronautics Limited (HAL), trvalo dlhých 18 rokov, kým sa prvý letový prototyp vzniesol do vzduchu na svoj prvý skúšobný let. Následne trvalo ďalšie desaťročie, kým nová indická ľahká stíhačka „prekonala” všetky „detské choroby” a bola spustená sériová výroba. Celkovo trval vývoj (neuveriteľných) 32 rokov.
Z pohľadu dĺžky vývoja a zaradenia do sériovej výroby je porovnateľný s týmto projektom iba indický hlavný bojový tank Ardžun (Arjun), protilietadlový raketový systém Akaš (Akash) a protitankový komplex 3. generácie Nag. Práce nad vývojom prvého uvedeného projektu sa začali pred 46 rokmi, ďalšie dva sú v podstate rovesníci „diamantu”.
A hoci je tento program veľmi často kritizovaný a označovaný, vzhľadom na požiadavky súčasnosti, za morálne zastaraný, lietadlá sú naďalej vyrábané (priebežne modernizované) a zaraďované do stavu vzdušných síl a taktiež predvádzané na rozličných leteckých prehliadkach, na ktorých indickí piloti prinášajú radosť divákom pri ukážkach akrobatických schopností seba i lietadla.
Stíhacie lietadlo je zaraďované do kategórie ľahkých stíhacích lietadiel s maximálnou vzletovou hmotnosťou 15 500 kg. Pohon zabezpečuje jedna pohonná jednotka amerického pôvodu – dvojprúdový motor General Electric F404-GE-IN20 s prídavným spaľovaním, ktorá poskytuje stíhačke ťah 53,9 kN, resp. s prídavným spaľovaním 90,0 kN. Verzie tohto motora poháňajú tiež americké stíhacie lietadlá F/A-18 Hornet, či kórejské cvično-bojové lietadlo KAI T-50 Golden Eagle, resp. z neho odvodené ľahké bojové lietadlo FA-50 Golden Eagle.
Maximálna rýchlosť, ktorú jednomiestna ľahká stíhačka HAL Tédžas dosahuje, je 1920 km/h, dolet lietadla je 2000 km, praktický dostup 15 950 m. Výzbroj tvorí dvojhlavňový ruský letecký kanón GŠ-23 kalibru 23 mm, ruské riadené rakety typu vzduch-vzduch R-73 a R-77 a izraelské rakety I-Derby ER spoločnosti Rafael. V pláne je integrácia indických riadených rakiet typu vzduch-vzduch Astra-IR, Astra Mark II, izraelských rakiet Python-5 od spoločnosti Rafael a európskych rakiet krátkeho dosahu ASRAAM spoločnosti MBDA. Celková hmotnosť podvesenej výzbroje môže dosahovať 4000 kg.
V súčasnosti prebieha testovanie palubnej verzie, ktorá má doplniť v indickom námorníctve zavedené ruské palubné stíhacie lietadlá MiG-29K/KUB. Podľa predpokladov indických vojenských odborníkov však jej zaradenie do bojaschopného stavu môže, podobne ako v prípade armádnej verzie, trvať taktiež veľmi dlho. Vyššie uvedená armádna verzia HAL Tédžas Mark 1, ktorá sa vyrába od roku 2014, by mala postupne nahradiť staré sovietske stíhacie lietadlá MiG-21UPG Bison. Od roku 2021 sa ďalej plánujú dodávky už vylepšenej verzie Mark 2, ktorej pohon by mali zabezpečovať výkonnejšie jednotky General Electric F414 s ťahom až 98 kN.
