Vyvíjajú Američania nového “nepriateľa” pre ruské tanky Armata?
USA, 23. november 2020 (AM) – Nie sme tak ďaleko od chvíle, kedy budú ľudia len istou opciou pre tank. Nie je síce potrebné brať tieto slová doslovne, avšak popredné svetové podniky vojenského priemyslu venujú veľkú pozornosť vývoju bezpilotných technológií, vrátane konštruovania tankov. Bolo by teda celkom nesprávne hovoriť o tom, že tieto bojové stroje budú v budúcich vojnách zbytočné.
Pentagon predstavil niekoľko koncepčných modelov budúcej náhrady hlavného amerického tanku M1 Abrams. Ide o tanky s možnosťou nasadenia bez posádky (Optionally Manned Tank). Už zo samotného názvu je teda jasné, že budú môcť fungovať aj bez posádky.
Tieto modely boli posúdené na zasadnutí Centra pozemných transportných systémov USA vo Fort Benning. Hovorilo sa o budúcnosti tankových vojsk, porovnávali sa perspektívne a existujúce stroje, pričom nešlo len o americké a tanky vojenských spojencov, ale aj o modely potenciálnych nepriateľov.
A USA samozrejme nezostali bokom, čo sa týka svetového trendu zavádzania bezpilotnej techniky. Prerokúvajú plány na vybavenie tankových vojsk bezpilotnými strojmi Robotic Combat Vehicle (RCV) rôznych modelov. Je to predovšetkým ľahký, dobre pancierovaný robotizovaný tank, ktorý má vykonávať prieskumné a zameriavacie úlohy, a tiež pomerne ľahký tank s hmotnosťou asi 30 ton, ktorý má bojové kapacity dnešného M1 Abrams, a možno ešte väčšie.
O čo teda ide? Čo sme to videli?
1.Stredný tank s hmotnosťou asi 54 ton vyzbrojený 120 mm kanónom a guľometmi kalibru 7,62 a 12,7 mm. Tu sa to zrejme neobišlo bez izraelského “tankového vplyvu”, pretože veža daného modelu svojimi obrysmi veľmi pripomína vežu izraelského tanku Merkava. Posun veže dozadu znamená tiež posun dozadu bojového priestoru, a zrejme tiež presun motorového modulu do strednej alebo prednej časti tanku. Prečo modulu? Pretože v perspektíve to nebude jednoducho motor spojený s rôznymi systémami bojového stroja s pomocou veľkého množstva komunikácií, ale unifikovaný motorový modul, ktorý v prípade poškodenia bude možné rýchlo, dokonca aj v poľných podmienkach, nahradiť novým. Tank sa bude zrejme svojimi kapacitami podobať ruským T-72 alebo T-90.
2.Tank s hmotnosťou asi 59 ton vybavený silnejším kanónom. Má väčšiu veža. Dá sa uvažovať o tom, že bude používať tekuté látky, alebo to bude vôbec elektromagnetický kanón. Závery sú ale predčasné. Zato ale môžeme hovoriť o tom, že daný stroj má byť minimálne o 10 ton ľahší ako moderný hlavný americký tank M1 Abrams.
3.”Nový” Abrams je tank s hmotnosťou okolo 64 ton vybavený novým kanónom ráže cez 120 mm.
Tieto prezentované modely sú samozrejme len približné vzorky, ktoré nemusia mať nič spoločné s budúcim reálnym americkým tankom. Myslím, že prípravné práce len začínajú, a že spomínané zasadnutie je len súčasťou opatrení, ktorého cieľom je zistiť názor vojakov na vlastnosti budúcich strojov. V USA budú ešte dlho mať vo výzbroji tanky Abrams, ktoré stále modernizujú a zatiaľ ďalej rozvíjajú, pretože potenciál tohto tanku nebol úplne vyčerpaný. Pomerne nedávno začali vojaci dostávať nové sériové stroje M1A2 SEP V3 Abrams. Takže najdôležitejšie je práve to, že všetky tieto modely sú “optionally Manned” (s možnosťou fungovať bez posádky).
Nasadenie bezpilotných tankov zmení spôsob vedenia vojny. Za účelom odvrátenia zamerania rakiet budú zrejme široko používať rôzne aerosólové clony a zatienenie optických systémov robotizovaných tankov. Celkom pravdepodobné je použitie elektromagnetických granátov, ktoré vysielajú silný elektromagnetický impulz, ktorý spôsobí poruchy komunikačných prostriedkov a palubnej elektroniky. Zmenia sa prirodzene tiež ochranné prostriedky pred týmto vplyvom. Kedy sa to stane? Čiastočne sa to už stalo. Dôkazom môžu byť útoky na ropné rafinérie v Saudskej Arábii v roku 2019 či nedávny konflikt v Náhornom Karabachu.
Domnievam sa, že už v roku 2030 budú bezpilotné stroje tvoriť naozaj značnú časť ozbrojených síl, a že komunikačné a informačné systémy budú môcť znateľne predčiť svojimi kapacitami civilné analógy. Niet divu, veď bezpilotne robotizovaný tank alebo robotizované lietadlo potrebujú veľa informácií, a to maximálne rýchlo.
V ruskej tlači začali americkej koncepčné modely tankov označovať za “nepriateľov Armaty”. Má to síce za cieľ zvýšenie atraktivity textov na internete, avšak má to aj istú logiku.
Ruský tank Armata sa dá skutočne považovať za prvého zástupcu tankov novej generácie. Má neobývanú bojovú jednotku, špeciálnu “kabínu” pre posádku, niekoľko obranných systémov, a v perspektíve tiež veľmi silnú hlavnú zbraň kalibru 152 mm, no a potom samotnú nepilotovanosť. V tomto režime bol tank už otestovaný v auguste 2020.
Dokážu teda perspektívne americkej tanky poraziť Armaty? Je to zrejme nevďačná otázka, hoci iba teoretická. V jednej situácii takmer určite nie, v inej možno áno! Za určitej zhody okolností je porážka Armaty istou muníciou možno dokonca pri použití existujúcich tankov.
Je jasné, že tankom budúcnosti prídu vhod ich informačné a digitálne kapacity, napríklad, práca v rozšírenej realite umožní paľbu na nepriateľský tank bez priameho vizuálneho kontaktu, a cieľový tank neuvidí útočiaci stroj. Možná je tiež súčinnosť rôznorodých bezpilotných prostriedkov, napríklad tankov, lietajúcich prieskumných robotov a lietajúcich robotov “samovrahov.”
Áno, budúce tanky dokážu samostatne používať tiež lietajúce nepilotované stroje za účelom prieskumu, namierenia a zásahu objavených cieľov. Obrazne povedané, v podobných informačných systémoch rôznych typov techniky sa prihliadne k možnosti presunu “elektronických očí” do výšky a na územie nepriateľa. Informácie získané týmto spôsobom značne zvýšia ako možnosti použitia vlastných zbrojných systémov tankov, tak, napríklad, prilákanie delostreleckej, alebo leteckej posily. Prežije ale tank túto konfrontáciu s takým počtom rôznorodých hrozieb? Nestane sa z neho v konfrontácii s bezpilotnými strojmi bezmocná a neobratná halda starého železa? Myslím , že stála práca na zdokonaľovaní bezpečnostných systémov tankov, a tiež ich zabezpečenie všetkými potrebnými informáciami, v novej digitálnej reálnosti poskytne týmto strojom viac šancí na prežitie než, napríklad, obrnený transportér alebo delostrelecký systém.
Skutočnosť, že tank zostane aj v budúcnosti dôležitým “hráčom” na bojisku, si uvedomujú všetky popredné krajiny v obrannom odvetví. Práve v tomto zmysle, a nie v kontexte potenciálneho “nepriateľa Armaty”, si treba pozrieť obrázky z Fort Benning.
Dmitrij Kornev
