Leningradčania odchádzajú na front.
Aktuality, História,

Nové súvislosti: Keby nebolo Fínov, nacisti by blokádu Leningradu neudržali

“Účasť fínskych vojsk sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov blokády Leningradu, bez zapojenia ktorých by hitlerovci nedokázali uskutočniť toto obkolesenie” , vyhlásil pre RIA Novosti vedecký riaditeľ Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Michail Mjagkov.


 

Presne pred 80 rokmi 8. septembra 1941 sa začala blokáda Leningradu, ktorá trvala takmer 900 dní a ktorá sa stala jednou z najtragickejších epizód Veľkej vlasteneckej vojny. Za tento čas, podľa rôznych údajov, v meste zomrelo od 800 tisíc do vyše milióna ľudí, pričom len 3 percentá z nich zahynuli od bombardovania a delostreleckých prepadov. Ostatní zomreli od hladu a na choroby.

 

„Donedávna sme neudeľovali dostatok pozornosti zapojeniu fínskych vojsk do blokády Leningradu. Keďže v povojnovom období sa Fínsko stalo neutrálnym štátom, v sovietskej spoločnosti panoval názor, že túto tému histórie treba nejako obchádzať, nepodtrhovať ju. Lenže dnes máme povinnosť hovoriť o všetkom, áno, aj o účasti Fínska na blokáde Leningradu, aj o tom, že ak by sa ono nezapojilo do vojny na strane Nemecka, blokády by nebolo,“ zdôraznil Mjagkov. (Na strane Nemcov pomáhala Leningrad blokovať aj španielska Modrá divízia – pozn. vmi)

 

Historik vysvetlil, že práve kvôli fínskej podpore sa hitlerovcom podarilo stlačiť Leningrad medzi fínskou armádou, postupujúcou zo severu, a vojskami nacistického Nemecka, útočiacimi z juhu. „Ak by sa Fínsko nedopustilo agresie proti ZSSR v roku 1941, Sovietsky zväz by mal voľnú náhradnú trasu, hoci aj pri obchádzaní Ladožského jazera zo severu, čím by sa blokáda mesta na rieke Neve stala nemožnou,“ vysvetlil.

 

Leningrad v zime

 

O nič lepší ako nacisti
Mjagkov dodal, že Fínsko pri podpore Hitlera ustanovilo v okupovanej Karélii rovnako krutý režim ako zavádzali nacisti. „Len v samotnom Petrozavodsku bolo šesť koncentračných táborov, do ktorých zatvárali obyčajných civilistov, predovšetkým to boli Rusi, ktorí sa nestihli evakuovať.

 

Vzťah Fínov voči nim bol zverský. Desiatky tisíc zajatcov zomrelo od hladu, šikanovania a zastrelenia. Navyše, z približne 60 tisíc vojakov Červenej armády, ktorí padli do fínskeho zajatia v rokoch 1941-1944, zahynula asi tretina,“ podtrhol ruský historik a zároveň odmietol verziu týchto udalostí, ktorá žije vo fínskej historiografii. Že účasť Fínska vo vojne proti ZSSR na strane nacistického Nemecka bola logickým predĺžením sovietsko-fínskej (Zimnej) vojny rokov 1939-1940. Mjagkov pri tom poukázal na skutočné okupačné ambície Fínov vybudovania „veľkého Fínska“. „V Helsinkách túžili realizovať ideu „veľkého Fínska“ obsadením celej sovietskej Karélie, polostrova Kola a vedením útoku takmer do Archangeľska,“ poznamenal.

 

Historický význam
Pri slovách o historickom význame obrany Leningradu Mjagkov uviedol, že ide o unikátnu epizódu nielen vo Veľkej vlasteneckej vojne, ale aj v celých svetových dejinách. Pretože nikdy dovtedy a ani nikdy odvtedy nebolo také obrovské mesto (Leningrad mal v roku 1941 2,5 milióna obyvateľov) odrezané od hlavnej časti územia štátu a navyše, žeby bolo protivníkom nezdolané, žeby ďalej žilo a v podmienkach strašného hladu bez prerušenia vyrábalo pre front zbrane.

 

Ďalej podtrhol, že ak by sa Leningradu nepodarilo takmer tri roky zadržiavať mohutný tlak vojsk nemeckého zoskupenia, to mohlo dobyť Moskvu, čo by malo nenapraviteľné dôsledky na priebeh celej Veľkej vlasteneckej vojny.

 

„Ak by bol Leningrad padol, časť nacistickej skupiny armád Sever by bola presunutá smerom na Moskvu, a v tom prípade by bola absolútne prerezaná aj cesta zo severných prístavov, ktorou sa dopravovala vojenská technika spojencov podľa programu Lend-Lease. Situácia pre Sovietsky zväz by sa stala kritickou, nakoľko do útoku na Moskvu by sa zapojili rozsiahlejšie nemecké sily,“ vysvetlil riaditeľ Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Michail Mjagkov.

 

Dnes máme ešte jeden dôležitý dátum
Dňa 8. septembra 1944 Červená armáda začala Východokarpatskú operáciu vojsk 38. armády (s 1. čs. armádnym zborom v ZSSR) 1. UF a vojskami 4. UF, ktorej cieľom bolo preniknúť cez Karpaty na Slovensko.

Jej súčasťou bola druhá najväčšia horská bitka v dejinách 2. svetovej vojny Karpatsko-duklianska operácia (najväčšou bola Bitka v Ardenách). Straty 21 tisíc mŕtvych, 88 tisíc ranených. Mala trvať 5 dní a bojovalo sa takmer 3 mesiace. Po potlačení SNP stratila opodstatnenie a 28. 10. 1944 bola ukončená.

Vladimír Mikunda

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov