Tri pohľady na vnútro Ukrajiny
V nedeľu 26. septembra zazneli v relácii televízie Rossija 1 „Večer s Vladimírom Solovjovom“ tri zaujímavé pohľady na Ukrajinu.
Prvý vyslovil bývalý poslanec Najvyššej rady Ukrajiny a súčasný člen výboru na záchranu Ukrajiny Igor Markov: „Napríklad Zelenskij, pustil päť tisíc Afgancov na Ukrajinu. Päť tisíc ľudí! Ak niekedy bude odo mňa závisieť osud týchto ľudí, tak odletia do Ameriky alebo do Afganistanu. Vysvetlím prečo.
Akí sú to, dočerta, utečenci?! Podľa afganského ľudu sú to policajti a kolaboranti, ktorí spolupracovali s okupantmi a afganský ľud má plné právo žiadať voči nim vyvodenie zodpovednosti. Oni sa ani neusilovali o obranu (Afganistanu)! Presne ako policajti, ktorých v rokoch 1941-1943 hnali z našej krajiny naši dedovia.
Sú to obyčajní kolaboranti z afganského národa, ktorí spolupracovali s okupantmi, aj keď celý svet hovorí, že sú to utečenci. No dobre, ak sú to vaši agenti, vaša agentúra, tak si ich berte! Prečo ich strkáte všetkým štátom?“
Rodion Mirošnik, poradca hlavy Luganskej ľudovej republiky pre vonkajšie vzťahy: „O mnohom sa dnes môže hovoriť, môžeme mnohé spomínať, no to, čo dnes predvádza Ukrajina, to je rozpad medzinárodného systému, medzinárodného práva! Pretože reálne (v OSN) nikto nikoho na nič nenúti! Nijaké záväzky, ktoré schvaľuje BR OSN, sa nikým nepotvrdzujú a ak hovoríme o Ukrajine, tak tá pokojne ignoruje všetko, čo má robiť.
Rezolúcia OSN 2202 (zo 17. 2. 2015) sa nijako neplní… Čiže zachováva sa akási formálnosť existencie medzinárodných organizácií, povinnosti ohľadne ktorých vlastne nikoho nezaujímajú. Nikto sa ich nechystá plniť a nikto sa nechystá prinucovať kohosi na ich plnenie…“. Navyše, nikto oficiálne nevie povedať, kto sú na Ukrajine strany konfliktu, uviedol Mirošnik a dodal.
„My v Donbase sme v istom období vôbec nechápali čo sa deje, dokonca ani v roku 2014 sme nechápali čo sa deje. To u nich (na západnej Ukrajine) bola vojna! Oni od roku 1991 viedli vojnu za zachvátenie Ukrajiny. Čiže haličanskú ideológiu bolo treba navliecť na celú Ukrajinu. Bolo treba do Kyjeva zavliecť predstaviteľov haličanskej ideológie, čiže tých ľudí, ktorí po celý svoj život boli ľuďmi „druhej kategórie“ a ktorí sa teraz túto ich kategóriu snažia navliecť na ostatnú Ukrajinu…
Existujú dve protistojace záležitosti. Územná celistvosť proti samourčovaciemu právu. Pokiaľ Halič zachvacuje Kyjev, pokiaľ rozširuje svoju ideológiu na ostatnú časť Ukrajiny, to je územná celistvosť. Ale keď začnú tlačiť na Haličanov, tak tí povedia, pozor, to je právo na samourčenie.“
Kyrill Vyšinskij, výkonný riaditeľ MIA „Rusko dnes“, člen rady pri prezidentovi RF na rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva: „Posledným politikom bol Porošenko, pretože sa chopil moci s nejakou ideológiou. Vytvoril doktrínu, vytvoril nástroje… viera, jazyk, armáda atď. Zelenskij, ktorý nastúpil s inými tézami, ako politik neurobil vôbec nič! On totiž pochopil, že v politickom systéme sa nemá ničoho dotýkať a má sa zaoberať len drancovaním, teda on i jeho okolie. A práve na tento cieľ je všetko uspôsobené. Preto sa so Zelenským nedá dosiahnuť žiadna politická dohoda…
Problém je v tom, že toto je situácia, ktorej Zelenskij ani sám nerozumie. Neuvedomuje si, že pri jeho postojoch sedí na sude s prachom a sám drží horiaci knôt na jeho vybuchnutie… Práve preto nie je možné stretnutie Putina so Zelenským. Veď o čom by mohlo byť stretnutie politika s nepolitikom?“
Vladimír Mikunda
