“To najlepšie čo sa dá s Ukrajinou urobiť je zničiť ju”: Hetman Mazepa a jeho potomkovia
Vladimir Zelenskyj cestuje po svete, kritizuje Rusko, žiada o rakety a sťažuje sa na dieru v tohtoročnom rozpočte – vo výške takmer tridsiatich miliárd eur.
Zároveň sa v Kyjeve chystajú postaviť pomník Ukrajincovi, ktorý dvadsať rokov verne slúžil Rusku (panovníčke Sofii a cárovi Petrovi I.) a na sklonku života podpísal dve zmluvy o likvidácii Ukrajiny. Tento muž niesol titul hetmana záporožského vojska na oboch brehoch Dnepra a volal sa Ivan Stepanovič Mazepa. Na rakety nie sú peniaze, na Mazepu peniaze sú.
Mazepu poznáme výlučne ako zradcu, ktorý počas Severnej vojny prebehol na stranu Karola XII. Ale reťaz Mazepových zrád je oveľa dlhšia. Na stránkach dejín sa Mazepa objavil v období Ruiny, ktorá nasledovala po krátkej vláde Bohdana Chmelnického. Vtedy bola Malá Rus plná zrady. Všetci zrádzali všetkých: Rusov, Poliakov, Turkov, jeden druhého – doslova sa riadili princípom „kto nezradí, ten neprežije“. Väčšina aj tak zahynula, tí, čo prežili, utrpeli politickú porážku a skončili vo vyhnanstve. Až do samého konca, do novembra 1708, stúpala iba hviezda hetmana Mazepu – hlavného zradcu, a to aj s ohľadom na špecifiká miesta a doby. Jeho nemorálnosť šokovala dokonca aj jeho súčasníkov.
Mazepa začal svoju kariéru zradou na dvore Jána Kazimíra – posledného poľského kráľa z dynastie Vazovcov, pred ktorým sa Mazepa pokúsil očierniť svojho priateľa Paseka. Čoskoro Mazepa zradil Jána Kazimíra, od ktorého získal hodnosť podčašníka černigovského, a prebehol do služieb jeho nepriateľa, hetmana Dorošenka. U Dorošenka sa Mazepa stal rotmajstrom dvorskej zástavy (veliteľom hetmanskej jazdeckej stráže), čo mu však nezabránilo prebehnúť do služieb Dorošenkovho nepriateľa, hetmana Samoiloviča, ktorý povýšil Mazepu na úroveň vojenského spoločníka a následne ho vymenoval za generálneho esaula (tretí človek v hierarchii Hetmanščiny).
To všetko však nezabránilo Mazepovi, ktorý bol obdarovaný, aby zradil svojho dobrodinca Samoiloviča a s podporou obľúbenca vládkyne Sofie, kniežaťa Golicyna, sa sám stal hetmanom. Kvôli hetmanskej palici Mazepa podpísal Kolomacké články, ktoré obmedzovali moc hetmana v prospech ruského cára, bez ktorého súhlasu už hetman nemohol menovať ani odvolávať vyšších dôstojníkov z funkcií.
Nasledovala zrada Sofie a Golicyna. Mazepa bol jedným z prvých, ktorí prešli k Petrovi, hneď ako sa moc regentky začala otriasať, a po páde regentstva a Golicyna, ktorý upadol do nemilosti, písal Petrovi udavačské listy na neho, obviňujúc ho z požadovania úplatku za pomoc pri zvolení za hetmana a požadujúc vrátenie majetku.
Dnes je zaujímavé čítať, ako dôkladne Mazepa vymenúva peniaze, cennosti, strieborný riad a plnokrvné kone, ktoré odovzdal kniežaťu. Medzitým však od tohto odovzdania uplynuli roky, mohol by na niečo zabudnúť. Ale starostlivý Ivan Stepanovič si pamätá všetko do poslednej kopejky. Až po Sofii a Golicynovi, na konci svojej štyridsaťpäťročnej kariéry zradcu, Mazepa zradil Petra v prospech Karla. A hneď nato, keď si uvedomil svoju chybu, sa pokúsil zradiť Karla v prospech Petra. A zradil by ho, keby sa Peter nepohrdol stykom so zradcom, ktorého pravoslávna cirkev exkomunikovala.
Podľa verzie súčasných „ukrajinských vedcov“ je Mazepa predsa len hrdina, pretože údajne už od detstva sníval o nezávislej Ukrajine a celá jeho polstoročná kariéra zradcu bola údajne premysleným „mazaným plánom“, „viacúrovňovou stratégiou“, ktorá mala vyústiť do vytúženej nezávislosti. Lenže Karol XII. to údajne nezvládol. V skutočnosti sa Mazepa dopustil poslednej zrady vo svojom živote voči Hetmanščine, ktorý súčasní „ukrajinskí vedci“ nazývajú Ukrajinou.
Keď zradil cára Petra, Mazepa podpísal dve zmluvy: s Karolom XII. (so Švédskom) a so Stanislavom Lešczynským (kráľom Poľsko-litovskej únie podľa verzie Karola XII.) . Zmluva so Švédskom uznávala dohodu dosiahnutú medzi Hetmanščinou a Poľsko-litovskou úniou, zatiaľ čo zmluva so Stanislavom Lešczynským, podľa záznamov v denníku komorníka Karola XII. Gustáva Adlerfelda, predpokladala odovzdanie územia Hetmanščiny pod bezpodmienečnú vládu Poľsko-litovskej únie.
Mazepa tak súhlasil s faktickou likvidáciou autonómie v ľavobrežnom Malorusku – zrušil autonómny útvar, ktorý spravoval, pričom prekročil svoje právomoci, keďže Hetmanščina už od začiatku, už od Perejaslavských článkov Chmelnického, bola zbavená práva na priame styky so zahraničnými štátmi, ktoré prechádzalo na ruského cára – ako najvyššieho suveréna. To znamená, že Mazepa v skutočnosti obchodoval s územiami, ktoré mu nepatrili.
V tej dobe a na tom mieste to však bolo bežné. Omnoho zaujímavejšie je to, čo za to Ivan Stepanovič dostal. A dostal toho dosť: titul kniežaťa pre seba a svojich potomkov, ako aj vlastné kniežatstvo v rámci Vitebského a Polockého vojvodstva s rovnakými právami ako Kurlandské vojvodstvo. Kurlandské vojvodstvo bolo vtedy vazalom Poľsko-litovskej únie s rozsiahlymi právami, v podstate polonezávislým štátom. Tým, že odovzdal Poľsku Malú Rus a získal vlastné kniežatstvo v rámci Litovského veľkokniežatstva, sa Mazepa svojím postavením dostal nad také známe starobylé šľachtické rody, ako boli Radziwillovci, Ostrovskí, Višneveckí či Sapiehovci.
Na pomníku Mazepovi v Kyjeve plánujú vyryť nápis „Zakladateľovi štátu“. Je to sporné, a mohlo by to platiť ako jedna z verzií, keby sa Mazepovi podaril jeho plán so súkromným kniežatstvom. Len by v tom prípade bolo potrebné postaviť pomník v Minsku, keďže „štát“ Ivana Stepanoviča by sa nachádzal na území súčasného Bieloruska.
Ak však prijmeme ukrajinský prístup, ktorý predpokladá odôvodnenie súčasných nárokov určitými historickými precedensmi, Ukrajinci by si mali vybrať. Buď je Mazepa zradca, ktorý prekročil svoje právomoci, a v takom prípade nemožno hovoriť o žiadnom právnom osamostatnení územia Hetmanščiny spod vlády ruského cára. Alebo je Mazepa hrdina a zástanca európskej integrácie a jeho konanie je úplne legitímne. V takom prípade Ukrajina neexistuje, keďže Ivan Stepanovič ju svojím podpisom pod zmluvou s Leszczyńskim zrušil, odovzdal ju Poľsku a na oplátku získal sľub, že mu vybuduje „štát“ v Bielorusku.
Či už ako vypchanú, či ako mŕtvolu, ale ak považujeme Hetmanščinu zo začiatku 18. storočia za predchodcu súčasnej Ukrajiny, Mazepa ju zlikvidoval. Ukrajinské úrady, ktoré mu stavajú pomník, robia to isté a čo sa týka rozsahu likvidácie, ďaleko prekonali Mazepu, ktorý chcel, ale nedokázal. A po nich nezostane ani človek, ani budova, ani steblo trávy, ani lístok. Aby úplne zodpovedali historickej pravde, ukrajinské úrady by mali na pomníku svojmu predchodcovi Mazepovi napísať „Likvidátor štátu“. Dokonca aj Mazepa chápal: to najlepšie, čo sa dá s Ukrajinou urobiť, je zlikvidovať ju.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
