Aktuality, Letectvo,

Jak-152 verzus UTS-800: Ruské velenie vyberá cvičné lietadlo pre počiatočný výcvik

---

 

Ťažkosti pri prechode

Ale pekne po poriadku. V súčasnosti sa na počiatočný výcvik ruských vojenských pilotov používajú rakúske cvičné lietadlá Diamond DA40 Diamond Star a DA42 Twin Star. Lietadlá sú vyrábané pre Ministerstvo obrany RF na základe licencie v Uralskom závode civilného letectva. Podnes bolo v Rusku vyrobených pre tento účel zatiaľ 150 kusov lietadiel typu DA40.

 

Po absolvovaní počiatočného výcviku pokračujú budúci vojenskí piloti vo výcviku buď na starších, ešte československých cvičných prúdových lietadlách Aero L-39 Albatros, alebo na oveľa modernejších, ruských cvično-bojových lietadlách z dielne OKB Jakovleva, Jak-130 určených primárne pre základný a pokračovací výcvik budúcich pilotov stíhacích lietadiel 4. a 5. generácie. K tomuto lietadlu sa síce odborníci opakovane vyjadrovali, že je príliš komplikované a drahé, no letectvo sa ho v nijakom prípade neplánuje vzdať, navyše, keď tento stroj v sebe ukrýva veľký potenciál, ktorý umožňuje využívať Jak-130 perspektívne aj ako ľahké bitevné lietadlo.

 

 

História ruských vrtuľových cvičných lietadiel určených pre počiatočný výcvik, ktoré by mali nahradiť zahraničné je nemenej pozoruhodná, najmä ak si uvedomíme, že o ich osude sa rozhoduje práve v súčasnosti.

 

Podľa ruského ministra obrany RF Sergeja Šojgu aktuálne prebieha výber cvičného lietadla, ktoré nahradí flotilu v súčasnosti používaných cvičných strojov. A tohto výberu sa zúčastňujú Jak-152 a UTS-800. Podľa neho, pre efektívne využitie potenciálu existujúcich a budúcich leteckých komplexov je potrebných najmenej 700 nových kvalitne pripravených pilotov ročne. A kvôli tomu potrebuje materiálna základňa výcvikových stredísk prípravy pilotov disponovať najmenej 500 kusmi moderných cvičných lietadiel a dvomi stovkami vrtuľníkov.

 

Jak-152

Hoci konštrukčnou kanceláriou OKB Jakovleva vyvinutý a PAO Korporáciou Irkut vyrobený Jak-152 uskutočnil svoj prvý let ešte 29. septembra 2016, doteraz boli vyrobené iba tri skúšobné prototypy.

 

 

I napriek tomu všetko vyzerá na prvý pohľad v poriadku. Lietadlo Jak-152, ako súčasť cvično-bojového komplexu Jak-130, dostalo so svojím väčším bratom plne unifikované informačno-riadiace vybavenie kokpitu. Spoločné použitie oboch strojov by tak malo výrazne uľahčiť výcvik leteckého personálu. Jak-152 má tandemové usporiadanie posádky pilot-žiak/inštruktor. Maximálna vzletová hmotnosť lietadla dosahuje 1480 kg a maximálna rýchlosť je 500 km/h (pričom cestovná rýchlosť je 380 km/h).

 

Lietadlo dostalo letecký 12-valcový dieselový motor tvaru V s označením RED A03T V12 (výkon 500 konských síl), vyvinutý a vyrábaný nemeckou spoločnosťou RED Aircraft. Financie poskytuje ruský holding Finam. Na území Ruskej federácie tieto motory montuje a servisuje spoločnosť Russo-Balt.

 

 

Napriek pokusom rozbehnúť licenčnú výrobu v ruskom závode a zbaviť sa tak čiastočne závislosti na dovoze, výroba dieselových motorov pre Jak-152, zdá sa, je hlavnou slabinou celého projektu. V jeho prospech by mohlo hovoriť vyhlásenie generálneho riaditeľa Michaila Gordina z Ústredného inštitútu leteckých motorov Baranova, podľa ktorého by mohlo cvičné lietadlo Jak-152 dostať motor domácej produkcie.

 

 

Pravdou je, že ten zatiaľ nie je považovaný za plnohodnotnú náhradu motora RED, skôr za akýsi „analóg“. Špecialista z Inštitútu Baranova priznáva mimoriadne vydarené usporiadanie motora RED A03T V12 ako aj prítomnosť komponentov v ňom, ktoré sa v Rusku (zatiaľ) nevyrábajú. Tak či onak, všetko sú to zatiaľ len plány a predmet ďalšieho „samostatného skúšobného vývoja“.

 

UTS-800

Ťažkosti s dieselovým motorom pre Jak-152 na druhej strane otvárajú cestu „dieťaťu“ Uralského závodu civilného letectva (УЗГА) – lietadlu UTS-800. To by malo dostať domáci, ruský turbovrtuľový motor VK-800S s výkonom 800 konských síl. Turbovrtuľová modifikácia bola vyvinutá na základe ruského turbohriadeľového motora s plynovou turbínou VK-800 spoločnosti na vývoj a výrobu leteckých motorov V. J. Klimova. V rámci programu Ministerstva obchodu a priemyslu RF vedie spoločnosť UZGA od roku 2017 vývoj turbovrtuľovej verzie tohto motora.

 

 

Úloha, ktorá bola postavená pred UTS-800, je rovnaká ako má Jak-152. No napriek tomu sú tieto lietadlá úplne odlišné. Maximálna vzletová hmotnosť „800-vky“ prevyšuje 2000 kg. Hmotnosť prázdneho lietadla je okolo 1706 kg a ako už bolo spomenuté vyššie, maximálna vzletová hmotnosť Jak-152 je 1480 kg.

 

Maximálna dosahovaná rýchlosť v horizontálnom lete UTS-800 je 460 km/h, pričom cestovná rýchlosť je 360 km/h. Vrtuľa bola vybraná štvorlistá od spoločnosti Aerosila. Podľa slov hlavného konštruktéra UTS-800 Dmitrija Tinjakova, lietadlo používa dva spôsoby tankovania paliva. Jeden je určený pre uskutočňovanie prvkov vyššej pilotáže (akrobacia), druhý má byť využívaný pri plnení úloh ako viacúčelového lietadla – v závislosti od typu tankovania je stroj vhodný buď na uskutočňovanie prvkov vyššej pilotáže alebo má dlhšiu výdrž vo vzduchu.

 

 

Podľa názoru Tinjakova budú prevádzkové náklady UTS-800 v porovnaní s cvično-bojovým lietadlom Jak-130 päťkrát nižšie. Podľa rôznych zdrojov by sa cena jednej letovej hodiny mala pohybovať buď na úrovni 25-tisíc alebo 32-tisíc rubľov (približne 300 až 385 eur). V každom prípade porovnanie s Jakom-130 nie je úplne v poriadku – hoci sú obe lietadlá navrhnuté tak, aby riešili podobné typy úloh – sú v konečnom dôsledku zaradené do úplne iných tried. Ak sa však porovnajú údaje o cene nákladov medzi UTS-800 a Jak-152, tak výhodné ukazovatele už zjavne nebudú na strane prvého stroja.

 

Okrem toho, jedna zo sťažností voči lietadlu UTS-800 bola tá, že lietadlo je vlastne „kópiou“ rakúskeho lietadla DART-450. To však nie je celkom pravda. Ruské lietadlo má oveľa väčšiu kabínu, umožňujúcu záchranu pilota aj pri nulovej výške a nulovej rýchlosti stroja a inštalácia druhého sedadla výrazne vyššie poskytuje lepší výhľad. Navyše, prívod vzduchu k motoru je na ruskom stroji umiestnený o niečo nižšie, ako na rakúskom DART-e.

 

Oblohu ovládne ten, kto bude lietať…

UTS-800, so všetkými svojimi teoretickými výhodami aj nevýhodami, ešte nikdy neletel, zatiaľ čo Jak-152 už dávno lieta (hoci sa to týka len malého počtu strojov). Ak sa nič nezmení, Uralský závod civilného letectva by mohol do konca tohto roka vyniesť svoje cvičné lietadlo UTS-800 na oblohu. Následne má stroj pred sebou dlhú cestu testovania, ktorú má Jak-152 už čiastočne za sebou. Začiatok sériovej výroby UTS-800 je predbežne naplánovaný na rok 2024.

 

A naostatok stojí tiež za zmienku, že niekedy býva kritizovaný samotný koncept vrtuľového cvičného lietadla, ktoré má ďaleko od modernej stíhačky z hľadiska ovládania, rýchlosti, manévrovateľnosti a pod. Ako alternatíva je ponúkaný aj relatívne lacný cvičný stroj SAT SR-10 aktuálne vybavený prúdovým motorom Ivčenko-Progress AI-25TL (ten je ukrajinský, takže lietadlo by malo ísť do sériovej výroby už s ruským motorom Saturn AL-55).

 

Na konci októbra sa v tejto súvislosti v Moskve uskutočnila v poradí už 4. (každoročná) konferencia „Ogarkovskije čtenija“, ktorú organizuje Centrum analýz stratégií a technológií (CAST), a ktorej témou bol práve problém výberu nového cvičného lietadla. Účasť na uvedenej konferencii prijali tiež zástupcovia Štátnej korporácie Rostech, AO Zjednotenej korporácie na výrobu motorov, AO Zjednotenej korporácie na stavbu lodí a tiež jednej z najväčších ruských bánk PAO Promsvyazbank (PSB). Zástupca riaditeľa CAST Maxim Sysojev predniesol prednášku s názvom Turbovrtuľové alebo prúdové. Moderné vojenské letectvo a problém výberu cvičného lietadla, v ktorej rozoberal problematiku v celej svojej šírke a okrem iného aj zváženie možnosti zaradenia do výberu cvičného lietadla SAT SR-10.

 

Video zo spomínanej prednášky Maxima Sysojeva, Moskva 29. októbra 2021: 

 

Stroj SAT SR-10 absolvoval svoj prvý let ešte v roku 2015. Doteraz bol vyrobený jeden letový prototyp. O samotnom lietadle sme informovali aj na stránkach AM – v článku, ktorý sa zaoberal možnosťou použitia SAT SR-10 v úlohe bezpilotného prostriedku.

Fero Kysucký