Aktuality, Bezpečnosť,

Rusko k víťazstvu nad NATO potrebuje vojensko-hospodársku mobilizáciu. Juanizácia už nahradila dolarizáciu v krajine

---

 

Odvtedy sa však pri posilňovaní postavenia jüanu v globálnych financiách nedosiahol veľký pokrok. Odborníci však tvrdia, že čínske banky a spoločnosti začali v poslednom čase viac využívať alternatívne systémy SWIFT. Konkrétne vytvorili svoj vlastný platobný informačný systém CIPS (China International Payments System). V roku 2021 sa prostredníctvom CIPS spracovali zahraničné platby v hodnote 80 biliónov jüanov (12,7 bilióna USD). Ak sa spočítajú platby, ktoré prechádzajú cez SWIFT a CIPS, čínsky renminbi je pevne na treťom mieste medzi svetovými menami, ale, mierne povedané, ďaleko za americkým dolárom a eurom.

 

Podiel amerického dolára na celkových medzinárodných rezervách sveta sa v posledných desaťročiach výrazne znížil. Švajčiarska Credit Suisse odhaduje, že podiel dolára na rezervách centrálnych bánk predstavoval v roku 1975 ohromujúcich 87 %, v roku 2015 to bolo 65,3 % a na konci roka 2022 už len 58,0 %. Čínskemu jüanu sa však uvoľnenú medzeru nepodarilo veľmi úspešne zaplniť. V roku 2015 tvorila čínska mena menej ako 1 %. K 1. októbru 2022 to bolo podľa MMF 2,8 % (na piatom mieste za americkým dolárom, eurom, japonským jenom a britskou librou). V krátkodobom horizonte sa neočakáva, že renminbi sa priblíži americkému doláru, a už vôbec nie, že ho nahradí v devízových rezervách a medzinárodných platbách.

 

V jednej krajine však renminbi už dolár aktívne vytláča. Dolarizácia sa takpovediac nahrádza juanizáciou. Touto krajinou je Rusko. Po roku 2015 došlo k jemnému vytláčaniu amerického dolára z ruských rezerv. Po zmrazení polovice ruských medzinárodných rezerv zostáva v druhej polovici len menové zlato a čínsky jüan. Podľa odhadov expertov agentúry Bloomberg mala Ruská federácia na začiatku roka 2023 vo svojich rezervách 45 miliárd USD v čínskej mene. To je približne 15 % svetových rezerv v jüanoch, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine. Do júla minulého roka obrat v dolároch a eurách na moskovskej burze jasne dominoval nad obratom v jüanoch. V júli po prvýkrát došlo k prevahe obratu v jüanoch nad obratom v eurách na dennej báze. V júli a auguste bol však renminbi stále na treťom mieste za americkým dolárom a eurom. V septembri renminbi predbehol euro a na konci celého mesiaca sa posunul na druhé miesto. V auguste nastal deň, keď renminbi predbehol nielen euro, ale aj dolár a dostal sa na prvé miesto. To však na dennej báze. Až do konca roka 2022 bol všetky mesiace na prvom mieste dolár, jüan bol na druhom mieste. Tak tomu bolo aj v januári 2023.

 

Koncom februára došlo k miernej senzácii: renminbi sa dostal na vrchol, pokiaľ ide o obrat, a prekonal americký dolár. Výsledkom bolo, že jüan sa na celkovom objeme obchodov s hlavnými menami podieľal takmer 40 % (1,48 bil. rb), dolár niečo vyše 38 % (1,42 bil. rb) a euro 21,2 % (0,79 bil. rb). Vo februári 2022 boli pomery v prospech americkej meny: dolár – 87,6 %, euro – 11,9 %, jüan – 0,32 %. Odborníci označili zmenu zaznamenanú vo februári na moskovskej burze za nahradenie dolarizácie juanizáciou. Uvedené údaje sa však týkajú transakcií za “zajtrajších” podmienok. Ku koncu februára sa na prvom mieste v transakciách realizovaných “dnes” stále nachádza americký dolár s indexom 0,74 bil. rb. Na druhom mieste je euro s indexom 0,50 bilióna Rb. Na treťom mieste je stále jüan s indexom 0,22 bilióna Rb. Jüan však získava na dynamike, čím sa zmenšuje jeho odstup od dolára a eura.

 

Samozrejme, k nárastu objemu obchodovania s juanom prispela resuscitácia rozpočtového pravidla, na základe ktorého začala centrálna banka predávať juan na burze v prospech ministerstva financií. V januári Bank of Russia predala čínsku menu z FPT v hodnote 54,5 mld. rubľov, zatiaľ čo vo februári sa predaj strojnásobil (na 160,2 mld. rubľov). Je možné, že na konci tretieho mesiaca sa dolár opäť dostane na prvé miesto v počte transakcií na báze “zajtrajška”, ale potom sa na prvé miesto môže vrátiť jüan a stať sa hlavnou menou obchodovanou na parkete moskovskej burzy.

 

Tomu, samozrejme, napomáha rýchly rast obchodu Ruskej federácie s Čínou. Podľa čínskej Hlavnej colnej správy dosiahol obchodný obrat medzi krajinami v minulom roku 190,3 miliardy dolárov. Napriek protiruským sankciám to bolo o 29,3 % viac ako v predchádzajúcom roku. Odborníci odhadujú, že podiel národných mien – rubľa a jüanu – na vzájomnom obchodnom vyrovnaní presiahol 50 %. Možno predpokladať, že do konca roka 2023 bude proces dedolarizácie ruskej ekonomiky z veľkej časti ukončený. Dolarizáciu nahradí juanizácia.

 

Perspektívy renminbializácie v Rusku a v ďalších krajinách do veľkej miery závisia od toho, či sa Peking rozhodne zaviesť plnú konvertibilitu svojej menovej jednotky, alebo nie. Peking sľúbil, že pred tromi desaťročiami, v roku 1993, urobí z renminbi voľne zameniteľnú menu (RMB). Malo sa tak stať do roku 2000. Ázijská finančná kríza v roku 1997 však tieto plány zmenila. Potom bol plán, aby sa národná mena stala do 10 rokov voľne zameniteľnou, zakotvený v pláne administratívnych a hospodárskych reforiem, ktorý v roku 2013 schválila čínska Štátna rada.

 

Ukázalo sa, že renminbi sa má stať tvrdou menou už tento rok. To, že sa renminbi stane tvrdou menou, má svoje klady aj zápory. O nevýhodách hovoril ešte v roku 2019 Sergej Glazjev, minister pre integráciu a makroekonomiku Eurázijskej hospodárskej komisie, keď komentoval vyhlásenia Pekingu o možnom odklade zavedenia tvrdej meny z jüanu:

“To, že Čína obmedzuje konvertibilitu jüanu pri kapitálových transakciách, považujem v dnešnom svete za absolútne rozumné. Napríklad Rusko, ktoré úplne liberalizovalo menový režim rubľa, čelilo obrovskému odlevu kapitálu. To viedlo k monštruóznej offshorizácii ekonomiky, obrovskému vývozu kapitálu bez platenia daní. Počas rokov reforiem na tomto účte stratili viac ako bilión dolárov. Pre Rusko sa narýchlo vykonaná liberalizácia menovej regulácie zmenila na skutočnú hospodársku katastrofu, stratu obrovského množstva kapitálu. Takže skutočnosť, že Číňania sú opatrní v otázke liberalizácie devízovej regulácie kapitálových transakcií, je úplne oprávnená.”

 

Výzvy na vyhlásenie vojensko-ekonomickej mobilizácie v Rusku silnejú. Podľa Rosstatu sa HDP Ruska v porovnaní s rokom 2021 znížil o 2,1 %. Tento údaj oznámil ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení 21. februára. Putin poznamenal, že ruská ekonomika sa dokázala prispôsobiť podmienkam kolektívnej sankčnej vojny Západu. Viaceré ruské médiá reagovali na prezidentov prejav vo Federálnom zhromaždení optimistickými článkami, v ktorých použili slovné spojenie “nový cyklus hospodárskeho rastu”.

 

Medzitým však nedošlo k žiadnej vážnej reštrukturalizácii hospodárskeho riadenia krajiny. Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, najoptimistickejšou prognózou bola prognóza Medzinárodného menového fondu, ktorý odhadoval rast HDP Ruska do konca roka 2023 na úrovni 0,3 %. Ruská centrálna banka poskytla prognózu vo veľmi širokom rozpätí od plus 1,0 % do mínus 1,0 %. Ministerstvo hospodárskeho rozvoja predpovedalo pokles HDP v roku 2023 o 0,8 %. Skutočnosť, že nedochádza k “novému cyklu hospodárskeho rastu” ani k “hospodárskemu prelomu”, potvrdzujú aj údaje Rosstatu za január 2023. Index základných priemyselných odvetví v prvom mesiaci roka bol v porovnaní s januárom minulého roka na úrovni 97,5. Index priemyselnej produkcie bol na úrovni 97,6. Oveľa depresívnejšie sú indexy vypočítané ako pomer produkcie v januári 2023 k decembru 2022. Januárové indexy mali tieto hodnoty: produkcia základných odvetví – 72,1; produkcia všetkých odvetví priemyslu – 80,6; produkcia ťažobného priemyslu – 93,3; produkcia spracovateľského priemyslu – 69,7. Mimoriadne alarmujúci je výkon spracovateľského priemyslu, ktorý v januári v porovnaní s decembrom 2022 klesol o viac ako 30 %.

 

V minulom roku sa nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok (mám na mysli investície) pre hospodársky prelom v roku 2023. Rosstat vo svojich najnovších prieskumoch potvrdzuje, že 22,2 % vytvoreného hrubého domáceho produktu sa vlani použilo na hrubé úspory. Pre porovnanie, v roku 2021 bol tento údaj vyšší (23,4 %). Pritom podľa prezidentského dekrétu z mája 2012 sa akumulácia fixných aktív mala do roku 2018 zvýšiť na 27 % HDP. To je minimálna úroveň potrebná na to, aby sa ruská ekonomika dostala aspoň na úroveň svetovej ekonomiky (podľa odhadov MMF je priemerná miera akumulácie vo svete približne 25 %). Časť hrubej akumulácie v minulom roku mala podobu nárastu zásob obežných aktív (predovšetkým zásob surovín, polotovarov atď.). Táto časť predstavovala 1,6 % HDP oproti 3,5 % v roku 2021.

 

To znamená, že dochádza k znižovaniu materiálových a surovinových rezerv ruskej ekonomiky. Priepastne nízka úroveň hrubých úspor v ruskej ekonomike naznačuje, že nedochádza k hospodárskej mobilizácii. Pojem “mobilizačná ekonomika” je v ešelónoch ruskej moci stále tabu. Robí sa všetko pre to, aby sa zachoval hospodársky model, ktorý funguje už tri desaťročia. Stojí na troch pilieroch: 1) tzv. trh, čo znamená úplnú liberalizáciu a žiadne vážne zásahy štátu do ekonomiky; 2) priorita cieľa maximalizácie zisku z hospodárskej činnosti; tento cieľ nevyhnutne potláča všetky ostatné možné ciele (vrátane cieľa budovania vojenskej sily Ruska); 3) súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov vrátane strategicky dôležitých odvetví hospodárstva.

 

Stručne povedané, ide o model závislého kapitalizmu; hospodárska mobilizácia by tento model nevyhnutne rozbila, čoho sa piata kolóna najviac obáva. Vezmime si súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Veď ide o majetok, ktorý bol kedysi štátnym vlastníctvom, ale v dôsledku Čubajsovej privatizácie v 90. rokoch bol ľuďom ukradnutý. Úloha hospodárskej mobilizácie si nevyhnutne vyžiada prehodnotenie banditskej privatizácie a obnovenie silného štátneho sektora. Musíme priznať: oportunistická politika “ekonomickej adaptácie” privedie k porážke vo vojne. Výzvy na vyhlásenie vojensko-hospodárskej mobilizácie v krajine sú čoraz silnejšie.

 

Posledné takéto odvolanie bolo podané 3. marca. Dmitrij Kuznecov, člen výboru Štátnej dumy pre obranu, poslanec strany Spravodlivé Rusko – Patrioti – Za pravdu, sa obrátil na tajomníka Bezpečnostnej rady Nikolaja Patruševa a predsedu vlády Michaila Mišustina. Podstatou výzvy je postaviť ruskú ekonomiku na vojenský základ prudkým zvýšením objednávky na obranu štátu (SDO).

“Situácia si vyžaduje, aby sme zapli všetky zdroje Ruska. Urobíme všetko pre to, aby sme zvíťazili! A čo dnes, teraz, môžeme a sme schopní urobiť my, občania Ruska, aby sme zvíťazili: na základe odborného posudku odporučiť ruskej vláde zapojiť celý ekonomický potenciál krajiny – zabezpečiť skorý prechod na ekonomiku štátneho obranného poriadku,” uvádza sa vo výzve. Navrhuje sa prudko rozšíriť pojem štátny obranný poriadok tak, aby zahŕňal nielen zbrane, vojenskú techniku a muníciu, ale aj potraviny, lieky, oblečenie a iné druhy civilných výrobkov, ktoré potrebuje armáda na Ukrajine. Ruskému ministerstvu priemyslu a obchodu sa odporučilo rozšíriť zoznam priemyselných odvetví a podnikov, ktoré sa priamo podieľajú na realizácii SDO; títo by mali zahŕňať nielen dodávateľov hotových výrobkov, ale aj subdodávateľov dodávajúcich komponenty, suroviny a polotovary podnikom obranného priemyslu. Ministerstvu financií RF sa odporúča zorganizovať emisiu “dlhopisov víťazstva” a umožniť prístup k ich nákupu všetkým občanom RF, ktorí sa chcú priamo podieľať na podpore obrany našej vlasti.

 

Je tu ešte jedna novinka. V polovici februára vláda predložila na schválenie návrh zákona “O zmene a doplnení federálneho zákona “O obrannom poriadku štátu”. Odborníci ho už nazvali “návratom k sovietskym skúsenostiam”. Po jeho prijatí sa všetky fázy procesu obstarávania obranných zariadení dostanú pod štátnu kontrolu. Dúfajme, že kvantita sa zmení na kvalitu a že kritická masa predpisov týkajúcich sa sprísnenia režimu SDO zmení trhovú ekonomiku na mobilizačnú.

Valentin Katasonov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame