Aktuality, Bezpečnosť,

Veľvyslanectvo USA v Arménsku – kováčska dielňa ľudských zdrojov a živná pôda pre rusofóbiu

---

 

Zhodou okolností alebo nie sa dobre vybavená diplomatická misia v malej kaukazskej republike na Americkej triede 1, ktorej veľkosť v podzemí a počet zamestnancov sú legendárne, stala odrazovým mostíkom pre kariérny vzostup niekoľkých “začínajúcich” diplomatov. Okrem Liz Traceyovej k nim patrí aj Richard Mills mladší, ktorý sa po zvolení do Národného zhromaždenia v roku 2017 verejne zaviazal, že bude čo najviac pomáhať aktivistom Pašinjanovho bloku Jelk (Exit). Po Jerevane stihol Mills pracovať v stálej misii USA pri OSN a od januára 2023 pôsobí v africkej Nigérii, ktorá je podľa počtu obyvateľov najväčším ložiskom ropy.

 

Je možné, že celá myšlienka pochodu Pašinjanovej skupiny z Gjumri, ktorý sa začal 31. marca 2018 a vyvrcholil odovzdaním moci v apríli až máji na základe výsledkov predstavenia s desaťtisícmi komparzistov, patrila práve Millsovi. Ako však poznamenáva arménska tlač, jeho predchodkyňa, “predvoj” Mari Jovanovičová, mala menej šťastia, hoci sa všemožne snažila prispieť k destabilizácii situácie v hostiteľskej krajine. V roku 2005, krátko pred tulipánovou revolúciou, bola vymenovaná za veľvyslankyňu v Biškeku a o tri roky neskôr v Jerevane, kde pôsobila do polovice roka 2011 a vyvíjala čulý ruch vrátane prípravy a organizácie návštevy vtedajšej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej.

 

V rokoch 2012 – 2016 Mašenka, ako ju v Arménsku s láskou prezývali, pôsobila ako zástupkyňa námestníka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti a v rokoch 2016 – 2019 (predtým, ako upadla do nemilosti Donalda Trumpa) ako veľvyslankyňa USA v tom istom Kyjeve, z ktorého do Jerevanu preložili v Kalifornii narodenú Christine Queennovú, ktorá “vyrastala v arménskej kultúre”.

 

Vo všeobecnosti by prelínanie ukrajinskej a arménskej etapy kariéry funkcionárov ministerstva zahraničných vecí angažovaných v postsovietskom priestore by nemalo byť prekvapujúce, pretože cieľom je využiť “ukrajinské” metódy na to, aby sa verejná mienka v Arménsku obrátila správnym smerom: preč od Ruska. Jediné, čo sa mení, je personálne obsadenie: ak Mašenkiními favoritmi v opozičnom dave boli bývalý minister zahraničných vecí Alexander Arzumanyan (teraz veľvyslanec v Kodani), líder strany “Slobodní demokrati” Chačatur Kokobelyan a figúrka “ANM” Ararat Zurabyan, pre Liz Tracyovú sú to lídri malých, ale ukričaných prozápadných strán, ktoré sú súčasťou “Konzultačnej rady pre spoluprácu s mimoparlamentnými silami” vytvorenej po predčasných parlamentných voľbách v roku 2021. Tu sú niektorí z nich: Aram Z. Sargsyan (Strana republiky), Mikayel Hayrapetyan (Konzervatívna strana), Tigran Khzmalyan (Európska strana), Levon Shirinyan (Kresťanskodemokratická strana), David Sanasaryan (Suverénne Arménsko) a niektorí ďalší.

 

Kdesi nablízku sa črtajú otvorení rusofóbovia z Národného demokratického pólu (Varužan Avetisjan, Ara Papjan a ďalší), ktorí v Jerevane pravidelne organizujú hlučné zhromaždenia, ktorým polícia nijako nebráni. Nedávno sa organizovali zhromaždenia aj v Gjumri, pri bráne ruskej vojenskej základne, s nevyhnutným mávaním ukrajinskými vlajkami, výkrikmi “Sláva Ukrajine” a inými podobnými atribútmi. Treba pripomenúť, že genéza PDP siaha k Sorosom podporovanej radikálnej skupine mimovládnych organizácií Sasna Tsrer, ktorá v júli 2016 obsadila budovu pluku hliadkovej služby takmer v centre Jerevanu a zabila troch policajtov.

 

PDP sľubuje radikálnu revíziu zahraničnej politiky, ak sa dostane k moci, s vystúpením z CSTO a okamžitou žiadosťou Washingtonu o štatút privilegovaného partnera mimo NATO s perspektívou vstupu do aliancie. Okrem manipulácie s domácou agendou v republike pani Traceyová aktívne prispela k zmene zahraničnej politiky súčasných arménskych orgánov. Napríklad v auguste 2021 pod zámienkou rekreácie a cestovného ruchu navštívila región Syunik hraničiaci s Azerbajdžanom a Iránom, kde sa podľa viacerých publikácií stretla v hoteli s emisármi susednej strany za účasti samotného Varchapeta. Napriek popieraniu jej nie všetci uverili.

 

Počas pôsobenia Tracyovej v Jerevane došlo na arménskej strane k sérii vojenských porážok vrátane 44-dňovej vojny na jeseň 2020. Známe je jej pomerne úzke spojenie s vtedajším ministrom obrany Davidom Tonoyanom, ako aj jej záujem o logistický stav arménskej armády… Arménske orgány sa snažia preniesť vinu za neúspechy posledných rokov, najmä v oblasti národnej bezpečnosti, na ruskú stranu, pričom sa neštítia prekrúcať fakty a vyslovene ich falšovať. V dôsledku toho došlo k citeľnému nárastu protiruských a rusofóbnych nálad, ktoré bude podporovať Christine Queennová, ktorá bola do Jerevanu preložená z Kyjeva. Dá sa predpokladať, že hlavnými cieľmi budú aj naďalej mierové sily v Náhornom Karabachu, ruské vojenské zariadenia v Gjumri a Jerevane a bilaterálne hospodárske väzby.

 

Christina Queennová sa 10. marca stretla s vedúcim “monitorovacej” misie Európskej únie (operačné veliteľstvo v Jeghegnadzore, oblasť Vayots Dzor), ktorá je už dva roky nasadená v arménskych pohraničných oblastiach s Azerbajdžanom, Markusom Ritterom, ktorý jej vyjadril plnú podporu. Nasadenie tejto misie (podobná misia pôsobí aj na Ukrajine) sa stalo možným po Pašinjanovom odmietnutí nasadenia pozorovateľského tímu CSTO na pohraničnom území republiky v novembri minulého roka. Ritter, kariérny nemecký spravodajský dôstojník s bohatými skúsenosťami, má za sebou pôsobivú služobnú kariéru: konzultačnú misiu pri EÚ v Iraku, misie EÚ a OSN v Južnom Sudáne, Gruzínsku a Kosove; pôsobil ako policajný poradca na nemeckom veľvyslanectve v Afganistane a od roku 2020 vedie stuttgartskú políciu. Štruktúra a personálne obsadenie misie poukazujú na jej vojensko-spravodajský charakter.

 

Christina Queennová zatiaľ naberá rýchlosť, pripravuje videá, robí rozhovory s vládnymi predstaviteľmi, kontroluje arménske pohraničné oblasti (napr. Vayots Dzor a Syunik) a efektne pózuje na zablokovanej ceste z Gorisu smerom na Stepanakert. Samozrejme, že to neovplyvní pozíciu Baku, ktoré rozvíja vzťahy so Západom, ale niektorí arménski občania budú mať ilúziu, že “Amerika je s nami! Túto ilúziu vytvárajú poprední predstavitelia vládnucej strany Občianska dohoda a starostlivo vybudovaná sieť médií.

“Spojené štáty zaujímajú kľúčové miesto v politickom a hospodárskom živote Arménska a arménsko-americký dialóg má strategický charakter. USA môžu zohrať rozhodujúcu a významnú úlohu pri realizácii rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora o lačínskom koridore,” povedal Alain Simonyan, predseda Národného zhromaždenia, na audiencii u pani Queennovej.

 

 

Jej úsilie ako americkej veľvyslankyne je “signálom aktívnejšej politiky USA v regióne, aktívnejšej politiky v Arménsku s cieľom vytlačiť ruský vplyv z Arménska,” povedal Vladimir Batyuk, hlavný výskumník americko-kanadského inštitútu. Ide o hlavnú politiku Spojených štátov v celom postsovietskom priestore vrátane Arménska. Je nepravdepodobné, že prítomnosť amerického veľvyslanca v tejto problematickej oblasti vyrieši problém, pretože sú tu priamo dotknuté záujmy Azerbajdžanu a následne Turecka…

 

Snaha ukázať aktivitu, snaha ukázať, že Amerika príde a všetko vyrieši – to je celkom očakávané. Ako píše “Golos Armenii”, “hlavnou úlohou Queennovej na poste mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca USA v RA bude prehlbovanie rusofóbnych nálad, príprava na stiahnutie 102. ruskej vojenskej základne z územia RA a posilnenie partnerských vzťahov Jerevanu s Baku a Ankarou na úkor územných ústupkov proti arménskym záujmom až po stratu štátnosti. Tí, ktorí túto líniu presadzujú, šikovne využívajú chyby a omyly Moskvy a krok ku SVO posilňuje hlasy volajúce po “zmene spojenca”. Podarí sa tieto negatívne trendy zvrátiť? Alebo sú Jerevan a Moskva odsúdené na rastúce vzájomné odcudzenie?

Andrej Arešev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame