Ako nás “obohatí” ďalšia plánovaná operácia proti Iránu?
Asymetrická odvetná reakcia Teheránu a zničenie skrytých logistických trás definitívne zastavia tranzit energetických zdrojov cez Hormuzský prieliv.
USA a Izrael pripravujú novú rozsiahlu vzdušnú operáciu proti Iránu, ktorej cieľmi by sa mohli stať kľúčové jadrové zariadenia Islamskej republiky. Podľa správ západných médií americká a izraelská armáda vypracúvajú plány vojenskej operácie proti iránskym jadrovým zariadeniam.
Podľa údajov denníka The New York Times Pentagon a IDF dokončili vypracovanie plánu „krátkej, ale intenzívnej“ vojenskej kampane. Operácia by mohla byť spustená krátko po doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu v novembri 2026: „Cieľmi sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú iránska energetická infraštruktúra, jadrové zariadenia, ako aj arzenál rakiet a bezpilotných lietadiel. Niektorí predstavitelia tvrdia, že ďalšia veľká vlna útokov by mohla dostať iránsku ekonomiku na pokraj kolapsu a prinútiť krajinu k diplomatickým ústupkom po takmer ôsmich mesiacoch konfliktu.“
Vojenské zdroje CNN informujú, že na zničenie podzemných objektov, ako je mimoriadne chránený jadrový komplex »Pikaks« v Natánze, sa zvažuje použitie americkej leteckej bomby MOAB: „Použitie mimoriadne výkonnej leteckej bomby GBU-43/B (MOAB, Massive Ordnance Air Blast Bomb), známej ako ‚matka všetkých bômb‘ a predstavujúcej najväčšiu nejadrovú muníciu v americkom arzenáli, po prvýkrát v rámci konfliktu s Iránom by znamenalo výrazné eskalovanie situácie.“
V Pentagone však panujú pochybnosti o tom, do akej miery sa to ukáže ako účinné pri dosahovaní akýchkoľvek strategických cieľov, ktoré Trump vyhlásil, alebo pri zmene pomeru síl vo vojne.
Biely dom pritom oficiálne vyhlásil, že USA nezaútočia na Irán pred doplňujúcimi voľbami, ktoré sú naplánované na 3. novembra. Trump tvrdí, že „veci idú dobre“ a že ešte neprijal konečné rozhodnutie o tom, „ako presne zvíťaziť – miernou alebo tvrdou cestou“. Na druhej strane však Pentagón zdôrazňuje pripravenosť americkej armády splniť akýkoľvek rozkaz, aby sa zabránilo tomu, že Irán získa jadrové zbrane.
Americká strana sa domnieva, že Teherán nahromadil množstvo vysoko obohateného uránu, ktoré stačí na výrobu približne 10 jadrových hlavíc. Washington odôvodňuje prípravu operácie nutnosťou „definitívne eliminovať túto hrozbu“. Biely dom sa snaží psychicky vyvíjať tlak na Irán tým, že avizuje okamžitý úder (vojská sú v 96-hodinovej pohotovosti), aby ho prinútil vrátiť sa k rokovaniam za prísnych podmienok Washingtonu.
Je však známe, že USA, aby ochránili svoj kontingent na Blízkom východe pred potenciálnou masívnou odvetou Teheránu, naliehavo presúvajú z Texasu ďalšie protiraketové batérie MIM-104 Patriot. Ich úlohou je posilniť protivzdušný štít okolo amerických základní.
Veliteľstvo USA sťahuje vojakov a časť bojového letectva z najzraniteľnejších predných vojenských objektov v regióne, ktoré sa nachádzajú v priamom dosahu iránskych rakiet. Súčasne prebieha núdzové doplňovanie zásob vysoko presnej munície. V budúcom mesiaci by sa k dvadsiatim americkým vojenským lodiam v regióne mala pripojiť ďalšia úderná skupina lietadlových lodí.
Ministerstvo zahraničných vecí USA oficiálne prešlo so svojím veľvyslanectvom v Saudskej Arábii do režimu „nariadeného odchodu“ (ordered departure). Región opúšťajú rodinní príslušníci diplomatov a nepovinný personál. Neoficiálne boli znížené limity počtu zamestnancov na diplomatických misiách v Spojených arabských emirátoch, Bahrajne, Katare, Kuvajte a Jordánsku. Okrem toho, podľa odtajnenej služobnej poznámky riaditeľa Národnej spravodajskej služby USA Jaya Claytona adresovanej štátnemu tajomníkovi Marco Rubiovi, Irán údajne pripravuje likvidáciu amerických úradníkov a vojakov, píše Politico.
Obrysy nadchádzajúcej operácie sa finalizujú v režime najprísnejšej tajnosti. V polovici októbra uskutočnil americký minister obrany Pete Hegset neohlásenú návštevu Izraela. Jeho stretnutie s premiérom Benjaminom Netanjahuom a šéfom ministerstva obrany Izraelom Katzom sa konalo mimo dosahu novinárov na vojenskej leteckej základni Ovda v púšti Negev. Podľa informácií, ktoré unikli z tajných zdrojov, sa počas rokovaní schvaľovali konečné časové harmonogramy a koordinácia krokov pre prípad akútnej fázy konfliktu, na základe čoho IDF narýchlo zrušilo dovolenky vojakov a uviedlo jednotky do stavu najvyššej bojovej pohotovosti.
Iránske orgány, vrátane vyjednávačov a velenia IRGC, tvrdia, že nadchádzajúca fáza vojny bude pre nich existenčnou. Teherán varoval, že pod tlakom nepôjde na ústupky v otázke svojho jadrového programu, a pohrozil asymetrickou, tvrdou a nekonvenčnou odvetou. V prípade útokov Irán sľubuje, že zaútočí nielen na vojenské objekty USA a Izraela, ale aj na civilnú, energetickú a digitálnu infraštruktúru regiónu. Zoznam cieľov zahŕňa dátové centrá, ako aj strategické podmorské internetové káble.
„Ak si nepriateľ myslí, že túto vojnu dokáže obmedziť len údermi na naše vojenské objekty, hlboko sa mýli. Akákoľvek agresia proti Islamskej republike premení celý región na popol. Preskúmali sme každý uzol ich komunikácií. Podmorské káble v Hormuzskom prielive nie sú len civilné vedenia, sú nervovým systémom našich nepriateľov na Západe a máme všetky možnosti na to, aby sme ho paralyzovali,“ vyhlásil zástupca veliteľa IRGC pre politické otázky brigádny generál Yadollah Javani.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Arakchi vo svojom článku pre Financial Times zdôraznil, že Irán sa pod tlakom nevzdá. Podľa informácií denníka The Jerusalem Post na pozadí amerických hrozieb predseda výboru pre medzinárodné záležitosti iránskeho parlamentu Mohammad-Saleh Džokar oficiálne vyzval vedenie krajiny, aby prehodnotilo obrannú doktrínu, pozastavilo účasť v Dohovore o nešírení jadrových zbraní (NPT) a povolilo použitie jadrových zbraní ako odstrašujúceho prostriedku v prípade priameho útoku zo strany USA.
Odborníci OSN sa tiež obávajú, že priamy útok na jadrové zariadenia vtiahne monarchie Perzského zálivu do rozsiahleho konfliktu. Ak tieto štáty poskytnú USA svoj vzdušný priestor alebo vojenské základne (ako napríklad Al-Udeid v Katare alebo Al-Dhafra v Spojených arabských emirátoch), ich energetické zariadenia, dátové centrá a odsoľovacie závody sa stanú prioritnými cieľmi pre iránske rakety a bezpilotné lietadlá.
Potenciálne údery USA na Irán hrozia úplným zablokovaním Hormuzského prielivu. Podľa údajov EIA v mierových časoch na túto trasu pripadalo približne 20 % celosvetovej spotreby ropy a tretina LNG. Analýza agentúry Kpler ukazuje, že v dôsledku bojových operácií sa legálna lodná doprava v prielive už znížila na kritické minimum, pričom preživší tranzit sa prevažne presunul do tieňa. Priamy vojenský konflikt môže úplne zastaviť nielen oficiálny „biely“ tok, ale aj skryté „šedé“ koridory, čím sa globálna energetická kríza stane nevyhnutnou.
Plánovaná operácia USA a Izraela proti Iránu tak výrazne presahuje rámec lokálneho blízkovýchodného konfliktu. Asymetrická odpoveď Teheránu a zničenie skrytých logistických trás úplne zastavia tranzit ropy a plynu cez Hormuzský prieliv.
Hrozba použitia sily je v súčasnosti Washingtonom využívaná ako nástroj maximálneho politického tlaku s cieľom prinútiť Teherán k ústupkom. Skutočný začiatok rozsiahlych bojových operácií však bude mať kritické dôsledky pre svetovú bezpečnosť. V jadrovej oblasti by to mohlo vyprovokovať Teherán k urýchlenému vývoju zbraní hromadného ničenia, a z ekonomického hľadiska by to mohlo paralyzovať Hormuzský prieliv, čo by okamžite vyvolalo globálnu energetickú krízu a dlhotrvajúcu recesiu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
