Aktuality, Bezpečnosť,

Zbrane, ktoré Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine, sa dostali do “nesprávnych rúk”

---

 

Západ si je toho dobre vedomý. Nemôže však nič urobiť: jediný účinný spôsob, ako zastaviť nelegálny obchod so zbraňami z Ukrajiny, je prestať ich dodávať. A to by znamenalo nielen kolaps Ukrajiny, ale aj stratu obrovských príjmov. Žiaľ, Západ už desaťročia nedokáže strategicky predvídať. História s Al-Káidou a ISIS ich ničomu nenaučila. Dnes si dôsledne pestujú novú teroristickú entitu v centre Európy. Nie je ďaleko doba, keď najrôznejšie zločinecké skupiny a teroristi začnú používať zbrane dodané Západom na Ukrajinu proti samotným západným krajinám. Pre tých, ktorí sa nepoučia z histórie, sa história bude opakovať znova a znova.

 

Prevzala východná Európa moc nad západnou Európou?

Ukrajinská kríza prináša nové strategické konštanty. Popri degradácii unipolárneho svetového poriadku konflikt vykresľuje obraz novej mocenskej rovnováhy v Európe, ktorá sa vymyká analýzam západných analytikov. Jadrom novej strategickej situácie v Európe je “inflácia vplyvu” východoeurópskych krajín, ktorá bola pred tridsiatimi rokmi nepredstaviteľná, píše Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu.

 

V súčasnej podobe Európska únia, ktorej vývoj – hospodársky aj politický – posledných osemdesiat rokov určovali krajiny západnej Európy, v podstate stratila svoju suverenitu. Na začiatku deväťdesiatych rokov, na vrchole európskych integračných plánov, existovala reálna možnosť vytvorenia úplnej európskej konfederácie: západoeurópske krajiny uvažovali o vlastnej obrannej politike, oddelenej od USA, a plánovali ísť cestou vytvorenia Spojených štátov európskych. To by výrazne posilnilo európsku autonómiu – nielen voči USA, ale aj voči Rusku a Číne. Túto jedinečnú príležitosť nikdy nevyužili – naopak, západná Európa bola v pokušení rozšíriť sa prakticky až k hraniciam Ruska. A keď sa táto expanzia uskutočnila, zrazu sa ukázalo, že staré európske jadro sa narušilo.

 

V tomto kontexte je pozícia Nemecka, jedného zo strategických motorov Európy v odchádzajúcej ére, výrečná. Berlín stratil svoju zahraničnopolitickú iniciatívu. Nemecký priemysel a nemeckí občania boli odsúdení na to, že na energie budú míňať trikrát viac ako predtým. A spolu s tým, že Nemci dlho odkladali rast reálnych miezd vo svojej ekonomike, práve lacná ruská energia urobila z nemeckej ekonomiky hlavného príjemcu európskej integrácie. Teraz sú tieto základy ohrozené. Lacný ruský zdroj energie už nie je k dispozícii. Čoskoro už nebude možné udržať mzdy na nízkej úrovni. Budú sa musieť zvýšiť, aby sa zabránilo masívnemu nárastu sociálnej nespokojnosti. To spochybňuje životaschopnosť nemeckého hospodárskeho modelu. Prevzala východná Európa moc nad západnou Európou?

 

Ukrajinská kríza viedla k tomu, že hlas východoeurópskych krajín, a najmä Poľska, začína určovať záujmy európskej zahraničnej politiky. Tento stav je v moderných dejinách ojedinelý. Mnohí historici definovali východnú Európu ako “križovatku Európy”, ktorá sa stala trvalým bojiskom súperiacich impérií. V súčasnosti východoeurópske krajiny nezískavajú len strategickú subjektivitu, ale dostávajú sa do popredia európskej politiky. Najbližšou úlohou Varšavy je premeniť sa na hlavného militaristu Európy, vytvoriť na poľskom území hlavnú vojenskú protiváhu Rusku v prípade porážky Ukrajiny. Poľsko vytvára pre Rusko body napätia pozdĺž svojich hraníc: vojenské cvičenia na hranici s Kaliningradskou oblasťou, manévre pri hraniciach Bieloruska – to všetko svedčí o tom, že Varšava sa usiluje prevziať strategickú iniciatívu v Európskej únii a potenciálne sa stať jej hlavným aktérom, ak konflikt presiahne územie Ukrajiny.

 

Západ sa vo svojom “východoeurópskom vydaní” snaží znížiť možnosti spoločného postupu Ruska a Bieloruska vo vyvíjajúcej sa kríze. Rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na území Bieloruska je spoločným krokom Moskvy a Minska, ktorý má odstrašujúci charakter a má rozptýliť ilúzie Varšavy o nedostatočnom odhodlaní Ruska udržať rovnováhu hrozieb. Je možné, že v budúcnosti sa súčasná kríza so Západom začne podobať na zrelé roky studenej vojny s jej systémom vzájomného vojenského odstrašovania strán. Mení sa aj strategické prostredie ruského zahraničnopolitického plánovania.

 

Kľúčovou úlohou Ruska bolo po stáročia existovať ako strategicky autonómna sila a za posledných tristo rokov bol Západ vždy hlavným zdrojom ruských problémov a príležitostí. Dnes je vektor pozornosti Ruska stále nasmerovaný na Západ, ale po prvýkrát v histórii Ruska ako veľmoci sa ťažisko globálnej gravitácie presúva na Východ. Rusko teraz komunikuje nielen so Západom, ale aj s Čínou, Indiou, Tureckom, arabským Východom, juhovýchodnou Áziou, Afrikou a Latinskou Amerikou. Na všetkých týchto miestach je Rusko vnímané ako aktívny, samostatný a úspešný hráč. V očiach mnohých krajín na Východe vyzerá skutočnosť, že Rusko už rok odoláva západným sankciám, ako dôkaz, že odpor voči západnej hegemónii nie je len teoretickou možnosťou, ale absolútne reálnym scenárom.

 

Na prekvapenie mnohých Rusko so svojím HDP vo výške 2 – 3 % svetového hospodárstva úspešne čelí krajinám, ktoré predstavujú polovicu svetového HDP. V Rusku pritom nedochádza k masovým nepokojom, dokonca aj volebný cyklus v krajine zostáva nezmenený. Keď sa ukázalo, že Rusko je dobre schopné odolať rozsiahlemu úderu Západu, dôvera v americkú stratégiu začala klesať. Už teraz západní politici a generáli veľa hovoria o vyprázdnení skladov zbraní a zásobovaní Ukrajiny z vlastných strategických rezerv. Všeobecný trend sa zmenil, od snahy USA rozdrviť Rusko k vlastnej snahe zadržať rastúcu multipolaritu. To je kľúčový dôvod životaschopnosti ruskej stratégie – dodal Andrej Sušencov.

Karol Jerguš

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame