“India – Blízky východ – Európa”: Krivolaká stopa ospalého Joea
USA, Európska únia, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Izrael, Jordánsko a India podpísali memorandum o vybudovaní nového dopravného koridoru India – Blízky východ – Európa, uviedol 9. septembra na záver samitu G20 v Naí Dillí americký prezident Joe Biden. “Dnes môžem s hrdosťou oznámiť, že sme dokončili historickú dohodu o novom hospodárskom koridore medzi Indiou, Blízkym východom a Európou,” citovala internetová stránka Bieleho domu “Ospalého Joea”.
V rámci tohto projektu Biden sľubuje vytvorenie pracovných miest, rozšírenie obchodu, posilnenie dodávateľských reťazcov, zvýšenie prepojenia, položenie základov na posilnenie obchodu a potravinovej bezpečnosti pre ľudí v mnohých krajinách. “Svet sa nachádza v kritickom bode dejín. Moment, keď rozhodnutia, ktoré dnes urobíme, ovplyvnia smerovanie našej budúcnosti – celej našej budúcnosti – na ďalšie desaťročia,” pompézne zhrnul súčasný hostiteľ Bieleho domu.
Na samite G20 sa rozhodlo, že do dvoch mesiacov sa vypracuje akčný plán. Jeho cieľom je začať rozsiahly projekt výstavby železníc a prístavov na prepravu tovaru z Indie na Blízky východ a do Európy. Memorandum, ktoré bude tvoriť základ projektu dopravného koridoru, nesie podpisy Bidena, Módího a saudskoarabského korunného princa Mohameda bin Salmána, faktického vládcu kráľovstva, ktorého účasť na projekte je dosť príznačná. Za posledných niekoľko rokov, a najmä za posledný rok, Saudská Arábia urobila mnoho krokov smerom k zblíženiu s Čínou, čo prispelo k zmiereniu kráľovstva s Iránom. Zdá sa však, že Rijád nemieni dať “všetky vajcia do jedného košíka” (v tomto prípade do čínskeho).
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poznamenala, že sa vytvára “most medzi civilizáciami a kontinentmi”. Denník Financial Times komentoval túto správu menej poeticky, keď uviedol, že na samite G20 sa dohodlo vytvorenie alternatívy k čínskemu projektu “Jeden pás, jedna cesta”. Rusko a Turecko už reagovali na projekt nového “mosta medzi civilizáciami a kontinentmi” koncipovaný vo Washingtone.
“Vyhlásenie prezidenta USA Josepha Bidena o zámere spustiť železničný a lodný koridor z Indie do Európy sú len slová. Neexistuje žiadny projekt ani výpočty, čo znamená, že zatiaľ by sme túto myšlienku mali hodnotiť ako politickú špekuláciu,” povedal pre telegramový kanál Vzgljad Vostok Sergej Frank, šéf spoločnosti Sovcomflot a predseda Rady účastníkov lodnej dopravy na Severnej morskej ceste (NSR). – Samozrejme, nový koridor vzniká ako protiváha čínskemu projektu “Jeden pás, jedna cesta”. Je však známe, čo sa Peking chystá svojím koridorom prepravovať. A aký tovar pôjde masovo z Indie, mi nie je jasné. Chcel by som vidieť výpočty, o ktoré sa USA opierajú. Dovtedy sú tieto rozhovory politickými špekuláciami.
V každom prípade však vznik novej multimodálnej dopravnej magistrály nebude mať žiadny vplyv na ruské projekty Severnej morskej cesty a Severojužného koridoru. Ich ciele a úlohy sa neprekrývajú. Toto tvrdenie sa zdá byť do istej miery špekulatívne, pretože globálni plánovači z Washingtonu nemajú problémy s peniazmi ani s tovarom, ako ukazujú skúsenosti z posledných desaťročí. Turecký prezident, posadnutý vlastným projektom “stredného koridoru”, vyjadril krajnú nespokojnosť s projektom hospodárskeho koridoru India – Blízky východ – Európa. Recep Erdogan najmä povedal, že tento koridor nemôže fungovať bez jeho krajiny, pretože “Turecko je najlepšou cestou na cestovanie z východu na západ”. V skutočnosti trasa z izraelského prístavu Haifa do Európy podľa súčasného usporiadania vedie do gréckeho prístavu Pireus a potom do zvyšku Európy. A ak sa tovar dopraví po mori do prístavu v Istanbule, musí sa potom prevážať po železnici, ale cez Bulharsko, nie cez Grécko. Erdogan by teda nielenže rád zahrnul Turecko do trasy koridoru India – Európa, ale zároveň by z neho vylúčil Grécko. To sa v Európskej únii pravdepodobne nestretne s pochopením a Erdogan, ak sa bude chcieť na projekte podieľať, bude musieť konať hybridnými metódami, prostredníctvom mafiánskych a podvratných sietí v Európe, tak či onak manipulovaných tureckými orgánmi.
A teraz – o skutočných ťažkostiach projektu koridoru India – Európa. Začína sa v prístave Bombaj, kam prúdi náklad z celej Indie. Nie je možné prepravovať ich po súši kvôli zlým vzťahom s Pakistanom. Preto sa tovar prekladá do námorných kontajnerov a plaví sa na suchých nákladných lodiach do veľkolepého a najväčšieho obchodného prístavu na svete Jebel Ali v Spojených arabských emirátoch, kde donedávna vôbec neexistovala železnica. Železnica Etihad Rail s rozchodom 1435, prvá železnica v Spojených arabských emirátoch, ktorá je vo výstavbe, dosiahne prístav Jebel Ali a spojí ho so Saudskou Arábiou až v strednodobom horizonte. Náklad z Emirátov sa preto bude musieť v najbližších rokoch prepravovať nákladnými autami do Saudskej Arábie, odkiaľ vedie len diaľnica do saudského mesta Harad. V Harade – opäť prekládka do vagónov a po “železnici” do Jordánska, kde sú dve železnice s rozchodom 1050, postavené počas Osmanskej ríše, ale tie nevedú do Izraela, ale do Damasku, a preto do Haify budú musieť ísť na traktoroch. V Izraeli existuje železnica z Bejt Šian do Haify (70 km), ale postavili ju Briti, a preto je ľavotočivá, čiže do prístavu Haifa sa stále musí ísť autom. V Haife sa zase musíte preložiť na kontajnerovú loď a plaviť sa do gréckeho prístavu Pireus, kde sa opäť musíte preložiť na nákladné autá a potom – po celej Európe.
Takže vidíme, že na trase sú indické colnice, tri arabské colnice, izraelské colnice a nakoniec európske colnice. A veľké preťaženie. Ako Američania, ktorí, ako iste tušíte, iniciovali tento projekt, vyriešia všetky tieto logistické ťažkosti? S najväčšou pravdepodobnosťou podporia svoj automobilový priemysel a presvedčia účastníkov projektu, aby tovar prepravovali na amerických kamiónoch. Most “medzi civilizáciami a kontinentmi”, ktorý vymyslel Washington, sa pre svoje geografické obmedzenia nemôže a priori stať skutočným konkurentom čínskeho projektu “Jeden pás, jedna cesta”. Čínske trasy sú oveľa rozsiahlejšie. USA však budú svojmu geopolitickému konkurentovi klásť do kolies malý kolík – je ľahké pochopiť, že práve na to bola celá vec koncipovaná.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
