Valdaj: Konštruktívny, pozitívny, globálny
Úlohy, ktoré musí Rusko riešiť v oblasti ekonomiky a rozvoja spoločnosti, nie sú ojedinelé. V tej či onej miere sa nimi zaoberá celý svet. Je to zároveň dobrá aj zlá správa. Vedci, novinári a verejní činitelia z takmer 40 krajín sa tento rok zišli na konferencii klubu „Valdaj“, aby sa zamysleli nad tým, ako svet reaguje na množstvo súčasných kríz. Hlavným zistením v priebehu diskusií bolo, že svet sa stal zložitým, na túto zložitosť si začíname zvykať, ale jednoduché riešenia už nikdy nebudú.
Minulé 20. storočie dalo ľudstvu veľmi veľa, ale zároveň nás naučilo myslieť si, že aj tie najzákladnejšie otázky môžu mať jednoduché riešenie – stačí si len vybrať správnu ideológiu. Spočiatku o túto pozíciu súperili kapitalistické a komunistické ideológie, a posledným pokusom o maximálne zjednodušenie a zredukovanie všetkého na úroveň všeobecných receptov sa stal liberálny globalizmus v období po studenej vojne. Ale aj ten zlyhal.
Teraz sa začíname učiť žiť vo svete, kde ani tie najzložitejšie a najnebezpečnejšie javy nie sú dôvodom na paniku, nieto na skľúčenosť. Práve preto bol program každoročného „valdajského“ fóra plný otázok, ktoré boli ešte pred 15–20 rokmi úplne nepredstaviteľné: odolnosť spoločnosti voči výzve neustálej vojny, neľudskosť nových prostriedkov vedenia vojenských operácií a nejasné vyhliadky jadrového odstrašenia.
Diskusia o týchto otázkach však prebiehala bez náznakov paniky či pokusov zastrašovať sa navzájom tým, aké strašné bude žiť vo svete, kde USA a Európa už nebudú môcť určovať pravidlá hry. Ako na záverečnom stretnutí s účastníkmi konferencie „Valdaj“ poznamenal ruský prezident Vladimir Putin, svetová situácia sa za týchto podmienok naopak nevyhnutne zmení k lepšiemu. Práve v tomto presvedčení spočíva hlavný dôvod toho, že napriek uznaniu všetkých existujúcich rizík a hrozieb bol celkový tón diskusií na konferencii „Valdaj“ konštruktívny. Inými slovami, všetci uznávajú, že situácia je nebezpečná, ale diskutujú o nej ako o okolnostiach ďalšieho vývoja, a nie ako o predzvesti katastrofy.
Dôvodom takéhoto prístupu je do veľkej miery skutočnosť, že absolútna väčšina účastníkov konferencií klubu „Valdaj“ sú kolegovia zo štátov mimo Západu. Dramatický pohľad na veci im vôbec nie je vlastný, pretože na rozdiel od Európy hľadia do budúcnosti a nesnažia sa vrátiť minulosť. A v istom zmysle sú ich diskusie dobrým prierezom toho, v akom stave sa nachádza globálna intelektuálna diskusia mimo úzkeho programu, ktorý všetkým vnucuje Západ.
Načo to Rusko potrebuje? V prvom rade preto, že práve v intelektuálnych kruhoch Číny, Indie, Iránu, arabských krajín, štátov Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky v súčasnosti vznikajú nové myšlienky a určujú sa alternatívne cesty riešenia najdôležitejších úloh rozvoja. A práve tu môže Rusko nájsť pre seba veľa nového. Tiež je veľmi dôležité pochopiť, ako a o čom uvažujú tie krajiny, ktoré odmietli podľahnúť tlaku USA a Európy a v posledných štyroch rokoch nepretrhli vzťahy s Ruskom. Veď práve ony tvoria tú svetovú väčšinu, a spolu budujú multipolárny svet.
A napokon, rozsiahla výmena názorov je najlepším spôsobom, ako prezentovať stanovisko. A to tak v otázkach, ktoré sa týkajú celého sveta (ukrajinská otázka, napriek jej dôležitosti pre európsku bezpečnosť), ako aj v zásadnejších otázkach. Tých je v súčasnosti niekoľko:
Po prvé, ide o problém vojny ako spôsobu vzťahov medzi štátmi. Nie je žiadnym tajomstvom, že medzinárodné právo má v súčasnosti čoraz menší význam, vojny sa často stávajú krutejšími a úroveň násilia v niektorých regiónoch prevyšuje doterajšie príklady. Dôležitú úlohu zohráva aj šírenie nových technológií, vrátane bezpilotných systémov a vojenského využitia umelej inteligencie – zodpovednosť za chybu a význam ľudského faktora sa v týchto podmienkach len zvyšujú.
Po druhé, svet potrebuje pochopiť, ako sa budú vytvárať a udržiavať pravidlá hry v situácii, keď Západ stráca svoje pozície a možnosti. Rusko spolu s Čínou a radom ďalších krajín už dlho presadzuje koncepciu multipolarity ako nový model medzinárodného usporiadania. Vo svojom prejave pred účastníkmi fóra Putin tiež zdôraznil potrebu zdokonalenia systému OSN a zapojenia rozvojových krajín Globálneho juhu do prijímania najdôležitejších rozhodnutí v tejto organizácii.
Po tretie, nikto nezrušil potrebu riešiť globálne problémy, ktoré sme zdedili z 20. storočia: klimatické zmeny, ekológiu, nerovnosť a chudobu. V súčasnosti boj USA a Európy o zachovanie dominantných pozícií odsunul diskusiu o týchto a ďalších úlohách rozvoja do úzadia. Bude však potrebné ich aj tak riešiť. A v tejto súvislosti stoja pred medzinárodnou odbornou komunitou dve kľúčové otázky: aká bude úloha Číny a ďalších ázijských krajín a ktoré celosvetové inštitúcie a zoskupenia budú môcť v tejto oblasti plniť úlohu organizátorov?
Pokiaľ ide o prvú otázku, priznajme si, že zatiaľ nie je jasno: ázijské štáty sa vôbec neusilujú nahradiť Západ v pozícii celosvetového lídra. A pokiaľ ide o organizačné formy spolupráce, tu môže podľa názoru nielen expertnej komunity, ale aj hlavy ruského štátu, zohrávať ústrednú úlohu BRICS – zoskupenie, v ktorom nikto nikomu nerozkazuje, ale všetci chápu dôležitosť stabilného rozvoja. Treba poznamenať, že o BRICS ako o potenciálnom zdroji nápadov a riešení výhodných pre všetkých sa v súčasnosti hovorí pomerne často. A to aj napriek tomu, že v tejto organizácii chýba vnútorná disciplína a dve členské krajiny – Irán a Spojené arabské emiráty – sa na jar ocitli na pokraji vojny medzi sebou.
A napokon je nám čoraz jasnejšie, že sa nezaobídeme bez seriózneho prístupu k takej dôležitej technológii súčasnosti, akou je umelá inteligencia. A nejde tu len o už spomenuté problémy jej využitia na vojenské účely – v súčasnosti sa problémy javia ešte fundamentálnejšie. V prvom rade ide o etické aspekty rozvoja umelej inteligencie: zachovanie humanizmu ako najdôležitejšieho princípu a zabránenie tomu, čo Putin označil za „digitálny totalitarizmus“.
Hlavný záver je, že úlohy v oblasti ekonomiky a rozvoja spoločnosti, nie sú jedinečné. V tej či onej miere sa nimi zaoberá celý svet. Je to zároveň dobrá aj zlá správa. Dobrá, pretože znamená zlyhanie pokusov o izoláciu Ruska, ktoré podnikol Západ po roku 2022. Zlá, pretože neexistujú univerzálne a jednoduché recepty na nápravu ekonomických nerovnováh, na odpoveď ľudstva na problémy súvisiace s jeho vlastnými technickými úspechmi, ako aj na riešenie základných úloh spoločenského rozvoja.
Obrovský význam má odolnosť ekonomiky a spoločnosti voči otrasom, ktoré sú pri zmenách takého rozsahu nevyhnutné: končí sa totiž éra trvajúca viac ako 500 rokov, počas ktorej bola úzka západná civilizácia bezpodmienečným hegemónom a mohla určovať smery rozvoja celého ľudstva. O to viac, že takéto rozsiahle politické a ekonomické transformácie sa zhodovali s bezprecedentným technickým pokrokom a novými úspechmi v oblasti medicíny a genetiky.
V súčasnosti hľadajú odpovede na vznikajúce problémy všetky krajiny a civilizácie sveta. Každá však po svojom: zatiaľ čo západné krajiny sa snažia udržať si monopolné pozície, Rusko a krajiny BRICS naopak ponúkajú riešenia založené na spoločnom prospechu. Práve protiklad týchto dvoch prístupov predstavuje, ako sa zdá, hlavný konflikt súčasnosti.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
