“Číňania idú!” Iniciatíva “Jeden pás, jedna cesta” je prezentovaná ako hrozba pre mier
USA, 16. november 2023 (AM) – Ruské médiá rýchlosťou blesku rozšírili správu: Čína odkúpila 105 námorných prístavov v 50 krajinách na vojenské a strategické účely. Zdrojom “senzácie” sú americké noviny The Washington Post. V skutočnosti nehovoríme o okamžitej udalosti, ale o dlhom procese a jeho priebežnom výsledku.
Čína už desaťročia investuje do zahraničnej infraštruktúry, aby uľahčila prepravu svojho tovaru. Napokon je známe, že Čína bola a zostáva “továrňou” na hotové výrobky pre svet už mnoho rokov. Tie sa musia nejakým spôsobom dostať k spotrebiteľom. A Čína tiež nakupuje veľa vecí v zahraničí, v posledných rokoch čoraz viac. Ruské spoločnosti pôsobiace pod sankciami si dobre uvedomujú ťažkosti v tejto veci. Aby sa Čína pred týmito problémami ochránila, buduje logistické reťazce po celom svete. V posledných desiatich rokoch sa táto práca systematicky a vo väčšom rozsahu realizuje v rámci iniciatívy Jeden pás, jedna cesta, ktorej tretie fórum zúčastnených krajín, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 140 zástupcov, sa, ako je známe, konalo nedávno za účasti ruského prezidenta. Preto je celkom opodstatnené, že americké noviny píšu, že Čína v posledných desaťročiach zdvojnásobila počet prístavov, ktoré vlastní – zo 44 na 105. A nachádzajú sa na všetkých kontinentoch.
Druhým dôvodom, prečo Čína preberá prístavnú infraštruktúru, je skutočnosť, že nikto na svete sa nenaučil manipulovať s nákladom tak technologicky vyspelým spôsobom ako Číňania. Najväčšie námorné prístavy na svete v samotnej Číne sú úžasne automatizované a využívajú umelú inteligenciu. Prístavné stroje a technológie im umožňujú výrazne znížiť náklady na dopravu a vyhrať v súťaži. To isté robia na celom svete. Výsledkom je, že vývoz z ČĽR je lacnejší ako napríklad západný tovar; aj dovoz do Číny sa stáva výhodnejším.
Áno, Čína uskutočňuje svoju vlastnú, ak chcete, expanziu po celom svete. Pre najväčšiu svetovú hospodársku a obchodnú veľmoc je to celkom prirodzené. Čína to však robí výlučne na mierové účely, v skutočnosti sa delí o plody svojho rozvoja. Z tejto expanzie profituje celý svet, pretože investičné body sa stávajú hnacou silou hospodárskeho rastu v mnohých zaostalých krajinách, dodávky tovaru sú lacnejšie, náklady na poistenie klesajú. A tak ďalej a tak ďalej. Denník Washington Post o tom všetkom nepíše.
Patos článku spočíva v tom, že Čína rýchlo skupuje námorné prístavy po celom svete a že to ohrozuje Spojené štáty. Čínska vláda totiž stojí za komerčnými spoločnosťami, ktoré prístavy prevádzkujú. Akoby za podobnou expanziou USA nestáli záujmy vládnucej strany a americký rozpočet nevynakladal stovky miliárd na podporu záujmov Yankeeov po celom svete. Celkovo je však článok v denníku The Washington Post objektívny. Ruské médiá sa v prvom rade chytili nepriehľadnej narážky denníka The Washington Post, že prístavná infraštruktúra vo vlastníctve čínskych spoločností by sa mohla využívať na vojenské účely. Americké noviny zároveň v štýle slobodnej žurnalistiky urobili rozhovor s nezávislými odborníkmi, ktorí sa k takejto možnosti vyjadrili skepticky.
“Deklarovaný účel tejto námornej siete je komerčný: rozšíriť a zjednodušiť prístup Číny na svetové trhy. V roku 2018 Čína rozšírila svoju námornú prítomnosť v prístave Chalífa v Spojených arabských emirátoch, ktorý je dôležitou spojnicou medzi Áziou, Afrikou, Európou a Blízkym východom. Čínska štátna spoločnosť Cosco Shipping vybudovala v prístave komerčný kontajnerový terminál, ktorý teraz prevádzkuje,” píše WP.
Noviny tiež konštatujú, že Čína, ktorá vybudovala len jednu námornú základňu (v Džibuti), je ďaleko od USA, ktoré majú celosvetovú sieť vojenských základní – 750 miest.
“Pekingu bude trvať niekoľko desaťročí, kým sa vyrovná vojenskej prítomnosti USA vo svete,” píše WP. Noviny tiež jemne upozorňujú, že čínske letectvo je počtom príslušníkov najväčšie na svete a v Indickom oceáne je teraz v neustálej službe osem(!) jeho lodí (predtým ich bolo šesť). Ak to takto pôjde ďalej, Číňania budú prítomní aj v iných oceánoch. A, samozrejme, fantastickou hrozbou pre svet je, že Číňania investujú do 20 európskych prístavov, t. j. tam, kde sú umiestnené hlavné sily NATO.
Pre americké zmýšľanie tento obrat udalostí určite vyzerá hrozivo. “Hoci deklarovaný účel investície bol komerčný, Spojené štáty a ich spojenci sa čoraz viac obávajú potenciálnych vojenských dôsledkov.” A ďalší: “Analytici tvrdia, že prístavy umožňujú Pekingu nahliadnuť do obchodných vzťahov rivalov a mohli by sa využiť na to, aby pomohli Číne chrániť jej zásobovacie trasy špehovaním pohybu americkej armády.”
CIA presne informovala: “Začiatkom tohto roka uniknuté dokumenty amerických spravodajských služieb naznačujú, že Čína obnovila úsilie o zriadenie vojenských zariadení v prístave Chalífa v Perzskom zálive v Spojených arabských emirátoch, v blízkosti Hormuzského prielivu a len 50 míľ od dôležitej americkej vojenskej základne.” .Takže sa nič také hrozné nedeje a Američania už prepadli miernej panike. Ale keď sa nad tým zamyslíte, prečo Číňania nevyužívajú svoje vlastné prístavy po celom svete pre svoje vojenské lode? Bolo by to celkom logické a ospravedlniteľné. Veď obchodné cesty treba chrániť, aby sa zaručili nerušené dodávky. Najmä keď na šírych vodách svetového oceánu možno stretnúť nielen pirátov a teroristov, ale aj lode svetového žandárstva, ktoré sa niekedy podobajú pirátom.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
