Počas štyroch rokov prezidentovania Trump nespomenul svoj sľub, že vykoná audit FEDu
Dňa 23. decembra 2023 uplynulo presne 110 rokov odvtedy, ako americký Kongres schválil a americký prezident podpísal zákon o americkom Federálnom rezervnom systéme. Využijúc takúto formálnu príležitosť (výročie), chcem odhaliť význam tejto inštitúcie v dejinách Spojených štátov a vo svetových dejinách.
V predchádzajúcom článku som napísal, že pôvodne Kongres v uvedenom zákone udelil FED-u právomoci na 20 rokov, t. j. do konca roka 1933. V roku 1927 však bol prijatý McFaddenov zákon, ktorý 20-ročné obdobie pre FED zrušil. Uvedený zákon stanovil, že Federálny rezervný systém môže fungovať až do prijatia zákona, ktorým sa táto inštitúcia zruší. Mohla byť tiež zrušená, ak by sa odhalili závažné nezrovnalosti v činnosti Federálneho rezervného systému USA. Otázka, kto a ako by mal kontrolovať činnosť Federálneho rezervného systému, však bola v americkej legislatíve nedostatočne rozpracovaná.
V ideálnom prípade by sa mal americký Federálny rezervný systém podrobovať pravidelnému auditu všetkých aspektov svojej činnosti, ale ani pôvodný americký zákon o Federálnom rezervnom systéme z roku 1913, ani McFaddenov zákon takýto audit neustanovovali. Celá kontrola bola obmedzená len tým, že raz ročne mal americký FED podávať správu Kongresu a dvakrát ročne sa zúčastňovať na vypočutiach špecializovaného výboru amerického Kongresu. Federálny rezervný systém pokojne prežil celé dvadsiate storočie bez jedinej vládnej kontroly. Napriek tomu, že z času na čas sa niektorí “volení zástupcovia ľudu” pokúsili aspoň čiastočne nastoliť otázku kontroly FEDu. A až na začiatku tohto storočia sa prvýkrát veľmi dôrazne otvorila otázka auditu Federálneho rezervného systému.
Príležitosťou, či skôr dôvodom na takéto vyhlásenie bola finančná kríza, ktorá sa zvyčajne vymedzuje chronologickým rámcom rokov 2008 – 2009. V súvislosti s touto krízou mali “volení zástupcovia ľudu” na americkú centrálnu banku veľa otázok. Medzi nimi boli najdôležitejšie dve. Po prvé, aká bola úloha amerického Federálneho rezervného systému pri vytváraní podmienok finančnej krízy. Po druhé, aké opatrenia prijal Federálny rezervný systém na riešenie krízy. V nemalej miere “volených zástupcov ľudu” k nastoleniu otázky auditu FEDu tvrdo dohnala tlačová agentúra Bloomberg. Tá sa snažila pozorne sledovať, aké kroky Federálny rezervný systém podniká na záchranu bánk a americkej ekonomiky. Opierajúc sa o svoje zdroje agentúra v priebehu roka 2009 niekoľkokrát informovala, že od septembra 2008 do apríla 2009 Federálny rezervný systém USA vydal finančnú pomoc bankám a iným súkromným inštitúciám v sume blížiacej sa k desiatim biliónom dolárov. Agentúra Bloomberg sa však sťažovala na nedostatočnú “transparentnosť” práce Federálneho rezervného systému. A požadovala od neho zverejnenie informácií (na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Americký Federálny rezervný systém to agentúre Bloomberg odmietol. A tá potom podala žalobu na súd, v ktorej sa domáhala zverejnenia potrebných informácií.
“Bezprecedentné množstvo peňazí bolo požičané finančným inštitúciám bezprecedentným spôsobom a Fed odmieta zverejniť akékoľvek podrobnosti o týchto bezprecedentných pôžičkách,” povedal Matthew Winkler, šéfredaktor Bloomberg News.
“Pýtali sme sa súdu: “Prečo občania nemajú právo to vedieť?” “Fed by sa mal zodpovedať za svoje rozhodnutia,” súhlasil s postojom agentúry Bloomberg floridský kongresman Alan Grayson. – Jedna vec je tvrdiť, že Fed je nezávislá inštitúcia, a druhá, že nás môže držať v nevedomosti.””
V každom prípade tlačová agentúra Bloomberg správne identifikovala “boľavé miesto” amerického menového systému – “neprehľadnosť” operácií Fedu, ktorá vytvára priaznivú “živnú pôdu” pre rôzne porušenia a dokonca zločiny. Porušenia a zločiny, ktorých obeťami sú nielen bežní občania USA, ale aj obyvatelia všetkých tých krajín, ktorých menové systémy sú tak či onak naviazané na americkú menu. Americký Kongres súbežne monitoroval aj operácie Federálneho rezervného systému USA a tiež nemohol získať úplný obraz o tom, koľko peňazí a komu bolo počas finančnej krízy pridelených.
Vo februári 2009 tak senátor Byron Dorgan (demokrat zo štátu Severná Dakota) v prejave v hornej komore amerického Kongresu povedal:
“Videli sme, ako peniaze odchádzajú zadnými dverami vlády, čo sa v histórii našej krajiny ešte nikdy nestalo. Nikto nevie, koľko peňazí vyšlo z Federálneho rezervného systému, komu a za akých podmienok. Koľko sa dostalo z FDIC? Koľko išlo z linky TARP? Kedy? Prečo?” [FDIC – Federal Deposit Insuarance Corporation; TARP – Troubled Asset Relief Program – Program na záchranu problémových aktív, vypracovaný v roku 2008 a známy ako “Paulsonov plán” (podľa vtedajšieho ministra financií)]]
Je pozoruhodné, že okresný súd na Manhattane (New York) vyhovel žalobe tlačovej agentúry ešte v auguste 2009, ale Fed sabotoval výkon súdnych príkazov. Potom sa do prípadu zapojili “volení zástupcovia ľudu”. Na objasnenie otázok amerických zákonodarcov o finančnej pomoci bankám a iným organizáciám zo strany Federálneho rezervného systému bol do Kongresu USA pozvaný generálny inšpektor Federálneho rezervného systému v osobe dámy menom Elizabeth Colemanová. Táto dáma nebola schopná dať zrozumiteľnú odpoveď na žiadnu z otázok, ktoré jej položil kongresman Alan Grayson.
V rokoch 2009 – 2010 prebiehali v americkom Kongrese vášnivé diskusie o nekontrolovateľnosti Federálneho rezervného systému, o údajnom porušovaní americkej ústavy a ďalších zákonov USA zo strany tejto organizácie, o odmietaní poskytovať informácie o peňažných injekciách do amerického finančného systému atď. Výsledkom týchto diskusií bolo bezprecedentné rozhodnutie Kongresu vykonať audit (kontrolu) činnosti Federálneho rezervného systému, čo sa v takmer storočnej histórii tejto organizácie (založenej v decembri 1913) ešte nikdy nestalo. Takýto audit vykonal Všeobecný účtovný úrad (General Accounting Office) pod vedením dvoch členov hornej komory amerického Kongresu – senátorov Bernieho Sandersa (Berni Sanders) a Jima DeMinta (Jim Demint).
Niektoré z výsledkov auditu, ktoré sa stali známymi v lete 2011 a boli šokujúce pre členov Kongresu a všetkých, ktorí si správu z auditu prečítali (bola zverejnená na internete vo verejnej časti; už niekoľko rokov je tento prístup uzavretý). Od decembra 2007 do júna 2010. Fed poskytol pôžičky v hodnote viac ako 16 biliónov USD. Tieto transakcie sa neodrážali v súvahách a iných oficiálnych finančných výkazoch Federálneho rezervného systému. V dôsledku toho boli tieto transakcie tajné.
Aby sme pochopili rozsah týchto operácií, uveďme, že hrubý domáci produkt USA v roku 2010 predstavoval v bežných cenách približne 15 biliónov USD a celkový verejný dlh USA v tom istom roku bol 14,8 bilióna USD. Rozhodnutia o vydaní boli prijaté bez konzultácie s prezidentom USA, Kongresom a vládou USA. Vedúci predstavitelia krajiny neboli o týchto operáciách ani informovaní. Komu boli rozdelené peniaze v rokoch 2007 – 2010? Išli do rôznych súkromných bankových a finančných organizácií. FED zachraňoval finančných podvodníkov s ich “toxickými” aktívami v Amerike aj vo všetkých častiach sveta. Výsledkom auditu bolo, že všetky veľké banky blízke svetovej finančnej elite, cez ktoré prúdi “krv” ekonomiky – peniaze – do obehových kanálov všetkých krajín sveta, boli vlastne “označené”. FED je najvyšším poschodím svetového finančného systému a banky, ktoré dostávajú úvery od FEDu, sú prvým poschodím.
Z audítorskej správy reprodukujem zoznam hlavných príjemcov (v zátvorkách sú uvedené sumy prijatých úverov FEDu v miliardách dolárov): Citigroup (2 500); Morgan Staley (2004); Merril Lynch (1 949); Bank of America (1 344); Barclays PLC (868); Bear Sterns (853); Goldman Sachs (814); Royal Bank of Scotland (541); JP Morgan (391); Deutsche Bank (354); Credit Swiss (262); UBS (287); Leman Brothers (183); Bank of Scotland (181); BNP Paribas (175). Neuvádzam mená “menších” príjemcov úverov FEDu. Pritom aj BNP Paribas, ktorá bola poslednou bankou v uvedenom zozname, dostala takú sumu úverov, ktorá je porovnateľná s celkovou sumou “injekcií”, ktoré počas krízy v rokoch 2008 – 2009 poskytli ruské menové orgány (centrálna banka a ministerstvo financií) do celého bankového systému krajiny (ktorý v tom čase predstavoval viac ako tisíc komerčných bánk).
Rozdelenie úverov nebolo vykázané v súvahe FED-u, išlo o podsúvahové transakcie. Okrem toho v čase auditu prijímajúce banky nesplatili ani jeden dolár z výsledného podsúvahového dlhu. Je pozoruhodné, že viacerí príjemcovia pôžičiek od Fedu nie sú americké, ale zahraničné banky: britské (Barclays PLC, Royal Bank of Scotland, Bank of Scotland); švajčiarske (Credit Swiss, UBS); nemecká banka Deutsche Bank; francúzska banka BNP Paribas. Len uvedené nerezidentské banky dostali od Federálneho rezervného systému približne 2,5 bilióna USD.
Americkí zákonodarcovia tu videli dvojitý priestupok: nešlo len o tajnú operáciu, ale aj o operáciu poskytovania úverov nerezidentom, ktorá si vyžaduje povinný súhlas amerických orgánov (predovšetkým Kongresu). Možno si predstaviť silnú reakciu na správu o audite úverových operácií Federálneho rezervného systému za obdobie rokov 2007 – 2010, ktorú zverejnil americký účtovný dvor. “Volení zástupcovia ľudu” mali prirodzene podozrenie, že americká centrálna banka sa dopustila rovnakých porušení nielen pri úverových, ale aj pri iných operáciách. A to nielen za obdobie rokov 2007 – 2010, ale aj za predchádzajúce roky. Možno dokonca od chvíle, keď začala svoju činnosť (v roku 1914). Preto nie je prekvapujúce, že v tom istom čase, v roku 2011, sa objavila otázka potreby okamžitého a úplného auditu Federálneho rezervného systému.
A v lete 2012 všetky svetové médiá zaplavila ohromujúca správa: 25. júla Snemovňa reprezentantov USA drvivou väčšinou hlasovala za návrh zákona o audite FEDu, ktorý inicioval legendárny kongresman Ron Paul. Za návrh hlasovalo 327 poslancov, 98 bolo proti. Tentoraz sa však dokument nedostal do cieľa. Zablokovala ho horná komora Kongresu, v ktorej dominujú demokrati (tí tradične vystupovali a stále vystupujú ako obhajcovia Federálneho rezervného systému – niekedy otvorene, častejšie však dobre maskovane). Ďalší pokus sa zástancovia auditu pokúsili uskutočniť v roku 2015 (hlavným iniciátorom bol opäť kongresman Ron Paul).
Vtedajšia šéfka Federálneho rezervného systému Janet Yellenová vystúpila v americkom Kongrese s osobitným prejavom, aby “volených zástupcov ľudu” odradila od prijatia zákona o audite americkej centrálnej banky. Po miliónty raz zopakovala svoju mantru, že efektívnosť Federálneho rezervného systému je založená na nezávislosti, a ak sa vykoná audit, o nezávislosti nemôže byť ani reči: “Nezávislosť centrálnej banky pri vykonávaní menovej politiky sa považuje za osvedčený postup centrálnych bánk na celom svete. Akademický výskum, myslím, nenechal nikoho na pochybách, že nezávislé centrálne banky fungujú lepšie.” Yellenová povedala, že je “rozhodne proti auditu Fedu”, pretože by to umožnilo politikom predvídať rozhodnutia Fedu, čo by zase oslabilo pozíciu centrálnej banky. Argumenty sú, mierne povedané, nepresvedčivé a veľmi zvláštne. Na “ľudom zvolených zástupcov” z dolnej komory Kongresu nemali želaný účinok.
Snemovňa reprezentantov 20. novembra 2015 veľmi energicky podporila návrh zákona o audite Federálneho rezervného systému (241 hlasov za, 185 proti), ale v Senáte USA 12. januára 2016 návrh zákona neprešiel. Viac ako kedykoľvek predtým boli zástancovia auditu Federálneho rezervného systému blízko k víťazstvu. V hornej komore amerického Kongresu chýbali návrhu zákona len dva hlasy, aby sa stal zákonom. V tom čase už Donald Trump začal svoju kampaň, aby sa stal pánom Bieleho domu. Do svojho programu zahrnul aj otázku auditu amerického Fedu. Dňa 23. februára 2016 miliardár oficiálne vyzval na úplný audit amerického FED-u a prisľúbil, že ho vykoná okamžite po víťazstve vo voľbách. A zároveň nezabudol pripomenúť svojmu súperovi v primárkach, senátorovi Tedovi Cruzovi, jeho chybu, že zákon o audite amerického Federálneho rezervného systému zlyhal:
“Je veľmi dôležité vykonať audit Federálneho rezervného systému a Ted Cruz v januári zmeškal hlasovanie o návrhu zákona senátora Randa Paula ‘Audit FEDu’, ktorý by to umožnil.”
A tak nakoniec Donald Trump vyhral a v januári 2017 prevzal Biely dom. Prekvapujúce je, že počas štyroch rokov svojho prezidentovania Trump akosi nikdy viac nespomenul svoj sľub, že vykoná audit Federálneho rezervného systému. Jeho nástupcom sa stal Joe Biden. Ospalý Joe patrí do Demokratickej strany. A bolo by zvláštne, keby Biden zrazu oznámil potrebu auditu Federálneho rezervného systému. Žiadne takéto “čudáctvo” z jeho strany nebolo zaznamenané. V Snemovni reprezentantov USA nie je ani nepokojný Ron Paul, ktorý už desaťročia nastoľuje otázku auditu a dokonca zrušenia Federálneho rezervného systému. Je to už osem rokov, čo Trump vyzval na audit Federálneho rezervného systému. A žiadne nové pokusy o audit americkej centrálnej banky od amerických politikov nezazneli. Prezidentská volebná kampaň v USA naberá na obrátkach. Zatiaľ sa však žiadny z uchádzačov o vysoký post o takomto audite ani len nezmienil. Iba Ron Paul, ktorý je dnes už dôchodcom, hovorí, že po čiastočnom audite z roku 2011, ktorý odhalil bezprecedentné porušenia pravidiel Federálneho rezervného systému v rokoch 2007 – 2010, by sa tento obchod nemal podrobiť novému a úplnému auditu, ale mal by sa okamžite zatvoriť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
