MMF bráni “nezávislé” centrálne banky. Osamelí politici v nerovnom boji s finančným globalizmom
Každý deň čítame alebo počujeme o tom, že centrálne banky v tej či onej krajine zvyšujú kľúčové úrokové sadzby pod zámienkou boja proti inflácii. Takáto jastrabia politika dusí ekonomiky a vyvoláva stagnáciu a recesiu. Takáto politika centrálnych bánk vyvoláva oprávnený odpor prevažnej časti spoločnosti – bežných ľudí, podnikateľov a odborníkov. V poslednom čase sa objavuje čoraz viac náznakov, že ku kritike centrálnych bánk sa pridávajú aj politici a štátnici.
Kritizujú, ale môžu s tým len málo urobiť. V drvivej väčšine krajín majú totiž centrálne banky postavenie inštitúcií nezávislých od štátu. Mnohé z centrálnych bánk získali tento štatút už pri svojom vzniku. Ešte v 19. storočí sa lobistom za záujmy peňažného kapitálu podarilo presvedčiť spoločnosť, že štát (konkrétne výkonná moc) by sa nemal podieľať na emisii peňazí, pretože to vytvára konflikt záujmov. Štát je zodpovedný za rozpočet. Ak má “tlačiarenský lis”, bude v pokušení neobmedzovať štátne príjmy na dane a iné tradičné zdroje dopĺňania štátnej pokladnice. Bude možné zabudnúť na rozpočtovú disciplínu, bez rozmýšľania zvyšovať verejné výdavky tlačením peňazí. Zdalo sa, že koncom minulého storočia už nikto nepochyboval o “axióme” nezávislosti centrálnej banky. Zdalo sa, že konečnú “vedeckú” bodku za týmito diskusiami dala slávna práca Finna Küdlanda a Edwarda Prescotta z Carnegie Mellon University o časovom súlade hospodárskej politiky a hospodárskych cyklov. Za túto prácu získali v roku 2004 Nobelovu cenu za ekonómiu. Ekonómovia dospeli k záveru, že dlhodobá cenová stabilita a dôsledná menová politika zameraná na jej dosiahnutie by mali prispieť k rozšíreniu podnikateľskej aktivity.
Nezávislosť centrálnej banky pôsobí ako záruka, že inflácia zostane pod kontrolou počas celého hospodárskeho cyklu. Dnes však vidíme, že centrálne banky bezohľadne zvyšujú menovú emisiu. Prejavilo sa to najmä po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 až 2009. Táto politika centrálnych bánk sa nazývala “kvantitatívne uvoľňovanie” alebo “holubičia” politika. Americká centrálna banka, nazývaná Federálny rezervný systém USA, v rokoch 2007 až 2014 zvýšila ponuku peňazí viac ako päťkrát. Kľúčová úroková sadzba sa v tom istom čase pohybovala blízko nuly. Peňazí bolo stále viac a viac, a to peňazí takmer bezplatných. V rokoch 2020 až 2022 FED uskutočnil nový záchvat “kvantitatívneho uvoľňovania”, ktorý v porovnaní s rokom 2007 zvýšil ponuku peňazí o viac ako jeden rád. Bank of England, Európska centrálna banka, Bank of Japan a centrálne banky mnohých ďalších krajín konali v zhode s americkým Fedom. V dôsledku toho svet zažíval infláciu.
Centrálne banky prechádzali z jedného extrému do druhého: v snahe potlačiť infláciu sa snažili zavrieť džina do fľaše (zmenšiť ponuku peňazí) a zvýšiť kľúčovú sadzbu na hodnoty, ktoré blokovali hospodársky rozvoj. Teraz sme svedkami presne tohto extrému, ktorý sa nazýva jastrabia politika. Parlamenty ani vlády nemôžu toto bezprávie centrálnych bánk zastaviť, pretože tie sú “nezávislé” (čo je zakotvené v príslušných zákonoch a niekedy aj v ústavách). Nezávislosť centrálnych bánk obhajujú početní lobisti “pánov peňazí” – skorumpovaní politici, ovládané médiá, kúpení “experti”. Medzi týchto lobistov zjavne patrí aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Minule agentúra Bloomberg uverejnila článok: MMF varuje, že centrálne banky musia byť oslobodené od politických tlakov v predvolebnom roku. MMF sa doteraz prezentoval ako inštitúcia, ktorá stojí mimo politiky a sústreďuje sa výlučne na plnenie svojich štatutárnych úloh (pripomeňme si, že fond bol založený pred 80 rokmi na konferencii v Bretton Woods a jeho hlavnou úlohou bolo udržiavať stabilitu výmenných kurzov prostredníctvom poskytovania “stabilizačných” úverov). Samozrejme, MMF zasahoval do politiky členských krajín, najmä po tom, ako začal v 80. 20. rokov storočia uplatňovať zásady tzv. Washingtonského konsenzu. Toto zasahovanie sa však snažil nezverejňovať. Teraz však MMF otvorené vyzýva centrálne banky, aby sa bránili pokusom štátov obmedziť ich “nezávislosť”.
Nedávno to vyhlásila výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová, ako sa uvádza v článku agentúry Bloomberg. Šéfka fondu pripomenula, že tento rok sa budú konať voľby vo viac ako 60 krajinách vrátane USA, Spojeného kráľovstva a Indie (približne polovica svetovej populácie). V súlade s tým je takmer nevyhnutné, že sa zintenzívni kritika centrálnych bánk a objavia sa výzvy a sľuby na ich podriadenie štátnej kontrole.
“Riziko politického zasahovania do rozhodovania bánk a menovania zamestnancov rastie,” napísala Georgievová vo svojom blogu.
Napriek tomu “nezávislosť centrálnych bánk je dôležitá pre cenovú stabilitu a cenová stabilita je dôležitá pre udržateľný dlhodobý rast,” citovala šéfku MMF agentúra Bloomberg.
Dokonca aj demokrati, ktorí sú tradične lojálnejší voči Federálnemu rezervnému systému, vyjadrujú v Spojených štátoch hluchú nespokojnosť so svojou centrálnou bankou. Týka sa to aj “najnezávislejšej” centrálnej banky – Federálneho rezervného systému USA. Takto, konštatuje agentúra Bloomberg, predstavitelia americkej Demokratickej strany “priamo apelovali na centrálnu banku, aby znížila sadzby s tým, že poškodzujú väčšinu obyvateľstva a potláčajú potrebné ekologické investície”. A republikán Donald Trump, ktorý je na dobrej ceste k prezidentským voľbám, vyhlásil, že “nevymenuje predsedu Federálneho rezervného systému Jeroma Powella”. Agentúra Bloomberg uvádza, že Trump “zverejnil krátky zoznam kandidátov” na šéfa Fedu, hoci obsah zoznamu sa v článku nezverejňuje. Mená kandidátov zverejnil denník The Wall Street Journal: Kevin Warsh, Kevin Hassett a Arthur Laffer. V článku Bloomberg uvádza príklady tlaku na centrálne banky, ktoré sú sprevádzané ich ústupkami.
Napríklad v Juhoafrickej republike centrálna banka pristúpila na požiadavky Afrického národného kongresu, aby centrálna banka rozšírila svoj mandát o podporu zamestnanosti v krajine. V Thajsku premiér intenzívne tlačí na centrálnu banku, aby znížila svoju kľúčovú sadzbu. Agentúra Bloomberg tomu venuje viacero článkov vrátane článku “Thai Central Bank Seen Dexiing Pressure From Prime Government to Urgently Reduction Rate” (Thajská centrálna banka sa bráni tlaku premiéra na urýchlené zníženie sadzby). Thajský premiér Sretta Thavisin, ktorý zároveň zastáva funkciu ministra financií, v parlamentnom prejave 3. januára navrhol, aby Bank of Thailand (BoT) pri rozhodovaní o menovej politike zvážila riziká pre ekonomiku krajiny.
“Menová politika by mala byť v súlade s ekonomickými trendmi, posilňovaním finančných podmienok a vládnymi stimulmi,” povedal. “Sretta, ktorý je zároveň ministrom financií, povedal, že nemá právomoc dávať centrálnej banke pokyny, keďže je to autonómna inštitúcia, ale BOT by nemala ignorovať živobytie a problémy ľudí.”
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bojuje s centrálnou bankou so zmiešanými úspechmi. Už niekoľko rokov sa snaží znížiť kľúčovú sadzbu. Robí to tak, že menuje jemu lojálnych manažérov centrálnej banky. Za posledných 5 rokov sa v krajine vymenilo 5 šéfov tureckej centrálnej banky. Hafise Gaye Erkan, ktorý je na čele tureckej centrálnej banky od júna 2023, začal rýchlo zvyšovať kľúčovú sadzbu, čo vyvolalo protesty väčšiny podnikov v krajine. Tureckému hospodárstvu sa prerušil prívod kyslíka a inflácia sa nikam neposunula. K 1. februáru 2024 bola inflácia na úrovni 67,1 %. Na rozdiel od predchádzajúcich rezignácií Erkanovej odchod z funkcie vo februári tohto roku neinicioval prezident Erdogan, rezignáciu podala sama. Pod tlakom verejnosti. Teraz je už na jej mieste nový líder. Na tému konfrontácie medzi Erdoganom a tureckou centrálnou bankou som už písal mnohokrát.
Ako čerstvý príklad tlaku “politikov” na centrálnu banku sa v článku agentúry Bloomberg spomína zámer vlády poľského premiéra Donalda Tuska (do funkcie nastúpil 13. decembra 2023) vyšetrovať šéfa centrálnej banky krajiny. Túto tému agentúra Bloomberg neustále monitoruje. Ešte vo februári tohto roka agentúra informovala, že nový premiér dal zelenú na trestné stíhanie guvernéra centrálnej banky na základe obvinení z účasti na politickej podpore pred parlamentnými voľbami v októbri minulého roka. Tá najmä tvrdila, že zmena vlády (na čele, ktorej predtým stál Mateusz Morawiecki, vládnuca strana Právo a spravodlivosť) by mohla viesť k politickej nestabilite a mať “veľmi negatívny” vplyv na úverový rating krajiny a investície. A tu sú najnovšie správy na túto tému. Stúpenci strany Občianska platforma poľského premiéra Donalda Tuska majú v úmysle obviniť šéfa poľskej centrálnej banky Adama Glapinského z manipulácie s výmenným kurzom zlotého s cieľom jeho oslabenia. Majú tiež v úmysle obviniť ho z nákupu dlhopisov počas pandémie, drastického zníženia úrokovej sadzby pred parlamentnými voľbami v roku 2023 a zavádzania vlády o efektívnosti jej práce. Celkovo má obžalovací dokument 68 strán.
V článku agentúry Bloomberg “MMF varuje…” sa akosi nespomína jeden z najostrejších a najzdĺhavejších konfliktov medzi štátom a centrálnou bankou, ktorý prebieha v Maďarsku. O tomto konflikte som nedávno písal v článku “Viktor Orbán sa opäť dostal do stretu s maďarskou centrálnou bankou”. Myslím si, že agentúra Bloomberg o tomto príbehu mlčala z toho dôvodu, že na informovanie o konflikte Orbána s centrálnou bankou zo strany “pánov peňazí” existuje nevyslovené tabu. V prípade znárodnenia Centrálnej banky, t. j. jej odovzdania pod kontrolu štátu, môže skutočne ísť o precedens.
P.S. Je zrejmé, že takzvaná “nezávislosť” centrálnych bánk od štátu je potrebná na to, aby svetová finančná internacionála (alebo “páni peňazí” – hlavní akcionári amerického Federálneho rezervného systému) mohla tieto centrálne banky nerušene kontrolovať. Podľa odhadov odborníkov bolo na začiatku tohto storočia mimo kontroly “pánov peňazí” len niekoľko centrálnych bánk – Sudán, Líbya, Kuba, Severná Kórea, Irán, Irak, Afganistan a Sýria. V roku 2003 z tohto zoznamu vypadli Irak a Afganistan. V súčasnosti sa tento zoznam zredukoval na štyri centrálne banky: Kubu, Severnú Kóreu, Irán a Sýriu. Niektorí odborníci niekedy do tohto zoznamu pridávajú aj Čínsku ľudovú banku . Keďže podľa zákonov tejto krajiny je súčasťou výkonnej moci a je podriadená Štátnej rade. A od nedávna centrálnu banku riadi Ústredný výbor KS Číny (pozri môj článok “Komunistická strana Číny sa rozhodla riadiť centrálnu banku”). Závislosť čínskej centrálnej banky od svetovej finančnej internacionály je však naďalej vysoká vzhľadom na to, že značná časť aktív CB sa tvorí na úkor amerického dolára a ďalších rezervných mien (dnes dosahujú devízové rezervy Číny gigantickú sumu 3,3 bilióna USD).
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
