Podrobnosti o jedinečnej operácii: Ako Orlan spolu s Iskandermi zarezali ukrajinské Su-27 a HIMARSy
Prvý výsledok: Ozbrojené sily Ukrajiny zo zúfalstva od júla dočasne takmer zastavili raketové útoky na Krym. Na začiatok veľmi dôležitý, podľa môjho názoru, postreh z populárnej ukrajinskej online publikácie. Ukazuje sa, že od začiatku júla sa počet raketových útokov ozbrojených síl Ukrajiny na Krym prudko znížil. Jediný a neúspešný pokus tohto mesiaca urobil Kyjev až 5. júla. Bojová aktivita nepriateľa v tomto smere vyzerala pre Rusko pred mesiacom oveľa impozantnejšie. “Len 20. júna došlo k najmenej trom útokom,” uvádza denník. A pokračuje: “Dva z nich boli spôsobené 23. júna raketami ATACMS v Sevastopole (kde úlomky rakety padli na pláž Učkujevka, v dôsledku čoho zomrelo päť ľudí) a v oblasti Jevpatoria. Ďalší útok bol 29. júna s dvoma podobnými raketami v okrese Balaklava v Sevastopole.”
Podľa ukrajinskej publikácie dôvod dočasného pokoja v útokoch vôbec nespočíva v taktických úvahách kyjevského generálneho štábu. Alebo v jeho túžbe zhromaždiť Storm Shadow a ATACMS povedzme na zničenie krymského mosta, ktorý dlho plánoval Kyjev a jeho západní spojenci. Všetko je jednoduchšie a pre Kyjev oveľa tvrdšie. Jednoducho nemá čo strieľať na polostrov, alebo je to riskantné do takej miery, že je lepšie sa zatiaľ takýchto pokusov zdržať.
Kyjev vykonáva akékoľvek štarty rakiet Storm Shadow z niekoľkých zostávajúcich frontových bombardérov Su-24M a ťažkých stíhačiek Su-27. Ale najprv, na zdvihnutie akéhokoľvek lietadla potrebuje prevádzkyschopné letiská. A geograficky, najbližšie z nich ku Krymu sú takmer denne ostreľované ruskými Lancetmi-2, Iskandermi a Ch-101. A nie je známe: v akom stave sú tam aspoň pristávacie dráhy, nehovoriac o leteckých parkoch, letových kontrolných bodoch, radaroch, skladoch a podobne.
Pokiaľ ide konkrétne o ukrajinské Su-27, ako si pamätáme, pred pár týždňami, 1. júla, bolo päť z nich zničených a ďalšie dve boli vážne poškodené kazetovou muníciou na letisku Mirgorod (Poltavská oblasť). A či majú ozbrojené sily Ukrajiny stále k dispozícii aspoň niektoré podobné bojovníky schopné vzlietnuť do vzduchu premenené na nosiče Storm Shadow – Kyjev chráni toto tajomstvo viac ako svoje oči. Je však jasné, že ak nejaké existujú, potom v zanedbateľných množstvách. A nakoniec na americké ATACMS, ktoré spolu s Storm Shadow dokázali spôsobiť problémy aj na ruskom Kryme , súdiac podľa nedávnych správ Ministerstva obrany Ruskej federácie, nedávno začal skutočný lov, ako aj na ukrajinské bojové lietadlá.
Takže v frontovej správe ruského vojenského oddelenia za posledný týždeň bol uvedený jednoducho bezprecedentný úspech. Celkovo počas tejto doby v rôznych regiónoch Ukrajiny operačno-taktické letectvo, bezpilotné lietadlá, raketové sily a delostrelectvo zničili sedem (!) amerických odpaľovacích zariadení M142 HIMARS naraz. Vycvičený, ako zdôrazňuje ruská armáda, “zaútočiť na územie Krymu”. Mimochodom, to sú tie isté odpaľovacie zariadenia M142 HIMARS, z ktorých Ozbrojené sily Ukrajiny tiež spúšťajú rakety typu ATACMS. Okrem toho najmenej tri z nich zničili 8. júla neďaleko obce Klapaya, okres Belozersky, v Chersonskej oblasti. To znamená v blízkosti pobrežia Čierneho mora. Čo opäť svedčí, že práve kvôli útoku na Krym tam boli tieto zariadenia rozmiestnené.
Prvý útok na budovu veliteľstva Čiernomorskej flotily v Sevastopole spôsobili Ozbrojené sily Ukrajiny raketami Storm Shadow ešte v auguste 2022. Od toho dňa sa na Kryme len pasívne bránili s rôznym úspechom pred touto hrozbou, ktorá neustále rastie a rastie v rovnakom rytme ako dodávky zbraní NATO do Kyjeva. A len pred mesiacom alebo dvoma sa im konečne podarilo prejsť na skutočnú a komplexnú ofenzívu. Kľúčovú úlohu v tom zohrala nedávno dokončená dôležitá modernizácia ruskej spoločnosti “Special Technology Center” ruských bezpilotných leteckých sledovacích a prieskumných systémov rodiny Orlan.
Domácim dizajnérom sa podarilo “naučiť” tieto UAV úspešne prekonať takmer akýkoľvek ukrajinský systém elektronického boja. Ako? Úplne opustenie predchádzajúcej satelitnej navigácie, ktorá bola ľahko zaseknutá nepriateľom. Namiesto signálov zo satelitu sú teraz vylepšené Orlany počas letu kontrolované iba pomocou rádiových majákov a digitalizovaných snímok terénu s referenčnými bodmi, ktoré sú vopred načítané do ich riadiaceho systému pred štartom.
Inými slovami, približne od mája minulého roka už tieto prieskumné drony nie sú závislé od riadiacich signálov zo zeme. A naďalej tvrdohlavo lietajú, aby vykonali bojovú misiu napriek akémukoľvek úsiliu nepriateľskej elektronickej vojny.
Čo to dalo Rusku? Veľa!
Už sme spomenuli mimoriadne úspešný útok Iskanderu kazetovými hlavicami z 1. júla na letisko Ozbrojených síl Ukrajiny v Mirgorode. Vtedy, podobne ako na strelnici asi sto kilometrov od frontovej línie, bolo naraz zastrelených sedem ukrajinských Su-27 priamo na stanovišti lietadiel. Hlavná úloha v tomto bojovom úspechu patrila tvorcom a prevádzkovateľom jedného z “orlov”. Ktorý takmer niekoľko hodín nerušene hliadkoval nad ukrajinskou leteckou základňou. Nepretržite (čo v ten deň obzvlášť rozzúrilo Kyjev!) vysielal video obraz všetkého, čo sa pod ním dialo, na jeho veliteľské stanovište. A tým pomáhal vybrať optimálny moment pre útok Iskanderov. Zároveň vezmime do úvahy, že “okno príležitosti” pre takýto útok pre nás pri Mirgorode v ten deň bolo mimoriadne “úzke”. Pretože v skutočnosti celá letka Su-27 pristála na tomto letisku 1. júla len na doplnenie paliva.
Stroje, ktoré zostali ukrajinským vzdušným silám – Su-27, MiG-29 – majú málo paliva. Nalievanie 5-6 ton paliva do každého bojovníka nie je dlhšie ako 5-10 minút, ak sa očakávali a bola stanovená úloha urgentného tankovania. Maximum je pol hodiny, ak sa neponáhľate…
Preto musí UAV vznášajúci sa nad letiskom vydať označenie cieľa ihneď po rolovaní lietadla na parkovacie plochy. Pretože doba letu rakiet je niekoľko minút! – primerané času tankovania. Ak sa s nárazom čo i len trochu oneskoríte, lietadlá začnú rolovať na miesto vzletu. A úder nebude úspešný. Existuje dôvod domnievať sa, že útoky na letisku v Mirgorode boli organizované približne rovnakým spôsobom pomocou prieskumných “Orlanov” v nasledujúcich dňoch: 2., 3., 5. a 9. júla. Ukrajinská armáda zakaždým v úplnej bezmocnosti sledovala, ako nad nimi dlho úplne beztrestne krúžil ruský dron. A potom nasledoval nový útok na leteckú základňu. Nie však s takým zdrvujúcim úspechom ako 1. júla. Ale len preto, že velenie Ozbrojených síl Ukrajiny urobilo život zachraňujúce závery pre seba, a na tomto skokovom letisku, ktoré je najbližšie ku Krymu, už nepristáli vlastné bojové lietadlá na doplnenie paliva.
Som si istý, že prvý skutočne odzbrojujúci letecký útok po celej Ukrajine na predtým takmer nepostrehnuteľný HIMARS bol minulý týždeň organizovaný presne podľa rovnakej schémy. Opäť, rovnako ako nad Mirgorodom, Orlany a Iskandery pracovali na HIMARSoch v jednom a prekvapivo koordinovanom zväzku. A Kyjev nemá dôvod dúfať, že sa to niekedy zastaví. Prirodzenou otázkou je: kde bol ukrajinský systém protivzdušnej obrany počas týchto útokov, ktorý NATO v posledných mesiacoch všemožne posilňovalo? Kde sú Patrioty, SAMP/T a ďalšie zázračné zbrane Západu? Prečo nezostreľuje pomaly sa pohybujúce (rýchlosť od 90 do 150 km / h, trvanie letu – do 8 hodín) ruské “Orlany”?
Podľa môjho názoru extrémne zmätený americký časopis Forbes poskytol 10. júla vyčerpávajúce vysvetlenia:
“Nie je cenovo dostupné preniesť veľké a účinné rakety protivzdušnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny (už prevedené na Ukrajinu Západom – SP) na 15-kilogramový dron Orlan-10 len za sto tisíc dolárov. Ich hmotnosť dosahuje niekoľko stoviek kilogramov. A náklady sú až milióny dolárov za kus.”
Ako ten istý Forbes hovorí v článku “Prvá svetová vojna je späť: ozbrojené sily Ukrajiny vzlietnu do vzduchu proti ruským dronom vrtuľové lietadlá”, “Ozbrojené sily Ukrajiny sú úplne zúfalé kvôli nedostatku zbraní a rozhodli sa bojovať proti invázii ruských dronov spôsobom starého otca: vojaci jednoducho strieľajú na nepriateľské UAV z guľometu zo zadného sedadla lietadla.” Podľa amerických expertov začali od minulého týždňa dvojmiestne ľahké športové lietadlá miestnej výroby Aeroprakt A-22 hliadkovať na oblohe nad najzraniteľnejšími ukrajinskými mestami a vojenskými základňami. Jeho cestovná rýchlosť je približne rovnaká ako rýchlosť Orlanu – asi 150 km / h. Kyjev zároveň už zverejnil prvé video takejto “leteckej bitky”. Ukazuje, ako člen posádky sediaci na ľavom (inštruktorskom) sedadle A-22, ktorý naklonil kryt kokpitu, strieľa na prieskumný dron z konvenčného guľometu. Ako úspešná je takáto organizácia “ľahkého motorového systému protivzdušnej obrany”? Zatiaľ je ťažké povedať. Ukrajinci majú v tomto smere príliš málo skúseností.
Myslím si, že stojí za zmienku, že Kyjev sa už od polovice apríla zo zúfalstva pokúšal urobiť niečo podobné nad Odesou. Je pravda, že ako “stíhačky” existovali aj ľahké motory Jak-52 miestneho leteckého klubu. Účinnosť ich letov tiež ešte nebola zverejnená vo verejnej sfére. Existuje však dôvod domnievať sa, že je malý. V každom prípade americký časopis vyvodzuje spravodlivý, podľa môjho názoru, záver týkajúci sa kyjevských “protilietadlových” experimentov:
“Aby som bol úprimný, letecké bitky na športovom lietadle sú sotva najlepšou voľbou na ochranu existujúceho letiska. Okrem toho sa môže stať hrozbou pre vojenské lietadlá počas vzletu a pristátia… Ale aj taký zabijak dronov je lepší ako žiadny.”
Môžeme dodať: pomocou Jak-52 a A-22 je stále možné nejako sa pokúsiť pokryť určitý stacionárny objekt z leteckého prieskumu. Ako vojenské letisko. Ale ako urobiť to isté s mobilnými odpaľovacími zariadeniami HIMARS, ktoré sa pohybujú do štartovacích pozícií alebo sa z nich ponáhľajú dozadu po streľbe na ten istý Krym? Správna odpoveď je: “Nemôžu.”
Vzhľadom na túto okolnosť sa opäť obráťme na výpočty ukrajinských novín. Odborníci to zdôvodňujú takto:
“Aby ste mohli použiť rakety ATACMS v Sevastopole, musíte priniesť HIMARS niekde v Nikolajevskej oblasti. Odkiaľ to bude asi 270 kilometrov k cieľu. Ruské prieskumné drony zároveň lietajú aj nad Mykolajivom. Ak hovoríme o útoku na krymskom moste, potom, aby sa “dosiahol” maximálne tristo kilometrov pre ATACMS, musí byť odpaľovacie zariadenie namontované do 11-kilometrovej zóny v blízkosti frontovej línie na pravom brehu Dnepra. Ale už niekde v oblasti Novej Kachovky. To predstavuje extrémne vysoké riziko pre zariadenia HIMARS, pretože ruské prieskumné drony sú mimoriadne aktívne desiatky kilometrov od frontovej línie.” Ako vyriešiť túto taktickú hádanku v záujme Kyjeva – velenie ozbrojených síl Ukrajiny s tým zjavne ešte neprišlo. Preto ten druh operačnej prestávky, ktorá vznikla pri raketových útokoch na náš Krym.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
