Kniha Štefana Feketeho: Tri kruhy hlbšieho pochopenia
Slovensko, 19. júl 2024 (AM) – Štefan Fekete napísal v roku 2023 knihu s názvom Tri kruhy hlbšieho pochopenia.
Jej autor Štefan “Toyeri Fekete” je šerifom trampskej osady Toyeri (toyeri@netkosice.sk, Košice, 2008). Je to tramp, hudobník, autor mnohých piesní, básnik, tréner karate, životný filozof. Píše knihy zamerané na osobnostný rozvoj. Vedie systematické konštelácie. Do prírody chodí často a rád s neodmysliteľnou gitarou. Obdivuje nielen krásy prírody, ale nachádza v nej vysvetlenia na rôzne filozofické otázky. A práve o tom je jeho kniha.
Prečo práve kruhy? Keď hodíme do vody predmet, vždy sa budú od neho šíriť vlny v kruhu. V kruhoch sa okolo zdroja šíri zvuk i svetlo. To, čo vnímame okolo seba, tiež vnímame v akýchsi kruhoch. Niečo je k nám bližšie a niečo zas vzdialenejšie. Kruhy v jeho knihe predstavujú úrovne hlbšieho pochopenia. Čítaním knihy sa cez jeho slová snažíme pochopiť napríklad strach.
STRACH. Ako sa zbaviť strachu. Ak nás strach prerastie, môže to viesť k tomu, že si naozaj pritiahneme situácie, ktorých sa tak obávame. V prvom rade potrebujeme pochopiť, že my si tvoríme okolnosti našimi myšlienkami. Keď sme pochopili, že to, čo sa nám deje, je vlastne našim dielom, že je to výtvorom našej mysle, vieme aj to, že to dokážeme zmeniť. Keď neustále myslíme na to, čo nás robí smutnými, nedivme sa, že smútok rastie, neodchádza. Rastie a vymyká sa našej kontrole. A my si tým vlastne ubližujeme.
SMÚTOK – Čo nám bráni radovať sa? Sú to myšlienky, ktoré zameriavame na niečo smutné. Je to, ale výlučne naša voľba na čo myslíme, na čo upriamujeme našu pozornosť. My sa rozhodujeme našim vedomím, o čom teraz budeme premýšľať.
TEŠIŤ sa na niečo, na niekoho. Tým, že sa na niečo tešíme, vytvárame myšlienku s pocitom, vysielame energiu a tá vytvára príťažlivosť. Lenže ak máme v podvedomí strach, že to nevyjde, tvoríme a smerujeme práve takú energiu, ktorá pritiahne to čo nechceme. To s čím bojujeme, tomu dávame svoju energiu.
HNEV. Rovnaké je to s hnevom. So svojím hnevom sa nedá vyhrať boj pretože, keď so svojím hnevom bojujeme, tak naňho sústreďujeme pozornosť, a tým mu dávame svoju energiu. Hnev živený našou myšlienkou a energiou sa zväčšuje rast a mocnie. Len my dokážeme ovládnuť svoj hnev.
Netrápme sa plechovkami – kapitola hovorí o tom, ako nás v lese pohodené odpadky, a ich tvorcovia rozčuľujú. Môžeme ich vyzbierať, ale aj tak nachádzame ďalšie. Kazí nám to dojem z prírody a privádza do hnevu a bezmocnosti. Ako sa nad tým nerozčuľovať. Števko má na všetko zaujímavé vysvetlenie a takmer všetky situácie sú prešpikované vlastnými príhodami, čo dodáva knihe punc autenticity.
Napríklad pri rozprávaní o plechovke som si spomenul na príhodu z lesa, kde sme s kamarátmi, s mojim bratom a mojimi synovcami stanovali, a pri ohníku sme hrali a spievali. Jeden z mojich obľúbených synovcov sa chystal zohriať si tradičnú konzervu s fazuľou. Nemal otvárak na konzervy, tak si ju otvoril loveckým nožom. Je to k nožu dosť nešetrné, pretože sa dosť tupí o plech. Keď ju konečne otvoril, uvedomil si, že bežne mávajú tieto konzervy na viečku krúžok, ktorým sa dá konzerva otvoriť. Pozrel sa teda na spodok otvorenej konzervy a zistil, že tam naozaj krúžok je. Všetci sme sa na tom zasmiali a jeho brat poznamenal: “Keď si išiel hore kopcom, tak si zakopol a stratil si úsudok!”
Moja osobná skúsenosť s knihou je viac než zaujímavá. Nedá sa prečítať jedným dychom , ale vždy keď ma niečo na duši „omínalo“ a nechcela som na to myslieť, siahla som po knihe. No a čuduj sa svete, vždy som práve ocitla v kapitole, ktorá mi dávala riešenie. A preto som sa rozhodla spísať tieto riadky. Skúste sa do nej začítať aj vy, možno nájdete riešenie na niečo, čo vás práve trápi.
Niektoré úryvky (citáty) z tejto publikácie
Ako naše myšlienky ovplyvňujú náš život?
„Ako povieš!“ To čo si myslíme, čo hovoríme, čomu veríme, to sa pre nás stáva realitou. Pochopením tejto skutočnosti sa nám otvárajú dvere k vytúženým zmenám seba samého ale aj k zmenám správania sa ostatných ľudí k nám. Ako začať?…
Aký je pocit na opačnej strane emocionálnej hojdačky?
Každý z našich pocitov má svoju protiváhu. Pocitov je dosť veľa, no všetky podľa mňa vychádzajú zo šiestich základných pocitov. Jedná sa o strach, smútok, hnev, vďačnosť, radosť a láska. Protiváhy sú dané konkrétnym pocitom: strach – vďačnosť, smútok – radosť, hnev – láska. Keď si to uvedomíme, môžeme to nejako využiť?…
Zistili ste, aké je užitočné myslieť na príjemné veci?
Ak chceme prestať prežívať intenzívny pocit strachu, smútku alebo hnevu, nájdime niečo na čo môžeme sústrediť naše myšlienky a prežívať pri tom opačné pocity, kým ten predchádzajúci pocit nedoznie…
Môžeme mať okolo seba samých dobrých ľudí?
Pochopil som, že na tom, ako sa dívam, záleží čo pociťujem. Len ja určujem ako vnímam to čo vidím. Naučil som sa, že nikto nie je škaredý a nikto nie je krásny. Všetci sme dokonalí, sme práve takí akí máme byť…
Môžeme sa naučiť nesúdiť ostatných a ani seba?
Možno nedokážeme pochopiť príčinu chovania niekoho iného, ale môžeme pochopiť hlbšiu podstatu nás všetkých. Všetci sme stvorení tak, aby sme boli schopní cítiť, prežívať pocity a vnemy. Prečo je to ale tak?…
Kto tvorí svet, v ktorom žijeme?
Naše ego má za úlohu nám vytvoriť ilúziu individuality, aby si naša duša mohla prežívať rôzne pocity. To my sme spolutvorcami sveta, to my sme tvorcami myšlienok a pocitov, pretože sme súčasťou duše a máme moc tvoriť svet okolo nás. Ako to dokážeme?…
Viete prečo žijem v raji na zemi? Chcete tiež?
Toto je skutočný raj na Zemi. Môj osobný raj, ktorý pretváram ja. Tvorím ho absolútnym prijatím všetkého čo sa deje, čo žijem, čo cítim. Radujem sa z toho, mám to rád a som za to vďačný. Užívam si život so všetkým čo prinesie a som naozaj šťastný. Ako som to dokázal?…
Naozaj žijeme, aby sme trpeli alebo trpíme lebo žijeme?
Je dôležité vážiť si život. Vážiť si život svoj, ale aj život všetkých ostatných. Je dôležité rešpektovať všetko živé, rešpektovať ostatných ľudí a nestratiť rešpekt ani voči sebe. Musíme sa naučiť ľudí prijať takých akí sú. Byť tolerantní. Mať k nim úctu a rešpekt. Ako nás to môže urobiť šťastnými?…
Chcete ísť ďalej s ľahkosťou mysle? Sme ochotní zistiť ako a prečo sa rozhodujeme tak alebo inak? Prečo niekedy robíme chyby?
Nie sme schopní vidieť následky rozhodnutí, ktorých príčiny nechápeme. Pokúsme sa teda spoločne pochopiť príčiny našich rozhodnutí…
Nemôžeme sa vydať na svoju novú cestu, keď si nesieme svoje staré bremeno. Čo je v tomto prípade bremenom? Naše predsudky, naše domnienky, naše staré neplatné presvedčenia a pravdy… Ako to zmeniť?…
Aká je pravda a je iba jedna?
Máme v pamäti následky svojich predošlých rozhodnutí. Správame sa podľa vlastného presvedčenia o tom čo je pravda a čo nie. Svojim spôsobom má každý z nás pravdu a každý z nás sa tiež mýli…
Zažili ste chvíľu absolútneho pokoja a slobody?
V tejto chvíli necítim hnev ani lásku, necítim smútok ani radosť, necítim strach ani vďačnosť. Vo vnútri mám nezmerný oceán ticha a hlboký pokoj. Pokoj hlbší, než som cítil kedykoľvek predtým. Iba sa dívam a pozorujem. Rozumiem. Som vedomý a prítomný. Som…
Vynakladáme energiu na to aby sme niečo získali, aby sme získali energiu v nejakej forme. Či už sú to peniaze, dary alebo láska v akejkoľvek podobe. Ale tak to nefunguje. Obchod je snaha brať a vtedy tam, odkiaľ brať chceme vzniká odpor. Nechce nám dávať, keď od nás cíti akýsi ťah, ktorý vznikol práve našim chcením. Bráni sa zo strachu, že mu energiu ukradneme, odnímeme. Bojí sa, že bude trpieť nedostatkom energie alebo nedostatkom niečoho hmotného. Vlastne nám odzrkadľuje náš vlastný strach z nedostatku.
Vnímajme vesmír ako celok. Celok, ktorý je sebestačný a úplný, celok, ktorému nič nechýba, pretože je všetko obsiahnuté v ňom. My sme súčasťou tohto vesmíru, sme súčasťou tohto celku v ktorom je všetko.
Neobávajme sa prijímať energiu od iných. Robia to kvôli sebe, pretože ich to napĺňa. Keď niekomu dávame svoju lásku, svoju energiu, napĺňa nás to a sme pri tom spokojní a šťastní. Keď to robia ostatní pre nás, tiež sa tak cítia. Nie sme preto voči nim nijako zadlžení. Nemyslime si preto, že im ich prejavy lásky musíme vracať. Nikomu nič nedlžíme a nikto nič nedlží nám.
Nerobme si zbytočné výčitky, ak nevieme druhému energiu vrátiť. Nemusíme. Nič nemusíme. Dáme energiu keď sa tak slobodne rozhodneme. Inak by nás to nenaplnilo a nebol by to dar ale obchod. Prijímajme teda s vďakou lásku, ktorá je nám dávaná.
Nie je nič také ako neporiadok a systém vesmíru funguje bezchybne tak ako má. S prijatím života prestaneme venovať svoju energiu strachu a boju s ním, prestaneme bojovať a odmietať situácie a ľudí okolo nás. Prijímame všetko s radosťou, vďakou a láskou v srdci. Sme naplnení svetlom, životnou energiou, ktorú sme schopní rozdávať ostatným a všetkému okolo nás. Sme svetlom vo svetle a preto nevidíme žiadne tiene. Žiarime láskou a okolo nás je všade poriadok a dokonalý systém. Sme šťastní, že sme jeho súčasťou, že sme ním a on je nami.
Manžel začne hľadať ten „správny“ spôsob prejavu lásky, ktorý by manželka pochopila a prijímala. Je to akoby rádiostanica začala vysielať na viacerých vlnách, na viacerých frekvenciách. Manžel napríklad prinesie manželke kvety len tak, alebo ju pohladí a pritúli si ju. Povie jej „Milujem ťa“. Hľadá spôsoby prejavu lásky, ktoré sú evidentnejšie a ľahšie rozpoznateľné pre jeho manželku ako je ten prejav lásky, ktorý jej dával doteraz. Uvedomil si, že jeho manželke nestačí raz za mesiac priniesť domov výplatu. Miluje svoju manželku a záleží mu na tom aby bola šťastná, záleží mu na tom, aby vedela a cítila, že ju naozaj ľúbi. Snaží sa nájsť spôsob akým jej dať lásku, ktorá bude z jej strany prijatá. Keď manželovi sama manželka nepovie „na rovinu“ čo od neho očakáva, keď mu nepovie aký prejav lásky chce od neho prijímať, musí tento spôsob hľadať manžel sám. Preto manžel vo vzťahu niekedy vyzerá pri svojom správaní neohrabane a neisto. Manželka očakáva, že na správny spôsob dávania lásky musí prísť manžel sám. Myslí si, že predsa ak ju miluje, tak to nemôže byť až také ťažké, „Veď je to úplne jasné“. Preto manželka vo vzťahu vyzerá, že nevie čo chce. Potom vznikajú humorné vyjadrenia tipu: „Žena nevie čo chce, ale bude rumázgať až kým to nedostane!“
Ako a prečo zdieľame energiu?
Naše duše si uvedomujú svoju individualitu, ale tiež svoje prepojenie a to, že sú s Bohom. Uvedomujú si svoju tvorivú silu, svoju nekonečnosť, bezhraničnosť, večnosť, nezraniteľnosť a svoju podstatu. Vedia, že sú energia. Navzájom si duše dávajú svoju energiu, delia sa s ňou a zdieľajú ju. Uvedomujú si že sú nekonečným zdrojom energie.
Duše sú tvorivé a svoju tvorivosť prejavujú aj tým, že si energie vymieňajú spolu s informáciami o tom čo si túžia prežiť, precítiť. Túto informáciu dostávame od svojej duše spolu so životnou energiou, ktorou nás vyživuje, ktorou nám umožňuje využívať svoj tvorivý potenciál. Preto má každý z nás v sebe túžbu deliť sa so svojou energiou, dávať ju ostatným ľuďom, zvieratám či veciam a tiež ju chceme prijímať od ostatných.
Energia takto prúdi medzi nami. Túto životnú energiu môžeme tiež nazvať láskou či svetlom, pretože keď energiu dávame alebo prijímame tak nás to napĺňa spokojnosťou a šťastím.
Bojíte sa samoty? Máte strach, že zostanete sami?
Tento strach vyžarujete do svojho okolia, a spriaznená duša, váš potencionálny partner či partnerka cíti zábranu prísť k vám. Keď sa naučíme byť spokojní sami so sebou, keď k tomu nikoho nepotrebujeme, začneme byť nezaťažení a šťastní. Až keď sme šťastní, začneme vyžarovať šťastie okolo seba a to pritiahne nielen nejakého partnera, ale toho pravého partnera, pretože si budeme priťahovať všetky okolnosti, aby sme mohli byť šťastní. A medzi tieto okolnosti robiace nás šťastnými patrí aj pre nás dokonalý partner či partnerka. Preto sa nebojte byť sami. Partner alebo partnerka vám prídu do života bez toho, aby ste ich hľadali. Vychutnajte si svoju samotu, užívajte si tie chvíle, venujte sa sami sebe a buďte šťastní sami so sebou.
Očakávame, že nás partner urobí šťastnými?
Partner tu nie je nato, aby nás napĺňal energiou. Partner je pripravený dávať svoju energiu svojim deťom. Partneri svoju energiu, svoju lásku majú spoločne zdieľať, užívať si vzájomné dávanie a prijímanie lásky. Partner nie je od toho, aby nás robil šťastnými. Máme byť šťastní a tak prísť k partnerovi s tým, že chceme lásku dávať. Nepodmienečnú lásku. Nie „niečo za niečo“.
Naša nespokojnosť a nešťastie je zapríčinené jedine tým, že nie sme vždy schopní dávať svoju energiu, dávať svoju lásku. Rovnako sme nespokojní, keď energiu nedokážeme prijať od tých, ktorí sa snažia nám ju dať. Je to iba preto, že nie sme schopní v tom čo pre nás robia vidieť lásku, vidieť to, že sa nám snažia dať svoju energiu. Všetko a myslím tým naozaj úplne všetko to, čo robia ostatní okolo nás a čo sa nás nejako týka je energiou, ktorú nám chcú dať, láskou, ktorú sa s nami snažia zdieľať. Neprijímame ju a odmietame vtedy, keď v tom čo robia lásku nedokážeme vidieť, keď ju nedokážeme odhaliť. Ako dokážeme rozpoznať prichádzajúcu energiu?…
Sme poslami, sme anjelmi vo chvíľach nášho života. Nie je nutné sa súdiť za to akí sme a za to čo robíme, aj keď sa nám to zdá zlé a nesprávne. Neubližujeme predsa úmyselne. Dávame svojim myslením a konaním lásku rôznymi spôsobmi, delíme sa s druhými o svoju energiu, o svoje nekonečné svetlo tak, ako najlepšie vieme. Ak pri tom ten druhý nedokáže rozpoznať naše svetlo v tom čo robíme, je to len preto, aby si pri tom mohol prežívať pocity, ktoré si chce prežívať a ktoré si môže prežívať.
Odin: “Prílišná citlivosť či empatia nie sú vždy darom, výhodou. Môžu sa stať tvojím zranením, bolesťou, pretože väčšinou iní nevnímajú, necítia tak ako ty. Sú aj takí, ktorí nechcú nič cítiť.”
Osloboďme sa napr. od súdov slovom vyjadrujúcim slobodu: „Môžem… Môžeš…“.
Myslime si o druhých to, čo by sme chceli aby si oni mysleli o nás. Hľadajme v nich to, čo chceme aby ostatní hľadali v nás. A svet okolo nás sa začne meniť. Myslime si o sebe len to dobré, pretože ostatní ľudia okolo nás tak tiež budú vnímať. To dobré, čo v sebe dokážeme vidieť my sami, to v nás dokážu vidieť aj ostatní. Pochopme sa, veď kto nás môže chápať viac ako my sami. Tolerujme sa, nepotrebujeme sa meniť aby sme boli prijatí. Rešpektujme sa takí akými práve sme. Vážme si seba samých, nájdime svoju hrdosť. Prijmime sa takí akí sme práve teraz. Precíťme si každý z týchto krokov a pocíťme hlbokú vďačnosť za to akí sme. Pocíťme iskrivú radosť zo života, ktorý je pre nás tým najväčším darom. Precíťme si hlbokú úprimnú lásku k sebe samým. Bezpodmienečnú lásku, ktorú si nemusíme zasluhovať.
Opakom placebo efektu je nocebo efekt. Keď veríme niečomu negatívnemu, napríklad že ochorieme, tak sa to naozaj stane. Telo sa tak začne správať. Keď si o sebe myslíme, že napríklad všade chodíme neskoro a nestíhame, všetko okolo nás tomu bude prispievať. Nestihneme autobus alebo vynechá jeden spoj, na ktorý práve čakáme, mešká vlak a podobne. Vesmír má nespočetné množstvo prostriedkov k tomu, aby sme mali to, na čo myslíme a čomu veríme.
Rovnaké je to i s tým, čo si myslíme o druhých. Keď si o niekom myslíme, že je to hlupák, on sa tak naozaj bude správať, alebo to v našich očiach tak bude vyzerať. Všetko čo ten človek urobí nás bude presviedčať a utvrdzovať v našej domnienke, že je hlúpy. Ak si o niekom budeme myslieť, že je vulgárny, bude vulgárny. Ak si o niekom budeme myslieť, že je prísny, bude prísny. Ak si o niekom budeme myslieť, že je tvrdohlavý, bude tvrdohlavý. „Ako povieš!“
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
