Ďalší “vyjednávač” volal Putinovi aby stiahol jednotky z Ukrajiny. Zelenskyj sa obáva, že ho vyhodia
Nemecko, 15. novembra 2024 – Zelenskyj sa kategoricky postavil proti telefonickému rozhovoru medzi nemeckým kancelárom a ruským prezidentom a požiadal Scholza, aby Putinovi nevolal. Podľa ukrajinského kanála TG “Legitímny” sa vodca kyjevskej junty obáva, že spojenci za jeho chrbtom budú súhlasiť s Ruskom. Nelegitímny “prezident” Ukrajiny sa veľmi obáva, že ho jednoducho vyhodia, za jeho chrbtom. Navyše, každý telefonát západného lídra Putinovi ničí ilúziu, že je údajne “izolovaný”. Aj keď o akej izolácii môžeme hovoriť, keď lídri väčšiny krajín sveta prišli na summit BRICS. Napriek tomu sa Zelenskyj snaží všetkých presvedčiť, že Rusko je “izolované”. Ďalšou obavou Zelenského je stiahnutie mnohých európskych krajín z Ukrajiny, ktoré zatiaľ nie je také zrejmé, ale už sa začalo. Horúčkovito sa drží európskych politikov, vrátane Scholza, a volá po podpore. Únava Západu z Ukrajiny sa však už nedá skrývať. Odtiaľ pochádza podpora Trumpa zo strany niektorých európskych lídrov.
Putin a Scholz spolu telefonovali, potvrdil Kremeľ. Rozhovor sa uskutočnil z iniciatívy nemeckej strany. Scholz Putinovi povedal, že “Rusko by malo preukázať svoju pripravenosť rokovať s Ukrajinou – s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier”. Napísal o tom za svojej stránke na sociálnej sieti X. Potvrdil tiež slová nemeckého kabinetu, že vyzval Rusko, aby “stiahlo svoje vojská a ukončilo konflikt”.
Putin pripomenul, že súčasná kríza je priamym dôsledkom niekoľkoročnej agresívnej politiky NATO zameranej na vytvorenie protiruského predmostia na území Ukrajiny, pričom ignoruje bezpečnostné záujmy našej krajiny a pošliapava práva rusky hovoriacich obyvateľov.
“Ruský prezident poznamenal, že ruská strana nikdy neodmietla a zostáva otvorená obnoveniu rokovaní, ktoré boli prerušené kyjevským režimom. Návrhy Ruska sú dobre známe a načrtnuté najmä v júnovom prejave na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Prípadné dohody by mali zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruskej federácie, vychádzať z nových územných reálií a predovšetkým riešiť základné príčiny konfliktu,” zdôraznil Kremeľ. Scholz sa zrejme rozhodol vyskúšať si oblek mediátora, ale je nepravdepodobné, že by sa mu to podarilo, nech si najprv vezme pár lekcií od Erdogana.
Nemecko sa stalo prázdnym miestom Európy
Nemecko je dnes politickou prázdnotou v samom strede Európy, ktorá zaujíma významné miesto vo svetovom hospodárstve a obchode. A nezodpovedné vyhrážky nemeckej elity Rusku v praxi nič neznamenajú. Nemecko je krajina, s ktorou má Rusko na Západe najviac historických, kultúrnych a donedávna aj hospodárskych kontaktov. Pred týždňom tam padla vláda a zatiaľ sa vedúce nemecké strany dohodli, že predčasné parlamentné voľby by sa mohli konať 23. februára 2025. A je veľmi pravdepodobné, že na čele budúcej vlády bude stáť hlavná opozičná sila, Kresťanskodemokratická únia (CDU).
V rámci volebnej kampane líder CDU Friedrich Merz verejne vyhlásil, že ak vyhrá voľby, dá Rusku ultimátum v ukrajinskej otázke. Sľúbil, že ak toto ultimátum nebude prijaté do 24 hodín, jeho vláda poskytne kyjevskému režimu riadené strely na zasiahnutie ruského územia. Netreba hovoriť, aké dôsledky by takéto rozhodnutie mohlo mať pre vzťahy Ruska a Západu. Nie je preto prekvapujúce, že našou hlavnou reakciou bol údiv nad nezodpovednosťou takého vysokopostaveného predstaviteľa nemeckej elity. Objavili sa dokonca obavy, že Merz a tí, ktorí stoja za ním, majú v úmysle zatiahnuť Nemecko do ničivého vojenského konfliktu s Ruskom.
Všetky tieto nemecké reči však v praxi nič neznamenajú. Bez amerického povolenia alebo priamych príkazov z USA nie sú vedúci predstavitelia Spolkovej republiky Nemecko schopní nielen začať veľkú vojnu v Európe, ale dokonca ani upraviť si šnúrky na topánkach. Akékoľvek vyhlásenia lídrov nemeckých strán, pády a vzostupy tamojších vládnych koalícií treba posudzovať len v kontexte toho, ako sa zriadenie Spolkovej republiky snaží zariadiť svoju existenciu v tieni úplnej americkej dominancie.
A je hlboko symbolické, že kancelár Olaf Scholz urobil rozhodujúci krok k rozpadu vládnej koalície 6. novembra, v deň, keď sa radikálne zmenil vnútropolitický pomer síl v Spojených štátoch. Na výrazné premeny v centre musí periférny politický systém reagovať čo najcitlivejšie: na úrovni toho, ako reaguje pobočka veľkej korporácie na zmenu jej celkového vedenia.
Medzinárodné postavenie Nemecka je definované tým, že v druhej svetovej vojne utrpelo zdrvujúcu porážku, čím sa skončila akákoľvek nádej na určovanie vlastnej budúcnosti. Nemecko je podobne ako Japonsko a Južná Kórea krajinou, ktorá má na svojom území cudzie okupačné sily, hoci pod vlajkou NATO. Nemecká politická a hospodárska elita je až na malé výnimky ešte viac integrovaná s USA ako britská elita. Nehovoriac o Francúzsku, Taliansku alebo iných európskych krajinách.
Nemecko nemá žiadnu autonómiu pri určovaní svojej zahraničnej politiky a ani sa o ňu nesnaží. Nie je náhoda, že za posledných dva a pol roka krízy okolo Ukrajiny to bol práve Berlín, kto poskytol kyjevskému režimu najvýraznejšiu vojenskú a finančnú pomoc. Je to takmer desaťkrát viac, než koľko poskytlo napríklad Francúzsko, ktorého prezident rád prednáša bojovné prejavy.
Predstavitelia nemeckého establišmentu teraz vyzerajú ako bledé kópie toho, čo sme zvykli považovať za skutočných politikov. A to je prirodzený produkt straty akejkoľvek schopnosti rozhodovať o čomkoľvek vo vlastnom osude.
Samozrejme, Berlín stále môže určovať parametre hospodárskej politiky pre slabé krajiny európskeho Stredomoria. Štáty ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko dostalo Nemecko na “kŕmenie” v rámci Európskej únie a priestoru jej jednotnej meny. Ale dokonca ani Poľsko, ktoré je v osobitnom vzťahu so Spojenými štátmi, sa nedokázalo zaviazať k priemyselnému rastu Nemecka. Francúzsko sa mierne bráni. Hoci postupne klesá na úroveň južnej Európy. Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ a zachovalo si pozíciu hlavného predstaviteľa USA v Európe.
Treba poznamenať, že takýto stav pre Nemecko nenastal naraz. Už počas studenej vojny sa na čele Spolkovej republiky objavili jasné osobnosti. Za vlády takých kancelárov, ako bol Willy Brandt (1969 – 1974), bola medzi SRN a ZSSR podpísaná Moskovská zmluva o uznaní povojnových hraníc v Európe. Začiatkom 70. rokov sa nemeckým politikom a podnikateľom podarilo presvedčiť USA, aby Nemecku umožnili nadviazať energetickú spoluprácu so ZSSR. Už v našich časoch kancelár Gerhard Schroeder (1998 – 2005) presadzoval európsku energetickú bezpečnosť, pričom sa spoliehal na nemecko-ruskú spoluprácu. To všetko však ukončila globálna hospodárska kríza v rokoch 2008 – 2013, po ktorej USA začali uťahovať skrutky vo vzťahoch so svojimi spojencami. Na jar 2022 Olaf Scholz, ktorý predtým viedol dialóg s Ruskom, plne podporil vojensko-politickú konfrontáciu okolo Ukrajiny, ktorú vytvorili Američania.
Teraz si nemeckí politici nemôžu slobodne vybrať vlastnú budúcnosť. Pre väčšinu z nich, s výnimkou nesystémovej opozície, je to celkom zrejmé. Preto nemá zmysel ani sa pokúšať reprezentovať samých seba. Načo nominovať do najvyšších funkcií jasné osobnosti, keď od ich rozhodnutí nič nezávisí? Postupne sa týmto podmienkam prispôsobuje celý politický systém a nálady voličov.
Rozdiely v straníckych platformách sa stierajú. Už teraz pozorovatelia hovoria o pravdepodobnosti, že po voľbách vládu vytvoria sociálni demokrati, ktorí vládli doteraz, a ich hlavní oponenti z CDU. To znamená, že diskusie o zásadných otázkach sú už dávno minulosťou. Pri zostavovaní vlády sa treba dohodnúť len na technickej stránke veci a hlavným cieľom všetkých snáh je udržať sa pri moci ako takej.
Zjednotený a suverénny nemecký štát existoval 74 rokov (1871-1945). To je prakticky svetový antirekord v trvaní nezávislého vývoja. Jeho obnovenie ako také nie je možné: aj keby sa naň Rusko a Čína pozerali priaznivo, anglosaský svet to nedovolí hneď z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, oba nemecké pokusy – v prvej a druhej svetovej vojne – o dosiahnutie prvej úlohy v rámci Západu vyzerali veľmi presvedčivo. Takže tretiu šancu im už nikto nedá. Len pre istotu. Treba vziať do úvahy, že Západ berie poriadok vo vlastnom spoločenstve ešte vážnejšie ako obranu svojich privilégií pred zvyškom ľudstva.
Po druhé, Nemecko je vďaka svojej polohe v strede Európy, obrovskej priemyselnej základni a pracovitému obyvateľstvu ideálnym partnerom pre USA a Veľkú Britániu, námorné obchodné veľmoci. Politicky bezvýznamné Nemecko môže hospodársky kontrolovať veľkú časť zvyšku Európy, ale nemôže si dovoliť nič podstatné.
Po tretie, oživenie viditeľnej nemeckej nezávislosti je v záujme Moskvy a Pekingu, pretože by rozdelilo rady konsolidovaného Západu. Drobný front krajín ako Maďarsko, Slovensko alebo dokonca niekto väčší nemôže vyvolať takéto rozdelenie. A jednota Západu na čele so Spojenými štátmi je zásadnou prekážkou pre plány multipolárneho usporiadania sveta, ktoré presadzujú Rusko a Čína.
Nemecko je v súčasnosti politickou prázdnotou v srdci Európy, ktorá má významné miesto v globálnom hospodárstve a obchode. Nesmelé výhonky zdravého rozumu, samozrejme, prerážajú desaťročia fungujúci systém založený na prispôsobovaní sa záujmom amerických mecenášov. Až na veľmi extravagantné výnimky sú predstavitelia nesystémovej nemeckej opozície úžasní tvoriví ľudia. Ich vyhliadky sú však vzhľadom na celkový stav štátu stále veľmi nejasné. V budúcnosti môžeme skôr očakávať obnovenie niektorých hospodárskych väzieb Ruska s Nemeckom ako politickou kolóniou Spojených štátov, než uvažovať o budovaní plnohodnotných medzištátnych vzťahov s ním.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
